Slovenská filozofia
Slovenská filozofia je slovenská národná filozofia, sebareflexívna zložka slovenskej kultúry a súčasť európskej filozofie, ktorej prvopočiatky a povaha súvisia s procesmi stretu a vzájomnej transformácie slovanskokultúrnych a kresťanskokultúrnych významových útvarov.
V rámci týchto procesov zaujíma dôležité miesto christianizácia, ktorá u nás začala na podunajskej cirkevnej synode okolo roku 796 po skončení fransko-avarských vojen. Synoda prerokovala postup a spôsob misie, v ktorej najzávažnejšie poslanie pripadlo salzburskému arcibiskupstvu a reznianskemu a pasovskému biskupstvu. Fransko-bavorskí kňazi pracovali na Veľkej Morave a v Panónii veľmi usilovne, no Slovania sa s novou kultúrou a jej významovým svetom zžívali komplikovane, pozri napr. Viching, Konštantín Filozof. Slovenské filozofické myslenie začína tematizovať miesto človeka vo svete predovšetkým pri intervencii kreacionistickej predstavy sveta.
Slovenské filozofické myslenie sa najintenzívnejšie vyvíjalo vtedy, keď sa organicky prelínalo s ostatnými formami sebareflexie slovenskej kultúry, najmä s formou umeleckou, náboženskou, politickou a špeciálnovednou. Svoje vrcholy dosahovalo vždy vo väzbe na riešenie národnosebauvedomovacích, národnoemancipačných a sociálnych problémov. Preto aj kvalita „čisto“ filozofických výkonov Slovákov závisí od toho, či je explikáciou imanentnej filozofickej interpretácie miesta Slovákov vo svete, t. j. ich interakcie s prírodou a s kultúrou ostatných národov. Štúdium slovenskej filozofie preto nemožno obmedziť iba na poznávanie explicitnej profesionálnej filozofickej produkcie, ale neustále treba mať na pamäti aj kontakt s významovými útvarmi od takých predstaviteľov slovenskej kultúry, ako – uveďme čisto náhodne – Samo Vozár, Pavol Országh Hviezdoslav, Milan Rúfus, Roman Berger a predstavitelia ďalších oblastí umenia, vedy, náboženstva, techniky, praktickopolitickej aktivity.
K najvýznamnejším slovenským filozofom možno zaradiť J. A. Komenského (Česi ho považujú za českého filozofa, Maďari za maďarského filozofa a pod., hoci by ho azda bolo najvhodnejšie označovať ako moravského filozofa), ďalej Ľudovíta Štúra a v 20. storočí sem patria Votech Filkorn, Ladislav Hanus, Igor Hrušovský, Jozef Dieška, Michael Novak, Štefan Polakovič, Svätopluk Štúr a iní.
Na uzemí Slovenska písal Marcus Aurelius.
Jazykovo dospieva slovenská filozofia k výrazu najmä v staroslovienčine, latinčine, češtine, nemčine, maďarčine, slovenčine.
Vývin
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin slovenskej filozofie sa od začiatku počas dlhého obdobia odohráva prevažne v podobe konštitúcie a inštitúcie viac-menej latentných filozofických významových útvarov vyjadrovaných v textoch nie špecificky filozofického zamerania. Tieto významové útvary obsahujú najmä predstavu nemenlivosti a predstavu transcendentálnosti.
V predstave nemenlivosti kryštalizuje skúsenosť neobyčajne ťažkej postrehnuteľnosti premien spoločenskej reality na Slovensku mysliteľom. Spoločenský poriadok, rozdelenie spoločnosti na tri stavy (duchovní, páni a poddaní), životné pravdy, estetické princípy, umelecké postupy a prostriedky atď. sa slovenskému tvorcovi filozofických významových útvarov javia ako nemenlivé, oddávna platné a dané, od človeka nezávislé.
V predstave transcendentálnosti zasa kryštalizuje skúsenosť transhorizontovej reality pretrvávajúcej napriek pominuteľnosti človeka na svete. Filozofické myslenie na Slovensku sa pokúša zachytiť vzťah medzi pozemským svetom a životom a transhorizontovou realitou.
Slovenská filozofia ako súčasť európskej filozofie nadväzuje prirodzene na dedičstvo antickej filozofie a stredovekej filozofie, najmä západnej kresťanskej filozofie, cirkevných otcov, scholastiky a byzantskej filozofie. Impulzy, inšpirácie, obsah a témy prichádzajú v ďalšom vývine slovenského filozofického myslenia aj z hlavných prúdov renesančnej filozofie, novovekej filozofie a súčasnej filozofie.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Dejiny filozofického myslenia na Slovensku. Ed. Ján Bodnár. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1987. 490 s.
- Dejiny filozofie na Slovensku v XX. storočí. Bratislava : INFOPRESS, 1998.
- Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy Kraków/Trnava : Spolok Slovákov v Poľsku, 2010.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.