Adana (mesto v Turecku)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 37°00′0″S 35°19′V / 37.00000°S 35.317°V / 37.00000; 35.317
Adana
mesto, administratívne stredisko provincie
Adana1.jpg
Štát Turecko Turecko
polostrov Malá Ázia
provincia Adana
Nadmorská výška 23 m n. m.
Súradnice 37°00′0″S 35°19′V / 37.00000°S 35.317°V / 37.00000; 35.317
Rozloha 2 700 km² (270 000 ha)
Obyvateľstvo 1 591 518 (2010)
Hustota 589,45 obyv./km²
PSČ 01xxx
Tel. predvoľba (+90) 322
Poloha  na mape Turecka
Red pog.svg
Poloha na mape Turecka
Webová stránka: http://www.adana.bel.tr/
Sabanci Merkez Camii – najväčšia mešita v Turecku

Adana, gr. Άδανα, arm. Ադանա, je mesto v Turecku, administratívne centrum rovnomennej provincie. Nachádza sa na juhu Anatólie, v Stredomorí. Rozkladá sa na brehoch rieky Seyhan, asi 30 km severne od pobrežia Stredozemného mora, na nížine Cukurova.[1] Má viac ako 1,5 milióna obyvateľov, v roku 2007 bolo piate najväčšie v Turecku.[2] Patrí k rýchlo rozvíjajúcim sa mestám s množstvom hotelov. Mesto je známe svojim tradičným Adana Kebabom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Adany je osídlené už od neolitu. V staroveku oblasť patrila Asýrčanom a Chetitom, mesto sa nazývalo Uru Adaniyya. Po rozpade ich ríš tu žili Kilíkovia, staroanatólsky národ. Na území južnej Kilíkie, teda aj v oblasti dnešnej Adany sa už od Mykénskej doby usadzujú Gréci. Oblasť patrila aj Lýdom a nakoniec Peržanom, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 4. stor. pred Kr. V nasledujúcej dobe helenizmu sa tu usadilo mnoho Grékov a tak sa tu do 1. stor. rozprávalo len grécky. Adana patrila Rímskej ríši a od roku 395 Východorímskej (Byzantskej) ríši, zároveň sa tu rozmohlo kresťanstvo, ktoré sem zvestoval ešte Svätý Pavol, ktorý pochádzal zo susedného mesta Tarsos. V 8. storočí mesto ovládol bagdadský kalif Hárún ar-Rašíd, v 9. stor. však mesto Byzantskí Gréci oslobodili. V tejto dobe sa tu usadilo mnoho Arménov. Od 11. stor. patrí mesto Seldžuckým Turkom, neskôr sa začlenilo do Osmanskej ríše. Mesto patrilo medzi kultúrne a obchodné centrá ríše, väčšina pôvodných gréckych obyvateľov sa poturčilo, udržali sa však Arméni. V rokoch 18321840 patrilo pod egyptskú vládu. V tej dobe tu žili hlavne Arméni a Turci, menšinu v meste tvorili pôvodní Gréci a tiež Arabi. Začiatkom 20. stor. tu došlo ku genocíde Arménov Turkami; tí ktorí prežili sa z Turecka vysťahovali. V roku 1923, počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľov z Adany do Grécka odišli miestni Gréci.

Významné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 46.
  2. Turkey: largest cities and towns and statistics of their population [online]. World Gazetteer, [cit. 2012-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Adana na anglickej Wikipédii a Adana na českej Wikipédii.