Adolf von Baeyer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer
nemecký chemik
Adolf von Baeyer
Narodenie31. október 1835
Berlín, Nemecko
Úmrtie20. august 1917 (81 rokov)
Starnberg, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Adolf von Baeyer
Nositeľ Nobelovej ceny

Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer (* 31. október 1835, Berlín – † 20. august 1917, Starnberg) bol nemecký chemik. Nositeľ Nobelovej ceny (1905) za práce o organických farbivách a hydrogenovaných aromatických zlúčeninách.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na Berlínskej Univerzite. Neskôr sa presťahoval do Heidelbergu, kde študoval chémiu s Robertom Bunsenom. Tam pracoval hlavne v laboratóriu Augusta Kekulého. V roku 1858 získal doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku 1860 a profesorom na Štrasburskej Univerzite v roku 1871. V roku 1875 nahradil Justusa von Liebiga na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove.

V roku 1881 Kráľovská Spoločnosť v Londýne ocenila Baeyera Davyho medailou za jeho prácu na indigu. V roku 1905 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Za Baeyerove hlavné úspechy môžeme považovať syntetizovanie a opísanie rastlinného farbiva indigo, vynájdenie fenolftaleínu, výskum v oblasti acetylénov, objasnenie ionizácie solí, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním kyseliny barbiturovej). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom indolu v roku 1869 po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžeme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov.

V roku 1872 experimentoval s fenolom a formaldehydom, z ktorých roku 1907 Leo Baekeland ako prvý syntetizoval bakelit.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]