Andrášiovci (šľachtický rod)

	Andrášiovci (Andrássy)
	; erb rodu Andrášiovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia
Tituly	kapitán, župan, kurucký generál, biskup, krajinský sudca gróf; barón; rytier Rádu zlatého rúna; minister zahraničných vecí; vyslanec v Carihrade; predseda uhorskej vlády;
Zakladateľ	Martin Andráši
Rok založenia; dynastie	16. storočie
Posledná hlava dynastie	Gyula Andrássy de Csik-Szent-Király et Kraszna-Horka
Rok zániku dynastie	rod nezanikol
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	krásnohorská, monocká a betliarska

Andrášiovci (starší pravopis: Andrássyovci, základný tvar: Andráši, starší pravopis: Andrássy, maď. Andrássy)^[1] bol významný uhorský rod zo Sedmohradska. Prvýkrát sa spomínajú v 16. storočí a v nasledujúcom období členovia rodu tvorili významnú úlohu v uhorskej histórii. Celé meno je Andrássy de Csíkszentkirály et Krasznahorka. Csíkszentkirály bolo historické mesto ležiace na území dnešného Rumunska (dnes Sâncrăieni), zatiaľ čo Krásna Hôrka je hrad na Slovensku.

Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším známym členom rodu Andrášiovcov bol Martin Andráši, ktorý ako donáciu dostal hrad Krásnu Hôrku a okolité panstvá. Ďalšie panstvá rod získal v Monoku, Štítniku a Drnave. Štefan Andráši získal v roku 1676 barónsky titul a panstvo v Betliari.

Andrášiovci výrazne zasiahli do stavovských protihabsburských povstaní.^[2] Na konci 17. storočia sa rod rozdelil na dve vetvy: Štefan Andráši z betliarskej vetvy sa v päťdesiatych rokoch 17. storočia zúčastnil povstania Imricha Tököliho a Pavol Andráši a bol zase generálom vo vojsku Františka II. Rákociho, kde v roku 1706 dobyl Ráb. V roku 1780 získala betliarska vetva grófsky titul.

Juraj z monockej vetvy takisto pôsobil ako generál vo vojsku Františka II. Rákociho a v roku 1766 získal grófsky titul pre svoju vetvu rodu.^[1] Andrášiovci výrazne podporovali rozvoj baníctva na Gemeri a na Spiši. Významnou súčasťou rodového panstva bol kaštiel v Betliari s tri storočnou knižnicou, v ktorej zozbierali vyše 20 tisíc zväzkov (z toho vyše tisíc vzácnych prvotlačí). Andrášiovci boli členmi Uhorskej akadémie vied a v 19. storočí obsadzovali významné vládne rezorty. Významnými členmi rodu a politikmi v tomto období boli najmä uhorský premiér Július Andráši a jeho syn, minister zahraničných vecí Július Andráši ml.^[3] Ten vošiel do histórie aj vďaka tzv. Andrášiho nóte, ktorú Česi a Slováci pochopili ako koniec vojny a rozpad Rakúsko-Uhorska, čo viedlo k vyhláseniu Československého štátu 28. októbra 1918 v Prahe.

Súčasnou hlavou rodiny je gróf Gyula Andrássy de Csik-Szent-Király et Kraszna-Horka (*1927), ktorý so svojou rodinou v súčasnosti žije v Kanade. Jeho rodičmi boli gróf Michal Andrássy (*1893 – †1990) a grófka Gabrielle Károlyi de Nagy-Károly (*1899 – †1992). Jeho strýkom zase bol gróf Imre Andrássy (*1891 – †1985), ktorý sa najskôr oženil s Edit Payerovou a po druhýkrát v roku 1919 so švédskou šľachtičnou Stellou Kuylenstiernou. Gróf Imre Andrássy, mal jedného syna, Imricha mladšieho (*1930 – †1984), ktorého ženou sa stala Lois Mitchellová. Spolu mali dve dcéry - manželku grófa Pála Czirakyho Máriu „Vivi“ (*1921 – †2019) a dcéru Erzsébet „Bonzo“ (*1924 – †?).

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[2]

Martin Andráši (16. storočie), kapitán.
Matej Andráši (17. storočie), barón.
Mikuláš Andráši (*? – †1686), barón, gemerský župan, rytier Rádu Zlatého rúna.
Juraj Andráši (*1650 – †1725), gróf, kurucký generál, zakladateľ monockej vetvy rodu.
Peter Andráši (*1659 – †1715), barón, gemerský župan.
Karol Andráši (*1725 – †1792), barón, generál.
Anton Andráši (*1742 – †1799), rožňavský biskup.
Jozef Andráši (*1762 – †1834)
Karol Andráši (*1792 – †1845), gróf, podnikateľ, vyslanec na Uhorskom sneme.
Emanuel Andráši (*1821 – †1891), politik, precestoval Cejlón, Jávu, Čínu a Bengálsko, o svojej ceste napísal knihu Cestovanie po východnej Indii.
Aladár Andráši (*1827 – †1903), gróf, podnikateľ, rytier Rádu Zlatého rúna.
Július Andráši (*1823 – †1890), zemplínsky župan, veliteľ národnej gardy, vyslanec v Carihrade, predseda uhorskej vlády, minister zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska, rytier Rádu Zlatého rúna.
Július Andráši ml. (*1860 – †1929), syn Júlia Andrášiho, gróf, politik, minister vnútra a posledný minister zahraničných veci Rakúsko-Uhorska.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

hrad Krásna Hôrka
kaštieľ v Betliari
Andrášiovská knižnica v Betliari
V roku 1770 Štefan III. prestaval jednu z bášt hradu Krásnej Hôrky na hradnú kaplnku
Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí
Mauzóleum v Trebišove, miesto posledného odpočinku Júliusa Andrášiho, jeho manželky Kataríny Kendefiovej a ich syna Teodora Andrášiho (1857 – 1905)
Rodový zámok v maďarskom Tiszadobi
Andrášiho palác v Košiciach
Erb Andrášiovcov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b Andrášiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-08-07]. Dostupné online.
↑ ^a ^b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 8–9.
↑ Ottov historický atlas Slovensko. Český Těšín : Ottovo naladatelství s.r.o., 2009. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 210–255.