Andrášiovci (šľachtický rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Andrássyovci)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Andrášiovci (Andrássy)
Andrášiovci.svg
erb rodu Andrášiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia
Titulykapitán, župan, kurucký generál, biskup, krajinský sudca
ZakladateľMartin Andráši
Rok založenia
dynastie
16. storočie
Posledná hlava dynastieGyula Andrássy de Csik-Szent-Király et Kraszna-Horka
Rok zániku dynastierod nezanikol
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastiekrásnohorská, monocká a betliarska

Andrášiovci (starší pravopis: Andrássyovci, základný tvar: Andráši, starší pravopis: Andrássy, maď. Andrássy)[1] bol významný uhorský rod zo Sedmohradska. Prvýkrát sa spomínajú v 16. storočí a v nasledujúcom období členovia rodu tvorili významnú úlohu v uhorskej histórii. Celé meno je Andrássy de Csíkszentkirály et Krasznahorka. Csíkszentkirály bolo historické mesto ležiace na území dnešného Rumunska (dnes Sâncrăieni), zatiaľ čo Krásna Hôrka je hrad na Slovensku.

Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším známym členom rodu Andrášiovcov bol Martin Andráši, ktorý ako donáciu dostal hrad Krásnu Hôrku a okolité panstvá. Ďalšie panstvá rod získal v Monoku, Štítniku a Drnave. Štefan Andráši získal v roku 1676 barónsky titul a panstvo v Betliari.

Andrášiovci výrazne zasiahli do stavovských protihabsburských povstaní.[2] Na konci 17. storočia sa rod rozdelil na dve vetvy: Štefan Andráši z betliarskej vetvy sa v päťdesiatych rokoch 17. storočia zúčastnil povstania Imricha Tököliho a Pavol Andráši a bol zase generálom vo vojsku Františka II. Rákociho, kde v roku 1706 dobyl Ráb. V roku 1780 získala betliarska vetva grófsky titul.

Juraj z monockej vetvy takisto pôsobil ako generál vo vojsku Františka II. Rákociho a v roku 1766 získal grófsky titul pre svoju vetvu rodu.[1] Andrášiovci výrazne podporovali rozvoj baníctva na Gemeri a na Spiši. Významnou súčasťou rodového panstva bol kaštiel v Betliari s tri storočnou knižnicou, v ktorej zozbierali vyše 20 tisíc zväzkov (z toho vyše tisíc vzácnych prvotlačí). Andrášiovci boli členmi Uhorskej akadémie vied a v 19. storočí obsadzovali významné vládne rezorty. Významnými členmi rodu a politikmi v tomto období boli najmä uhorský premiér Július Andráši a jeho syn, minister zahraničných vecí Július Andráši ml.[3] Ten vošiel do histórie aj vďaka tzv. Andrášiho nóte, ktorú Česi a Slováci pochopili ako koniec vojny a rozpad Rakúsko-Uhorska, čo viedlo k vyhláseniu Československého štátu 28. októbra 1918 v Prahe.

Súčasnou hlavou rodiny je gróf Gyula Andrássy de Csik-Szent-Király et Kraszna-Horka (*1927), ktorý so svojou rodinou v súčasnosti žije v Kanade. Jeho rodičmi boli gróf Michal Andrássy (*1893 – †1990) a grófka Gabrielle Károlyi de Nagy-Károly (*1899 – †1992).Jeho strýkom zase bol gróf Imre Andrássy (*1891 – †1985), ktorý sa najskôr oženil s Edit Payerovou a po druhýkrát v roku 1919 so švédskou šľachtičnou Stellou Kuylenstiernou. Gróf Imre Andrássy, mal jedného syna, Imricha Mladšieho (*1930 – †1984), ktorého ženou sa stala Lois Mitchellová. Spolu mali dve dcéry - manželku grófa Pála Czirakyho Máriu „Vivi“ (*1921 – †2019) a dcéru Erzsébet „Bonzo“ (*1924 – †?).

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Andrášiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-08-07]. Dostupné online.
  2. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 8–9.
  3. Ottov historický atlas Slovensko. Český Těšín : Ottovo naladatelství s.r.o., 2009. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 210–255.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]