Preskočiť na obsah

Angelológia dejín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Angelológia dejín. Synchronicita a periodicita v dejinách.

Prebal druhého zväzku Angelológie dejín, 2012
Autor Emil Páleš
Pôvodný jazyk po slovensky, po česky
Krajina vydania Slovensko
Dátum 1. vydania originálu 2001 – 2012
Slovenské vydania knihy
Päťstoročný rytmus lability politickej moci v Egypte. Graf zo série článkov ocenených cenou Zdeňka Kleina.
Mýtický rytmus násilníckych božstiev Samaela-Sutecha-Nergala sa zhoduje s historicky reálnym rytmom nájazdov a deštrukcie, ale i s pokrokmi technológie.

Angelológia dejín je kniha, ktorá zhŕňa výsledky práce slovenského bádateľa, sofiológa Emila Páleša. Komplexne skúma príčiny tvorivosti a psychologické pozadie kultúrnych vĺn v dejinách. Porovnáva osobnostné typy, kultúrne vzorce a prírodné formy. Kvalitatívne i kvantitatívne-štatisticky analyzuje krivky tvorivosti v dejinách kultúry i prírody a nachádza v nich časové pravidelnosti (synchronicity, periodicity). Ukazuje, že tieto zákonitosti boli známe už v staroveku, ako náuka o striedaní duchov času, božstiev a archanjelov, čiže angelológia.

Autor predkladá záver, že staroveká náuka o anjeloch nebola čírou fantáziou, ale predvedeckou formou poznania, ktoré malo svoj reálny predmet. Angelológia bola podľa autora epistemológiou staroveku. Popisovala vlny intuícií a inšpirácií v kolektívnom podvedomí ľudstva a cyklické zákonitosti ich striedania. Navonok sa prejavujú striedaním kultúrnych epoch, estetického cítenia, náboženských kultov, filozofických intuícií, vedeckých paradigiem a politického usporiadania. Tieto intuície sú intersubjektívne prežívané ako psychologická realita. Či sú zapríčinené duchovnými bytosťami alebo nejakým hmotným faktorom, zostáva otvorené a je potrebné skúmať obe hypotézy.[1]

Odborná komunita zatiaľ nedospela ku konsenzu, pokiaľ ide o hlavnú hypotézu Angelológie dejín. Rad predikcií a retrodikcií z nej plynúcich však bol potvrdený nezávislými prácami renomovaných svetových expertov vrátane samotných oponentov angelológie.[chýba zdroj]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Autor začal knihu písať v roku 1990 a v rokoch 1997 – 2000 kolovala ako rukopis, ktorého časti vychádzali v časopise Sophia. V roku 2001 vyšlo prvé jednozväzkové vydanie v slovenčine pod názvom Angelológia dejín. Paralelné a periodické javy v dejinách. Novo prepracované vydanie pod názvom Angelológia dejín. Synchronicita a periodicita v dejinách vychádza postupne. Prvý zväzok v roku 2004 (len po česky), druhý v roku 2012 (po česky a po slovensky), na treťom sa pracuje[pozn 1]. Zhrnutie niektorých myšlienok v kocke vyšlo pod názvom Sedem archanjelov. Rytmy inšpirácie v dejinách kultúry a prírody v slovenčine, češtine, angličtine, nemčine a v ruštine.

Hlavné myšlienky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kultúrne typy zodpovedajú typom osobnosti (napríklad kultúra baroka zodpovedá hysterickej osobnostnej štruktúre, obsedantno-kompulzívna štruktúra sa prejavila v období absolutizmu a i.).[2]
  2. Kultúrne epochy v dejinách zodpovedajú životným obdobiam v biografii jednotlivca (napríklad romantizmus je puberta dejín).[3]
  3. Kultúrne a prírodné formy sú analogické (napríklad fyziológia, svadobný šat, rituály a správanie tokajúcich vtákov sú komplexnou analógiou vrcholnej gotiky s jej odevmi, trubadúrmi, rytierskymi súbojmi).[4]
  4. Striedanie kultúrnych typov v dejinách vykazuje štatisticky nenáhodnú pravidelnosť: periodicitu (najmä rytmus okolo 500 rokov) a synchronicitu (tvorivosť podobného obsahu vrcholí súčasne a nezávisle od seba na rôznych miestach na Zemi).[5]
  5. Archetypy majú tendenciu striedať sa v istom poradí. Časovú následnosť kultúrnych epoch možno pochopiť z poradia životných období v biografii jednotlivca.
  6. V evolúcii prírody možno pozorovať synchrónny vývoj, ktorý sa nedá vysvetliť dedičnosťou ani prostredím, ale zodpovedá vyššie spomínaným archetypom (napríklad hromadné rohatenie zvierat od oligocénu, alebo rozvoj hlasových schopností, zdobenia, kvitnutia a emocionálnych väzieb v druhohorách).[6]
  7. Kultúrne epochy vznikajú zdôraznením jedného osobnostného typu či jedného psychologického procesu (napríklad vnímania v baroku, myslenia v osvietenstve, cítenia v romantizme).
  8. Zvieracie a rastlinné formy počas evolúcie vznikali somatizáciou (stelesnením) prevládajúcich duševných procesov a foriem správania do fyziológie a stavby orgánov (napríklad orgánová stavba a fyziológia vtákov je zhmotnením zamilovanosti).[7]
  9. Staroveké náboženstvá tieto archetypy poznali a zhustené poznanie o nich nám odkázali v mytologických obrazoch božstiev. Poradie a časové rytmy ich striedania opísali vo svojich náukách o striedaní duchov času (siedmich archanjelov alebo iných bohov). Tieto údaje zodpovedajú skutočným kultúrnym vlnám v dejinách.[8]
  10. Spoločným koreňom týchto náuk je univerzálna intersubjektívna vnútorná skúsenosť, ktorá sa potom druhotne racionalizuje a vykladá v termínoch dobovej a miestnej kultúry. Poznanie o vláde rovnakých duchovných mocností v rovnakých obdobiach explicitne opisujú najmä Babylončania[9], helénski, arabskí a stredovekí kresťanskí učenci;[10] implicitne je obsiahnuté v tradícii egyptskej a židovskej, a zlomkovito je zachytené v tradícii čínskej[11], indickej a indiánskej (napríklad kresťanskí archanjeli sú len premenovaní pohanskí bohovia – nielen kvôli zhodnej obsahovej charakteristike, ale aj preto, že zjavenia týchto anjelov pokračujú v časovom rytme starých pohanských bohov).[12]
  11. Súčasná svetská aj ateistická kultúra podlieha rovnakým rytmom tvorivosti, ktoré sa predtým v náboženskom kontexte vykladali ako vplyv anjelov. Aj celá sekulárna kultúra je teda podprahovo spoluvytváraná mystickými náboženskými impulzmi (napríklad politické smery sú sekularizovanou formou antických mystérií; divadlo je zosvetštený kult Dionýza a iné).[13][14]
  12. Zostáva otvorené, či príčina týchto rytmov je duchovná alebo hmotná. Odpoveď na túto metafyzickú otázku je však menej dôležitá ako skutočnosť, že ide o empiricky pozorovanú zákonitosť s reálnymi následkami. Dôležité je poznať ju a počítať s ňou pri konaní.[15]
  13. Každý archetyp sa prejavuje ako duševná sila, ktorú možno zušľachtiť alebo nechať zhrubnúť a padnúť. Úlohou každej doby je pozdvihnúť pôsobiace podvedomé vnuknutia do vedomia a premeniť ich slobodnou aktivitou na kultúrnu tvorbu. Vytesnené do nevedomia pôsobia ako deštruktívne spoločenské sily.[16]

Prijatie a kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Názory na Angelológiu dejín nie sú jednotné.

Rad významných zahraničných odborníkov prijal jej pozorovania otvorene a kladne, bez toho aby však zhodnotili dielo ako celok, pretože vo svetovom jazyku mali k dispozícii len jeho časti. Popredný súčasný odborník na historiometriu Dean Keith Simonton[17] označil zistené dejinné synchronicity za zaujímavé a odporučil ich publikovanie v Comparative Civilizations Review.[18][19] Jeden zo zakladateľov chronobiológie, Franz Halberg, potvrdil existenciu 500-ročných rytmov a vytýčil ich skúmanie pod názvom semimileniálne cykly ako novú úlohu chronobiológie.[20] Posudok povzbudzujúci k ďalšiemu skúmaniu napísal aj Jan Bouzek.[21] Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského sa v roku 2002 konalo interdisciplinárne kolokvium k Angelológii dejín, z ktorého vyšiel zborník.[22] Pavol Haviernik tam vytkol rad historických nepresností pri prvom vydaní, ktoré boli opravené v nasledujúcich vydaniach a neovplyvnili výsledok štatistík.[23] Slovenský biometrik Miroslav Mikulecký sa pokúsil rytmy v dejinách vysvetliť vplyvom periodických kozmofyzikálnych polí na neuroendokrinný systém.[24] Táto hypotéza bola na Karlovej univerzite odmenená cenou Zdeňka Kleina za najlepšiu transdisciplinárnu prácu v oblasti etológie človeka v roku 2004.[25][26][27]

Spochybňovanie Angelológie dejín sa sústreďovalo najmä na podozrenie, že sa autor dopúšťa selektívneho myslenia pri zostavovaní dát. Dáta však nezostavuje autor sám, ale preberá ich od nezávislých odborníkov. Viktor Krupa navrhol ako kontrolné štúdie Sorokinovu Kultúrnu dynamiku[28] a Kroeberove Konfigurácie kultúrneho rastu[29]. Obe tieto štúdie predpoklady Angelológie dejín podľa Pálešovho názoru skôr potvrdili, napriek všeobecnému očakávaniu, že povedú k ich rýchlej falzifikácii.[5] Dáta z celého radu štúdií Angelológiu podľa názoru Emila Páleša potvrdili napriek tomu, že boli priamo napísané samotnými oponentmi alebo nimi vybrané ako dôveryhodné.[30] Ivan Blecha napríklad popiera michaelský rytmus v dejinách filozofie, ale tento rytmus je podľa Emila Páleša evidentný aj vo Filozofickom slovníku,[31] ktorého spoluautorom je on sám.[32] Jiří Heřt vo svojom výkladovom slovníku ezoteriky a pavied[33] predpokladá, že autor Angelológie sa musel dopustiť manipulácie s prameňmi dát. Žiadny skreslený prameň však nenašiel a odmietol ho uviesť.[34]

Ivan Štampach napísal recenziu, kde Angelológiu hodnotí ako subjektívny autorov konštrukt.[35] Celkom však zabudol spomenúť a vysvetliť fakt, prečo ju potom potvrdzujú nezávislé dáta z prác desiatok svetových odborníkov v toľkých kultúrnych oblastiach.[5] Na základe celosvetových synchronicít je napríklad v prvom vydaní (z roku 2001) sformulovaná domnienka, že najpravdepodobnejším datovaním pre stavbu kromlechov ako je Stonehenge, je doba okolo 2500 pred Kr.[36] V roku 2007 britskí archeológovia odznova preskúmali Stonehenge a zistili, že vrcholná fáza stavby sa skutočne odohrala okolo 2500 pred Kr. a doterajšie datovanie bolo chybné, pretože rádiokarbónové vzorky boli vzaté z nesprávneho kontextu.[37] I keď ide nesporne o úspešnú predpoveď, ako podotkol k Angelológii Ivan M. Havel, počet úspešných predikcií sa musí posudzovať v pomere k počtu neúspešných predikcií plynúcich z rovnakej teórie.[38]

Ďalšia námietka zdôrazňuje značnú medzerovitosť a skreslenosť historických záznamov, kvôli čomu na nich nemožno spoľahlivo stavať.[39] Straty a skresľovanie historických záznamov kronikármi sú však náhodné vo vzťahu k hypotéze[40] a ich výsledkom by podľa Emila Páleša nemohli byť štatisticky tak nepravdepodobné pravidelné rytmy, keby nemali reálny základ v skutočných udalostiach. Tiež sa namieta, že ľudské úsudky ako „významnosť“ alebo „veľkosť“ filozofov, vedcov, umelcov sú subjektívne a zásadne sa líšia od prírodovedných dát merateľných prístrojmi. Angelológia sa však čiastočne opiera aj o „tvrdé“ dáta (predpovedaný rytmus zmien tvarov kostier v priebehu storočí sa potvrdil[41][42]) a na druhej strane zavrhnutie „mäkkých“ dát spochybňuje potom humanitné vedy všeobecne, nielen Angelológiu.

Český klub skeptikov SISYFOS ocenil Angelológiu dejín bronzovým bludným balvanom za pavedy v roku 2008. Podľa prejavu na udeľovacom ceremoniáli za pseudovedecký dôkaz existencie anjelov, ktorí nemôžu byť predmetom vedeckého testovania. Autor sám to však netvrdí a zreteľne rozlišuje medzi empirickými výsledkami a ich filozoficko-metafyzickými interpretáciami.[43]

Predseda českej štatistickej spoločnosti Gejza Dohnal na žiadosť hnutia skeptikov recenzoval skrátenú verziu knihy. Bol silne kritický k použitým štatistickým pojmom a prirovnal ich k neobjektívnej štatistike marketingových sloganov. Zároveň však uznal, že periodicita aspoň v prípade niektorých dát je „nepopierateľná“[44]. Jeho kritika však čiastočne vychádzala z mylnej domnienky o znení testovanej hypotézy.[45] Na druhej strane Páleš súhlasí, že jeho výpočtové nástroje si vyžadujú ďalší vývoj. Štatistickú metodológiu pre Angelológiu dejín v posledných rokoch vyvíjajú profesionálni štatistici.

Biologické a paleontologické tézy vyšli podrobnejšie spracované až v druhom zväzku a odborné recenzie zatiaľ chýbajú.

Konferencia biskupov Slovenska v liste k Angelológii dejín zaujala nasledovné stanovisko: anjeli sú výlučne predmetom viery, ktorej prameňom je biblické zjavenie. Empirický výskum kultúrnych dejín nie je prameňom cirkevného učenia, preto sa ním cirkev nezaoberá.[46] Naopak Páleš zdôrazňuje ako kľúčový moment práve to, že duchovný a hmotný svet nie sú kauzálne oddelené. Ak anjeli existujú, ich inšpirácie sa musia prejaviť v hmotných dejinách. A ak sa neprejavujú, je to rovnaké, ako keby neexistovali.[15]

Angelológia dejín je kontroverzná téma široko diskutovaná medzi laikmi.[47][48][49][50][51] Autor zrealizoval na pozvanie stovky prednášok a desiatky televíznych a rozhlasových rozhovorov vo viacerých krajinách.[52][53][54][55]

Svetová odborná obec v súčasnosti už prijíma existenciu 500-ročného cyklu ako fakt. 500-ročný cyklus existuje v slnečnej aktivite, ovplyvňuje klímu a tým i dejiny. Viaceré výskumné pracoviská v paleoklimatológii ho nezávisle potvrdili a doložili z izotopov v letokruhoch a ľadovcoch, peľovej analýzy sedimentov aj magnetometricky zo stalagnitov.[56][57] Dĺžka cyklu ako aj jeho chladná-suchá fáza zodpovedajú predpovedi Páleša a Mikuleckého.[26][27] Semimileniálne klimatické cykly však vysvetľujú cykly rovnakej dĺžky v dejinách iba čiastočne.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Stav z roku 2013.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Angelológia dejín 2, str. 489 – 493
  2. ↑ Angelológia dejín 2, str. 650
  3. ↑ Angelológia dejín 2, str. 687
  4. ↑ Angelológia dejín 2, str. 711
  5. ↑ a b c Angelológia dejín 2, str. 654 – 672; str. 959 – 998 (diagramy a štatistické výsledky testovania centrálnej hypotézy Angelológie)
  6. ↑ Angelológia dejín 2, str. 636 – 642; str. 894 – 926
  7. ↑ Angelológia dejín 2, str. 909
  8. ↑ Angelológia dejín 1, str. 72
  9. ↑ HASTINGS, J. a kol. Encyclopaedia of Religion and Ethics. Edinbourgh : T. & T. Clark, 1913. S. 183 – 187. (pо anglicky)
  10. ↑ TRITHEMIUS, Johannes. De Septem Secundeis, id est, intelligentiis, sive Spiritibus Orbes post Deum moventibus. Sponheim : Johannes Trithemius, 1508. (po latinsky)
  11. ↑ [[Meng-c’|MENG-C’]]. The Works of Mencius. New York : Dover Publications, 1970. Preložil James Legge. 3B9, 2B13, 7B38. (po anglicky)
  12. ↑ Angelológia dejín 2, str. 787
  13. ↑ Angelológia dejín 2, str. 602
  14. ↑ Angelológia dejín 1, str. 207
  15. ↑ a b Sedm archandělů, str. 100 – 108
  16. ↑ Angelológia dejín 1, str. 323 – 326
  17. ↑ SIMONTON, Dean Keith. Dean Keith Simonton, oficiální stránky Kalifornské univerzity [online]. Davis: University of California, [cit. 2013-01-14]. Dostupné online. Archivované 2013-01-02 z originálu. (po anglicky)
  18. ↑ Angelológia dejín 2, str. 494
  19. ↑ PÁLEŠ, Emil; MIKULECKÝ, Miroslav. Periodic Emergence of Great Historians in the History of Ancient Greece, Rome and China. Comparative Civilizations Review, 2006, čís. 54, s. 53 – 62. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ HALBERG, Franz a kol.. Chronoastrobiology: proposal, nine conferences, heliogeomagnetics, transyears, near-weeks, near-decades, phylogenetic and ontogenetic memories. Biomedicine & Pharmacotherapy (Reed Elsevier), 2004, roč. 58 dopl. 1, s. 150 – 187. (po anglicky)
  21. ↑ BOUZEK, Jan. Posudok na knihu „Angelológia dejín. Paralelné a periodické javy v dejinách.“ [online]. 2002-04-29, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  22. ↑ DANIŠ, Miroslav (vyd.). Paralelné a periodické javy v dejinách. Diskusia ku knihe E. Páleša Angelológia dejín. Acta historica posoniensia III. (Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského), 2004.
  23. ↑ HAVIERNIK, Pavol. Historiografia a angelológia. In DANIŠ, Miroslav. Paralelné a periodické javy v dejinách. Diskusia ku knihe E. Páleša Angelológia dejín. Acta historica posoniensia III. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2004. S. 65 – 69
  24. ↑ MIKULECKÝ, Miroslav. Solar activity, revolutions and cultural prime in the history of mankind. Neuroendocrinology Letters, 2007, roč. 28, čís. 6, s. 749 – 756. (po anglicky)
  25. ↑ FEDOR-FREYBERGH, Peter G.. Editorial. Neuroendocrinology letters, 2004, roč. 25, čís. 3, s. 155. (po anglicky)
  26. ↑ a b PÁLEŠ, Emil; MIKULECKÝ, Miroslav. 500-Year Periodicity in the History of Ancient Egypt and China. Androgens at Work?. Neuroendocrinology letters, 2008, roč. 29, čís. 4, s. 589 – 597. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ a b PÁLEŠ, Emil; MIKULECKÝ, Miroslav. Periodic Emergence of Great Poets in the History of Arabia & Persia, China and Japan. Neuroendocrinology letters, 2004, roč. 25, čís. 3, s. 169 – 172. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ SOROKIN, Pitirim A.. Social and Cultural Dynamics: A Study of Change in Major Systems of Art. New York : Bedminster, 1962. [Cit. 2013-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ KROEBER, Alfred Louis. Configurations of Culture Growth. Berkeley : University of California Press, 1969. [Cit. 2013-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ MURRAY, Charles. Human Accomplishment: The Pursuit of Excellence in the Arts and Sciences 800 B.C to 1950. New York : HarperCollins, 2003. ISBN 0-06-019247-X. (po anglicky)
  31. ↑ BLECHA, Ivan; PÁLEŠ, Emil. Diskuse k metodologii Angelologie dějin (september 2008 – január 2013) [online]. [Cit. 2013-01-14]. Strany 31 – 35. Dostupné online. (po česky)
  32. ↑ HORYNA, B.; ŠTĚPÁN, J.; BLECHA, P. a kol.. Filosofický slovník. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 1998. ISBN 80-7182-064-4. (po česky)
  33. ↑ HEŘT, Jiří. Andělé a angelologie, Stručný výkladový slovník českých skeptiků [online]. Praha: Český klub skeptiků, 2008-04-03, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online. (po česky)
  34. ↑ HEŘT, Jiří; PÁLEŠ, Emil. Diskusia k heslu o Angelológii v slovníku pavied (september 2008 – máj 2009) [online]. [Cit. 2013-01-15]. S. 5. Dostupné online. (po česky)
  35. ↑ ŠTAMPACH, Ivan. Recenzia na Angelológiu dejín. Rozmer, 2007, čís. 3. Dostupné online [cit. 2013-01-19]. Archivované 2012-10-21 z originálu.
  36. ↑ PÁLEŠ, Emil. Angelológia dejín. Paralelné a periodické javy v dejinách. Bratislava : Sophia, 2001. S. 446.
  37. ↑ PEARSON, Mike Parker a kol.. The age of Stonehenge. Antiquity, 2007, roč. 81, čís. 313, s. 617 – 639. Dostupné online [cit. 2013-01-19]. Archivované 2020-05-28 z originálu. (po anglicky)
  38. ↑ Havel, Ivan M.: Ústna komunikácia pri slávnostnom udeľovaní ceny Zdeňka Kleina. V Prahe 12. marca 2008.
  39. ↑ BLECHA, Ivan; PÁLEŠ, Emil. Diskuse k metodologii Angelologie dějin (september 2008 – január 2013) [online]. [Cit. 2013-01-14]. Dostupné online. (po česky)
  40. ↑ Angelológia dejín 2, str. 495 – 496
  41. ↑ Angelológia dejín 2, str. 934
  42. ↑ KOEPKE, Nikola; BATEN, Joerg. Climate and its Impact on the Biological Standard of Living in North-East, Centre-West and South Europe during the Last 2000 Years. History of Meteorology, 2005, čís. 2, s. 147 – 159. (po anglicky)
  43. ↑ GRYGAR, Jiří; PÁLEŠ, Emil. Diskuse k udělení bludného balvanu (březen – květen 2009) [online]. [Cit. 2013-01-10]. Dostupné online. (po česky)
  44. ↑ DOHNAL, Gejza. Andělé z pohledu statistika, recenze knihy Emila Páleše „Sedm Archandělů. Rytmy inspirace v dějinách kultury a přírody.“. Zpravodaj SISYFOS, 2009, čís. 1, s. 9. Dostupné online [cit. 2013-01-10]. Archivované 2012-05-11 z originálu. (po česky)
  45. ↑ PÁLEŠ, Emil; DOHNAL, Gejza. Korespondecne k statistické metodologii. [online]. [Cit. 2013-01-18]. Dostupné online. (po česky)
  46. ↑ Odpoveď generálneho sekretára Konferencie biskupov Slovenska Mons. Mariána Chovanca [online]. 2005-11-03, [cit. 2013-01-18]. S. 4. Dostupné online.
  47. ↑ SŤAHEL, Richard. Vznikla na Slovensku nová vedecká paradigma?. Hospodárske noviny, 18. januára 2002, s. 6. Dostupné online.
  48. ↑ MATEJOV, Radoslav. Anjelská kniha. Recenzia. Knižná revue, 28. novembra 2001, s. 5. Dostupné online.
  49. ↑ ZALKA, Katalin. Návrat angelológie medzi vedy. Kultúrny život, 22. novembra 2000, čís. 8, s. 3.
  50. ↑ DOVALA, Juraj. Anjeli nevymreli.. Český zápas, 2004, čís. 84.
  51. ↑ HLAVATÝ, Pavel. Recenze: Emil Páleš – Angelologie dějin 1. [online]. Rádio Vltava, 2005-11-03, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online. (po česky)
  52. ↑ MUCHA, Martin. Anjeli existujú! Rozhovor s angelológom RNDr. Emilom Pálešom, CSc. Slovenské katolícke noviny, 2006, čís. 7, s. 8 – 9. Dostupné online.
  53. ↑ Rozhlasové príspevky [online]. [Cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  54. ↑ Rozhovory pre tlač [online]. [Cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  55. ↑ Televízne príspevky [online]. [Cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  56. ↑ XU, Deke; LU, Houyuan a kol. 500-year climate cycles stacking of recent centennial warming documented in an East Asian pollen record [online]. Nature Publishing Group, 9. ledna 2014. 4. Dostupné online. (anglicky)
  57. ↑ ZHU, Zongmin; FEINBERG, Joshua M. a kol. Holocene ENSO-related cyclic storms recorded by magnetic minerals in speleothems of central China [online]. United States National Academy of Sciences. 5, s. 852-857. Dostupné online. (anglicky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PÁLEŠ, Emil. Sedem archanjelov. Rytmy inšpirácie v dejinách kultúry a prírody. Bratislava : Sophia, 2007. 144 s. Dostupné online. ISBN 978-80-968045-7-3. (po slovensky, česky, nemecky, anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Angelológia_dejín&oldid=7890741“