Anna Mária Taigi
| svätá Anna Mária Taigi | |
| laička a terciárka rádu trinitárov | |
 ilustrácia z knihy Život ctihodnej Anny Márie Taigi (Edward Healy, 1874) | |
| Štát pôsobenia |  Taliansko |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 29. máj 1769 Siena, Toskánske veľkovojvodstvo (dnes Taliansko) |
| Úmrtie | 9. jún 1837 (68 rokov) Rím, Pápežský štát |
| Pochovaný | Trastevere, Taliansko |
| Manžel | Domenico Taigi |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | terciárna sestra Rádu trinitárov |
| Vstup | 26. december 1802 (33 rokov) |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 30. máj 1920 (151 rokov) Vatikán Benedikt XV. |
| Sviatok | 9. jún (ľubovoľná spomienka) |
| Patrón | gazdín, obetí domáceho násilia |
| Atribúty | vznášajúci sa slnečný disk s tŕňovou korunou, trinitársky habit, kríž |
| Odkazy | |
 Anna Mária Taigi | |
Anna Mária Taigi (* 29. máj 1769, Siena – † 9. jún 1837, Rím, Pápežský štát), celým rodným menom Anna Maria Gesualda Antonia Giannetti[1], bola talianska rímskokatolícka laička a terciárka rádu Najsvätejšej Trojice (rád Trinitárov).[2][3] Vydala sa za Domenica Taigiho, ktorý bol k nej síce tvrdý, ale oddaný. Po náhlej náboženskej konverzii sa stala svetskou trinitárkou. Anna Mária zažila počas svojho života sériu náboženských extáz a bolo hlásené, že pri niekoľkých príležitostiach počula hlasy Boha a Ježiša Krista.
Beatifikačný proces sa začal v roku 1863 za pápeža Pia IX. po tom, čo bola označená za Božiu služobnicu a pápež Benedikt XV ju neskôr v polovici roku 1920 blahorečil.[4]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Raný život a manželstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Anna Mária Giannetti sa narodila v Siene[5] v Taliansku 29. mája 1769 ako prvé dieťa Luigimu Giannettimu a Márii Masi.[1] Vo svojom miestnom farskom Kostole bola 30. mája 1769 pokrstená ako Anna Maria Gesualda Antonia.[6]
Jej otec slúžil ako lekárnik v malom obchode v Siene. O majetok však prišiel.[1] V roku 1774 sa rodina presťahovala do Ríma, kde si Luigi našiel prácu ako domáci sluha. V rokoch 1774 – 1776 navštevovala Anna Mária školu[7], ktorú spravovali rehoľné sestry Filipínky.[2][6] Po jej ukončení jej otec našiel miesto domácej slúžky v rovnakej rodine, ako pracoval.[1] Kým žila v Ríme, dostala prezývku „Annette“.[3] V roku 1780 prijala sviatosť birmovania v Bazilike svätého Jána v Lateráne[chýba zdroj] a v roku 1782 prijala prvé sväté prijímanie[7] vo svojom farskom kostole San Francesco di Paola.[8]
Ako 19-ročná sa Anna Mária vydala 7. januára 1789 za Milánčana Domenica Taigiho (* 1761 – † 1850). O Sobáši sa vedelo, že je uzatvorený hlavne z praktických príčin.[1] Domenico slúžil ako komorník pre šľachtický rod Chigi v kostole San Marcello al Corso. Išlo o dobrého katolíka, ktorý mal však tvrdú povahu.[1][7] Hoci Annin manžel býval mrzutý, svojej žene bol oddaný. Spolu mali sedem detí[1], z ktorých tri zomreli v detstve. V zdrojoch sa spomína dcéra Mária, ktorá žila v celibáte[5] a Sofia.
Obrátenie
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti jej otca sa Annina matka presťahovala k rodine. V manželstve spočiatku zbožnosť Anny Márie ochabla – žila rozmarne a míňala mnoho peňazí na výstredné odevy.[1] V zime 1790 Anna a Domenico navštívili Baziliku svätého Petra v Ríme. Na námestí narazili na servitského kňaza[7], otca Angela Verandiho. Anna Mária, oblečená v prepychových šatách, išla na spoveď, lebo zrazu pocítila silnú potrebu zriecť sa márnivosti.[7] Zvolala na kňaza: „Otče, máte pri nohách veľkého hriešnika.“[3]
Pri inej príležitosti vstúpila Anna Mária do kostola San Andrea della Valle. Pred krucifixom Anna Mária vyhlásila, že počula ako jej Ježiš Kristus hovorí: „Aké je tvoje želanie? Nasledovať Ježiša chudobného, nahého a zbaveného všetkého? Alebo ho nasledovať v jeho triumfe a sláve? Ktoré si vyberieš?“ Taigi odpovedala: „Objímam kríž môjho Ježiša. Budem to niesť ako On v bolesti a hanbe. Z Jeho rúk očakávam triumf a slávu na onom svete.“[3] Od tohto momentu sa rozhodla vzdať prepychu. Často sa postila a snažila sa svojím správaním pripodobniť Ježišovi Kristovi.[7]
Dňa 26. decembra 1802 sa Anna Mária stala v kostole San Carlo alle Quattro Fontane sekulárnou členkou Rádu Najsvätejšej Trojice.[1][2] Navštevovala nemocnice, obzvlášť rada pomáhala pacientom v hospici San Giacomo. Veľmi rada a dlho sa modlila a rozjímala pred Sviatosťou Oltárnou. Stala sa zároveň vzornou a starostlivou manželkou a matkou.
Mystické stavy a vízie
[upraviť | upraviť zdroj]Anna Mária mala po svojom obrátení mnohé stavy náboženských extáz a osvietenia. V týchto momentoch videla veľmi často vznášajúci sa slnečný disk spolu s tŕňovou korunou. Pri pohľade do slnka rozoznávala postavy a minulé alebo budúce udalosti.[1]
Medzi Anniných najznámejších duchovných poradcov patril Raffaele Natali, sekretár pápeža Pia VII., či svätý Vincent Strambi. Taigi poznala množstvo veriacich, vrátane kardinála Carla Maria Pediciniho.[1] Ich priateľstvo trvalo tri desaťročia. Pred smrťou sa Anna Mária stretla s prvým biskupom Louisville Benedictom Josephom Flagetom. Chválila biskupa a Spojené štáty americké.[6] Chýr o Taige sa dostal aj k Letizii Ramollino, matke Napoleona, ktorá ju požiadala o duchovnú radu.
Annu Máriu si veľmi vážil aj pápež Lev XII.[8] Taigi sa zúčastnila Jubilejného roka 1825, ktoré zvolal pápež Lev XII. Vedela o zlom zdravotnom stave pápeža. Pred jeho smrťou v roku 1829 videla počas modlitby ranné slnko. V tom počula nebeský hlas, ktorý jej povedal: „Vstaň a modli sa. Môj vikár je na ceste, aby mi zložil účty.“
Anna Mária zložila tiež modlitbu k Panne Márii.[chýba zdroj] Kardinál Pedicini predniesol túto modlitbu Piovi VIII., ktorý ju uviedol v reskripte 6. marca 1809. Tí, ktorí sa pomodlili túto modlitbu počas 100 dní, získali za obvyklých podmienok odpustky. Anna Mária na základe svojich vízií predpovedala, že pontifikát Pia VIII. bude krátky. Taigi predpovedala jeho smrť a modlila sa za jeho dušu, ako to urobila s jeho predchodcom. Zároveň úspešne predvídala, že za nového pápeža Gregora XVI. bude zvolený kardinál Bartolomeo Alberto Cappellari.[8] Predtým, ako zomrel Pius VIII., Taigi a sekretár Natali odišli do Baziliky svätého Pavla za hradbami. Keď prišiel kardinál Cappellari, Anna Mária bola v malej kaplnke. Natali sa ju snažil prehovoriť, aby uvoľnila kaplnku pre kardinála. Taigi nechcela odísť. Kardinál Cappellari povedal Natalimu, aby ju nerušil, a tak si Natali kľakol inde. Keď Taigi ukončila modlitbu, dívala sa uprene do kardinálových očí. Keď sa ju Natali spýtal, prečo to spravila, odpovedala: „To je budúci pápež.“[8]
Posledný rok a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 20. mája 1836 odišla Taigi do San Paolo fuori le Mura. Zdôverila sa sekretárovi Natalimu, že to bude jej posledná návšteva. Natali s ňou celebroval svätú omšu a potom Anna Mária rozjímala pred krížom. O pár mesiacov neskôr, 24. októbra 1836 Taigi ochorela. Bola pripútaná na posteľ a už nikdy nevstala.
Nasledujúci rok sa 5. júna 1837 Anna Mária rozlúčila s tými, ktorí navštívili jej posteľ. V stredu 8. júna a prijala posledné pomazanie a viatikum.[8] Na druhý deň 9. júna 1837 zomrela o 4. hodine ráno. Kardinál Pedicini okamžite poslal list kardinálovi Carlovi Odescalchimu, aby ho informoval o jej smrti.
Pozostatky Taigi boli vystavené do 11. júna v kostole Santa Maria na Via Lata. Natali požiadal o zhotovenie posmrtnej masky pred jej pohrebom. Pochovali ju v Campo Verano, kde boli na príkaz pápeža Gregora XVI. jej telesné pozostatky uložené v olovenej hrobke s pečaťami. Odescalchi požiadal Nataliho, aby zostavil všetky dokumenty, aby mohla Luquet zverejniť jej životopis.
Pedicini bol častým návštevníkom Taiginej hrobky. Kardinál kapucín Ludovico Micara vždy nosil so sebou jej obraz. Paulánsky kňaz Bernardo Clausi o Taigi povedal: „Ak nie je v nebi, nie je tam miesto pre nikoho.“[chýba zdroj] Vincent Pallotti, ktorý sa s ňou stretol[1], ju po jej smrti chválil za jej príkladný život v svätosti. Manžel Dominik Taigi po jej smrti vyhlásil: „Keby som prešiel celý svet, nenašiel by som takúto ženu. Stratil som v nej veľký poklad.“[1]
Neskôr vyšlo najavo, že Taigi chcela byť pochovaná v San Crisogono v Ríme.[3] Takže 18. augusta 1865 tam boli prenesené Taigine relikvie. V roku 1868 sa našli jej pozostatky neporušené[5]; jej šaty sa však rozpadli a boli nahradené. V roku 1920 sa našli jej pozostatky už neporušené.
Úcta
[upraviť | upraviť zdroj]
Blahorečenie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1852 sa v Ríme otvorila informačná fáza možného procesu blahorečenia. Celkom bolo predvolaných 30 svedkov, ktorí mali vypovedať. Boli medzi nimi aj dve Taigine dcéry či mnohí kardináli a biskupi. V prospech svedčil aj Taigin 92-ročný manžel Domenico.[3] Pápež Pius X. potvrdil 4. marca 1906 Taigine hrdinské cnosti a udelil jej titul ctihodná.
Podľa vtedajších kánonických noriem boli dva z jej zázrakov preskúmané a potvrdené. (V súčasnosti sa na blahorečenie vyžaduje len jeden zázrak.) Predprípravný zbor udelil súhlas 27. júla 1909. Postulátorom prideleným ku kauze bol Javier Carnerero Peñalver. Prípravný zbor dospel k rovnakému stanovisku 5. apríla 1910. Dňa 3. decembra 1918 udelila súhlas generálna kongregácia. Oba zázraky schválil 6. januára 1919 pápež Benedikt XV.. Ten istý pápež predsedal Taiginmu blahorečeniu v nedeľu 30. mája 1920 v Bazilike svätého Petra.
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Ľubovoľná spomienka na sväticu uvádza Rímske martyrológium na 9. jún.[9]
V umení je na základe jej vízií často zobrazovaná so vznášajúcim sa slnečným diskom, z ktorého vyčnieva Kristova koruna z tŕnia. Ďalšími atribútmi je kríž či trinitársky habit. Považuje sa za patrónku gazdín, manželiek a obetí domáceho násilia.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m Anna Mária Taigi, laička, mystička : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-04-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: Ven. Anna Maria Taigi [online]. www.newadvent.org, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Blessed Anna Maria Taigi -Wife Mother & Mystic [online]. [Cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RANDELLO, Carmelo; BRIENZA, Giuseppe. Beata Anna Maria Taigi [online]. Santiebeati.it, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ a b c CURICQUE, Jean-Jules-Marie. Voix prophétiques. Signes, apparitions et prédictions. 3. vyd. Paríž : Palmé, 1871. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b c Blessed Anne Marie Taigi [online]. http://catholicsaints.info/, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f SHAPCOTE, Emily Mary. Legends of the Blessed Sacrament: Gathered from the History of the Church and the Lives of the Saints. Londýn : Burns and Oates, 1877. Dostupné online. S. 169. (po anglicky)
- ↑ a b c d e THOMPSON, Edward Healy. The life of the Venerable Anna Maria Taigi, the Roman matron. London : Burns, Oates & Co., 1874. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850.
- ↑ KRANICK, Brian. Blessed Anna Maria Taigi: Housewife, Mother and Saint [online]. Catholic Exchange, 2016-06-09, [cit. 2023-04-28]. Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Mária Taigi
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anna Maria Taigi na anglickej Wikipédii.