Aretha Franklinová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Aretha Franklin
Aretha Franklin on January 20, 2009.jpg
Základné informácie
Popis umelca americká speváčka, skladateľka a klaviristka
Rodné meno Aretha Louise Franklin
Narodenie 25. marec 1942
Memphis, Tennessee, USA)
Úmrtie 16. august 2018 (76 rokov)
Detroit Michigan
Pôsobenie 19562018
Hrá na nástroje spev, klavír
Typ hlasu mezosoprán[1]
Vydavateľstvá Columbia (1960–1966)
Atlantic (1967–1979)
Arista (1980–2003)
Aretha (2004–2018)
Webstránka arethafranklin.net

Aretha Louise Franklinová (*25. marec 1942,[1] Memphis, Tennessee, USA - † 16. august 2018, Detroit Michigan[2]) bola americká speváčka, skladateľka a klaviristka, ktorá je často označovaná za „kráľovnú soulu[1] či „dámu soulu,“[3] no nahrala skladby aj v ďalších hudobných žánroch ako je džez, blues, gospel, R&B, rokenrol či pop.

V roku 2008 sa ocitla na prvej priečke zoznamu Stovky najväčších spevákov všetkých čias a tiež na deviatej priečke medzi Stovkou najväčších umelcov všetkých čias mienkotvorného časopisu Rolling Stone. Je tiež dvadsaťnásobnou držiteľkou cien Grammy, vrátane „ceny žijúcej legendy“ a „ceny za celoživotné dielo“, čím sa stala druhou najúspešnejšou v poradí. Medzi najlepšie R&B single rebríka Billboard sa dostala dvadsiatka jej singlov, pričom sedemnásť z nich sa ocitlo na prvom mieste. Skladby Respect a I Knew You Were Waiting (For Me) sa tiež dostali medzi „Top 40“ rebríčka Billboard Hot 100. Akadémia cien Grammy tak uvažovala nad premenovaním kategórie R&B na kategóriu Aretha Award.[4]

V roku 1987 bola Aretha Franklin prvou ženou, ktorá bola uvedená do Rokenrolovej siene slávy.[5] V roku 2009 bola jednou z hlavných hudobných umelcov, ktorí vystupovali na inaugurácii prezidenta Baracka Obamu.

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Aretha Franklin sa narodila v Memphise, známemu baptistickému pastorovi Reverendovi C. L. Franklinovi a speváčke a klaviristke Barbare Siggers Franklinovej. Okrem Arethy mali ešte štyri deti: Ermu, Cecil, Carolyn a Barbarinho syna Vaughna z predošlého manželstva. Vyrastala v Detroite. Franklinovej rodičia mali problémový vzťah, čo viedlo k rozchodu, ktorý sa udial keď mala Aretha šesť rokov. Následne na to začala opustené deti vychovávať stará mama z otcovej strany, pričom o výchovu sa delila s rodinnými priateľkami akými boli aj Clara Ward či Mahalia Jackson, ktoré zvykli navštevovať jej domácnosť. Arethina mama zomrela na infarkt v čase, keď mala dcéra desať rokov.

Hudobné začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Nadaná Aretha sa začala hudobne vzdelávať ako samouk hrou na klavíri. V čase raného dospievania bol zjavný aj jej spevácky dar, ktorý rozvíjala v otcovom kostole spolu so sestrami Carolyn a Ermou. Jej ranými vzormi boli babičkine priateľky Clara Ward a Mahalia Jackson, neskôr však aj James Cleveland či Dinah Washington. V r. 1956 sa jej otec rozhodol nahrať kázne a gospelové vokálne nahrávky, ktoré naspievala ako štrnásťročná a vyšli na albume Songs of Faith pod hlavičkou JVB/Battle Records. V kariére ju podporovala aj stará matka, ktorá sa chopila výchovy jej dvoch detí (prvé mala vo veku trinástich a druhé vo veku pätnástich rokov) a ktoré ju na istý čas odklonili od umeleckej dráhy. Po tom čo sa k spevu prinavrátila, urobila vážne rozhodnutie opustiť rýdzo gospelovú hudbu a stať sa popovou speváčkou. Inšpiráciu k tomuto kroku našla u speváčky Dinah Washington, pričom stará mama ju motivovala k ceste do New Yorku.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

O hudobné ponuky nemala Franklin na východnom pobreží núdzu. Zatiaľ len začínajúcej speváčke ponúkli kontrakt spoločnosti Motown i RCA, Aretha však na jar r. 1960 podpísala zmluvu s Columbia Records. Už v tom čase sa na nahrávkach pohybovala smerom od gospelu k džezu, pričom v sebe od začiatku niesla hitový potenciál. Skladba z r. 1961 „Rock-A-Bye Your Baby With A Dixie Melody“ dosiahla 37. priečku v rebríčku popových singlov Billboardu. Úspešnými boli aj skladby „Today I Sing The Blues“, „Won't Be Long“ či „Operation Heartbreak“ ktoré sa ocitli medzi „Top 10 hitmi R&B“, avšak Arethe stále nepriniesli status skutočnej hviezdy. V tomto období sa objavili mnohé polemiky kritikov, ktorí získali pocit, že Arethine „skutočné túžby boli oslabené popovo orientovaným materiálom a produkciou.“[6] Zo strany spoločnosti išlo o pochopiteľnú snahu vytvoriť príjemné popové piesne, ktoré príležitostne zahŕňali skladby, ktoré spievala s ozajstnou vervou[6] (napr. „Lee Cross“, „Soulville“). Speváčka tiež zároveň trpela nedostatkom vedenia a chýbajúcou snahou spoločnosti o rozvoj Arethy Franklin nielen ako R&B a soulovej speváčky, ale tiež ako všestrannej varietnej umelkyne.[6]
V r. 1966 sa preto rozhodla nahrávaciu spoločnosť opustiť a dať tak prednosť producentovi Jerrymu Wexlerovi a značke Atlantic Records. Tu nahrala svoj prelomový album I Never Loved a Man the Way I Love You (1967), ktorý podľa slov kritika magazínu Time Christophera Johna Farleyho z r. 2008 „rozdrvil Top 40“[7]. Tu získala aj prvú Grammy hneď za svoj druhý singel Respect (1967), ktorý bol coververziou skladby Otisa Reddinga. V čase vydania nahrávky, keď sa taktiež potácala v problémovom manželstve, videla úspech skladby aj vo svojej interpretácii: „Ak je skladba o niečom čo som zažila, alebo o niečom čo by sa mi mohlo stať, je dobrá. Ale ak je mi cudzia, nemôžem do nej vložiť nič. Obzerám sa po niečom zmysluplnejšom.“[8] Skladba s feministickým nádychom sa stala jej najvýraznejšou podpisovou známkou na celý život a už v čase vydania dosiahla vrchol hitparád. V nasledujúcich desiatich mesiacoch vydala Aretha niekoľko hitov ktoré sa dostali medzi „Top 10“, medzi nimi aj „Baby I Love You“, „(You Make Me Feel Like) A Natural Woman“ či „Chain of Fools“.
Speváčka sa na držala na výslní až do polovice sedemdesiatych rokov, kedy začali byť soulový a džezový umelci utláčaný do úzadia vydavateľstvami ktoré začali preferovať žánre disco.[9] V neskorých sedemdesiatyh rokoch jej pomohol film The Blues Brothers, v ktorom účinkovala. V osemdesiatych rokoch prešla do Artista Records, kde vydala singel „United Together“, vrátane albumov Aretha a Love All The Hurt Away. Nasledujúce skladby z pera Luthera Vandrossa ,„Jump to It“ a „Get It Right“ len potvrdili jej kvality.[10]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Aretha Franklin
  2. Aretha Franklin, Queen of Soul, Dead at 76
  3. Last.fm Prístup: 09.05.2010
  4. Čiefová, K.: Prvé dámy džezu. MIAU magazín. máj 2008, s. 35
  5. Rock and Roll Hall of Fame Museum - Induction Year: 1987, Induction Category: Performer, Aretha Franklin (vocals, piano; born March 25, 1942)
  6. a b c Aretha-franklin.com/bio.htm Prístup: 09.05.2010
  7. Time.com Prístup: 10.05.201
  8. Music.ninemsn.com.au Prístup: 05.05.2010
  9. Čiefová, K.: Prvé dámy džezu. MIAU magazín. máj 2008, s. 36-37
  10. Soulwalking.co.uk Prístup: 05.05.2010

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]