Preskočiť na obsah

Barlaam a Joazaf

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Joazaf v byzantskom manuskripte z 12. storočia. Manuskripty spravidla príbeh zobrazovali v byzantských reáliách, exotickosť v mnohých exemplároch dodávali akurát turbany.[1]
Prvá stránka románu Barlaam a Joazaf, Ms. 18017, Biblioteca Nacional de España, Madrid

Barlaam a Joazaf je anonymný byzantský duchovný román[2], resp. legendová poviedka[3] či hagiografické dielo[4]. Príbeh patril medzi najpopulárnejšie diela stredoveku. Bol preložený do mnohých jazykov, vrátane latinčiny, cirkevnej slovančiny, arménčiny, etiópčiny či starej češtiny (Barlaam a Josafat). Zachovalo sa okolo 140 stredovekých manuskriptov s románom, mnohé z nich sú bohato zdobené. Najranejšie pochádzajú zrejme z 10. storočia, jedna z teórií však predpokladá, že dielo pochádza už zo 7. storočia.[2][5][6] Existovala tiež moslimská a židovská verzia príbehu.[7]

Podkladom príbehu bola legenda o Buddhovi a kresťanské motívy. Dielo bolo veľmi obľúbené aj v samotnej Byzancii. Cisár Ján VI. Kantakuzénos a niekoľkí srbskí Nemanjićovci dokonca po vstupe do kláštora prijali po hlavnom hrdinovi meno Joazaf.[1]

Barlaam a Joazaf sú Pravoslávnou cirkvou uctievaní ako svätí, ich sviatok pripadá na 2./19. novembra.[4] Ceasarom Baroniom[8] boli tiež zapísaní do Rímskeho martyrológia (27. novembra) a Vincent z Beauvais príbeh v 13. storočí uviedol vo svojom diele Speculum Historiale. V skrátenej podobe sa nachádza aj v Zlatej legende od Jakuba z Voragine. Existovali aj básnické a dramatické spracovanie príbehu.[7][9]

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a autorstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je úplne zrejmé, ako sa legenda o Buddhovi dostala do Byzancie. Rovnako je stále sporné aj autorstvo gréckeho (byzantského) diela. Podľa jednej teórie bola prepracovaná legenda preložená do arabčiny či perzštiny a následne možno v manichejskom prostredí do gruzínčiny (tzv. Balavariani). Z gruzínčiny mala byť (možno) Euthymiom Athonitom preložená do gréčtiny. Iný (tradičný) názor autorstvo pripisoval gréckemu svätému Jánovi Damaskému. Kým niektoré zdroje túto tézu výslovne odmietajú[7], iné ju považujú za celkom spoľahlivú[4]. Vo viacerých manuskriptoch sa zase spomína meno mnícha Jána z palestínskeho Kláštora Mar Saba.[1][3][7][13]

Podľa toho, ktorá teória je pravdivá, možno grécke dielo datovať do 7./8. storočia[2][6] po Kristovi (Ján Damaský/mních Ján) alebo do 10./11. storočia (Euthymios Athonita).[17] Grécke (byzantské) dielo obsahuje niekoľko nových elementov, ako napr. Aristidovu Apológiu. Starší z dvoch latinských prekladov vznikol pred rokom 1048.[8]

Dej

[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo rozpráva o indickom princovi Joazafovi, ktorému astrológovia predpovedali, že sa obráti na kresťanskú vieru. Kráľ Abenner (Avenier/Avenir), aby tomu zabránil a aby pred synom utajil utrpenie a bolesť ľudského života, vychovával princa v odlúčeného od sveta v paláci. Keď však princ jedného dňa spoznal chorého starca, slepca a umierajúceho malomocného, spoznal choroby, starobu a smrť. Následne sa pod vplyvom zbožného mnícha Barlaama stal kresťanom, vzdal sa trónu a neskôr obrátil na kresťanskú vieru i svojho otca. Opustil svet bohatých a stal sa pustovníkom. Zápletka deja umožnila autorovi diela vykresliť odlišnosti medzi pohanstvom a kresťanstvom.[1][2][3][5][17]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d JEFFREYS, E. M. et al. BARLAAM AND IOASAPH. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 256 – 257.
  2. ↑ a b c d e f Barlaam a Joazaf. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. [Cit. 2024-05-23]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3, 80-224-0554-X. S. 615.
  3. ↑ a b c MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. S. 66 – 67.
  4. ↑ a b c BARLAAM A JOSAFAT. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 147 – 148.
  5. ↑ a b Barlaam a Joasaf. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 57.
  6. ↑ a b BARLAAM and JOSEPH, Life of. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 1:331.
  7. ↑ a b c d BARLAAM A JOASAF. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 75.
  8. ↑ a b Barlaam and Joasaph, Sts. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 158.
  9. ↑ MERSHMAN, Francis. Barlaam and Josaphat. In: Catholic Encyclopedia. Vol. 2. Assize – Brownr. New York : Robert Appleton Company, 1907. [Cit. 2021-01-29]. Dostupné online. S. 297.
  10. ↑ VÁROSS, Marián, a kol. Zo starších výtvarných dej́ín Slovenska. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. S. 281.
  11. ↑ KRČMÉRY, Štefan. Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1976. Dostupné online. S. 318.
  12. ↑ Biografické štúdie. Zväzok 5. Martin : Matica slovenská, 1974. S. 150.
  13. ↑ a b BARLAAM A JOASAF. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. ISBN 80-7141-048-9. S. 87 – 88.
  14. ↑ REIFFENBERG, Frédéric Auguste Ferdinand Thomas de. Légende de Barlaam et de Josaphat. Bruxelles : Académie royale, 1842. Dostupné online. S. 5.
  15. ↑ Catalogue of the Greek manuscripts in the library of the monastery of Vatopedi on Mt. Athos. Cambridge : Harvard University Press, 1924. Dostupné online. S. 25.
  16. ↑ Barlaam and Iosaph. In: Encyclopaedia Iranica [online]. Iranica online, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online.
  17. ↑ a b DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 83, 148 – 149.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Barlaam_a_Joazaf&oldid=7855412“