Preskočiť na obsah

Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 00:48, 16. september 2013, ktorú vytvorila Lalina (diskusia | príspevky) (→‎Externé odkazy: kategórie)
Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky v Ľutine

Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky v Ľutine je najstaršia gréckokatolícka bazilika minor na Slovensku.

Po zjaveniach svätého Mikuláša Divotvorcu v roku 1851, pri ktorých svätec daroval Zuzane Feketovej mariánsku ikonu, sa Ľutina stala najväčším gréckokatolíckym mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Dovtedy patrila Ľutina do hanigovskej farnosti, ale následne sa fara presťahovala do Ľutiny. Pôvodne bol v dedine drevený chrám. Časom prestal vyhovovať a v roku 1908 bol dokončený nový kamenný chrám. Krátko pred jeho dokončením pôvodný drevený chrám zhorel. Po obnove gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa každoročne počet pútnikov zvyšoval. Na záver mariánskeho roku 1988 na púti ordinár Ján Hirka prečítal apoštolské breve, ktorým rímsky pápež Ján Pavol II. povýšil ľutinský chrám a priľahlé objekty na baziliku minor.[1][2]

Hlavná púť je pri príležitosti sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky, ktorý pripadá na 15. augusta.

Referencie

  1. text breve Jána Pavla II. (dole)
  2. Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2010. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 52. ročník 138 ISBN 978-80-7162-769-2 uvádza dátum povýšenia na baziliku menšiu 22. júna 1988

Iné projekty

Externé odkazy