Preskočiť na obsah

Beladické súvrstvie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Beladické súvrstvie
Nadradená Podunajská panva
Podjednotky hlavinské vrstvy
Nadložie volkovské súvrstvie
Podložie ivanovské súvrstvie
alebo
gabčíkovské súvrstvie
Hrúbka 100 m
Vek vrchný miocén (panón F)
Zloženie
Primárne vápnité íly a pieskovce
Ostatné uhlie, lignit
Umiestnenie
Názov podľa obce Beladice
Pomenovaná Harčár a kolektív (1988)
Región Podunajská nížina
Krajina (y) Slovensko
 

Beladické súvrstvie je súvrstvie, litostratigrafická jednotka tvorená sedimentmi panónskeho veku (najvyšší miocén asi 9 miliónov rokov)[1]. Súvrstvie obsahuje okrem vápnitých ílov a pieskovcov aj typické uhoľné vrstvy s výskytom lignitu. Dosahuje hrúbku najviac do 100 m. Nachádza sa v nadloží ivanovského a v podloží volkovského alebo gabčíkovského súvrstvia.

Názov je odvodený od obce Beladice v severnej časti Podunajskej nížiny. Zaviedol ho v roku 1988 Harčár a kolektív, a v roku 1989 D. Vass[2], starší názov je uhoľná séria[3]. Pôvodne považované za pontské. Súvrstvie možno porovnávať s čárskym súrvrstvím vo Viedenskej panve a so senianskym súvrstvím vo Východoslovenskej panve. V Zadunajsku a v Maďarskom stredohori sú ekvivalentom súvrstvia taliandorogské sliene[4] alebo szákske súvrstvie[5].

Horninové zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Súvrstvie má pomerne pestrý litologický charakter. Tvoria ho hlavne jazerné uhoľné a vápnité íly, kaolinické íly, pieskovce a štrky, miestami s vrstvami lignitu.

Samostatný člen tvoria hlavinské vrstvy, ktoré sú tvorené žltými a krémovosfarbenými pórovitými travertínmi, sladkovodnými vápencami a ílmi.[6]

Súvrstvie tvorilo okrajovú časť panvy, kde sa prelínali vplyvy vysladzovania do polobrakického vývoja. Prakticky v celej Podunajskej panve v tej dobe prevládal sladkovodný limnický vývoj uhoľných vrstiev. Do tohoto obdobia spadá aj nástup uhoľnej sedimentácie s veľkým množstvom lignitu. V oblasti Tribeča bol sladkovodný vývoj najlepšie zachytený vrtmi v priestore Beladice – Žirany. Vyznačuje sa veľmi rýchlym striedaním tmavosivých siltových vápnitých ílov, uhoľných ílov s vložkami lignitu a svetlosivých vápnitých siltovcov s bohatou faunou mäkkýšov s kotúľkovitými, osteokolami, vetvičkami rastlín a podobne.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kováč, M., Synak, R., Fordinál, K. & Joniak, P., Tóth, Cs., Vojtko, R., Nagy, A., Baráth, I., Maglay, J., Minár, J. 2011. Late Miocene and Pliocene history of the Danube Basin: inferred from development of depositional systems and timing of sedimentary facies changes. Geologica Carpathica, 62, 6, s. 519 – 534
  2. Keith, J. F. jr., Vass, D., Kanes, W. H., Pereszényi, M, Kováč, M., Kráľ, J., 1989, Sedimentary basins of Slovakia, Part 11. Final report on the Hydrocarbon pontenial of Danube Lowland Basin, Vol. l, Manuscript University of South Carolina, ESRI, Technical Report 89-0019, 143 s.
  3. Buday, T. (Editor), 1963, Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000 M-33-XXX Gotwaldov. Ústřední Ústav geologický, Praha, 238 s.
  4. Vass, D. 2002, Litostratigrafia Západných Karpát: neogén a budínsky paleogén. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 202 s.
  5. Cziczer, I., Magyar, I., Pipík, R., Böhme, M., Ćorić, S., Bakrač, K., Sütő-Szentai, M., Lantos, M., Babinszki, E., Müller P. 2009: Life in the sublittoral zone of long-lived Lake Pannon: paleontological analysis of the Upper Miocene Szák Formation, Hungary. International Journal of Earth Sciences (Geologische Rundschau) 98, s. 1741 – 1766
  6. Pristaš, J. (Editor), Elečko, M., Maglay, J., Fordinál, K., Šimon, L., Gross, P., Polák, M., Havrila, M., Ivanička, J., Határ, J., Vozár, J., Tkáčová, H., Tkáč, J., Liščák, P., Jánová, V., Švasta, J., Remšík, A., Žáková, E., Töröková, I., 2000: Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny – Nitrianskej pahorkatiny 1:50 000. Bratislava, Štátny geologický ústav D. Štúra, 250 s.