Benát
| Benát | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Zlaté Moravce |
| Obec | Žitavany |
| Pohorie | Pohronský Inovec |
| Podcelok | Veľký Inovec |
| Povodie | Žitava |
| Nadmorská výška | 685,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°23′51″S 18°28′06″V / 48,3976°S 18,4684°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  zo Žitavian |
  | |
 Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Benát (685,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Pohronský Inovec. Leží nad obcou Machulince, približne 5 km východne od mesta Zlaté Moravce.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Veľký Inovec.[3] Vrchol leží v Nitrianskom kraji, na území okresu Zlaté Moravce a v katastrálnom území obce Žitavany.[4] Severným úpätím prechádza Rudná magistrála zo Zlatých Moraviec na Veľký Inovec, z ktorej vedie na vrchol značený chodník.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Benát je najzápadnejším z mohutnejších vrchov hrebeňa, ktorý sa tiahne západo-východným smerom k masívu Veľkého Inovca (901 m n. m.).[5] V mapách sú pod týmto názvom označené dve blízke kóty, pričom vrchol má priradené až tri rôzne hodnoty nadmorskej výšky (702 m n. m.[6], 692 m n. m.[1] a 686 m n. m.[2]). V severnej časti masívu sa nachádza rozsiahly kameňolom. Východne susedí Krivá (714 m n. m.), južne leží Čierny vrch (454 m n. m.), západne Čertov vrch (369 m n. m.) a severovýchodne Prosný vŕštek (673 m n. m.) a Hrádok (688 m n. m.).[1] Vrch je súčasťou povodia Žitavy, kam smeruje potok Bočovka z juhovýchodných svahov i Suchý potok zo západne situovaných svahov. Najbližšími sídlami sú na severozápadnom úpätí situované Obyce a Machulince, západne ležiace Žitavany a juhovýchodne ležiace Čaradice.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Zmiešaným lesom pokrytý vrch, umožňuje iba veľmi málo miest na rozhľad. Z nich sú viditeľné najmä okolité vrchy pohoria, no z vhodných miest aj pohorie Vtáčnik, Tribeč a časť Podunajskej nížiny.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
žltej značke z rázc. Machulinský škripec - po
červenej trase Rudnej magistrály cez rázc. Machulinský škripec:
- od západu zo Zlatých Moraviec
- z východu z Novej Bane cez Inovecké sedlo a Obycké lúky
- po
modrej trase z obce Machulince cez rázc. Obycké lúky - po
zelenej trase od motorestu Zubor cez Obycké lúky[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Tribeč – Pohronský Inovec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
- ↑ 137: Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000. 6. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, 2022. Dostupné online. ISBN 978-80-99934-51-2.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.