Bernikla červenokrká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bernikla červenokrká
Branta ruficollis.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Branta ruficollis
Pallas, 1769
Synonymá
červenokrčka pestrá
hus červenokrká
Branta ruficollis map.png
Mapa rozšírenia bernikly červenokrkej

██ Hniezdiaca

██ Migrujúca

██ Zimujúca

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bernikla červenokrká (iné názvy: hus červenokrká, červenokrčka pestrá[2]; lat. Branta ruficollis) patrí medzi zúbkozobce rodu Bernikla. Hniezdi v tundre a v lesotundre západnej Sibíri a na zimu sa sťahuje do juhovýchodnej Európy. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bernikla červenokrká patrí medzi zraniteľné druhy, celková populácia klesá, u európskej populácii bol zaznamenaný mierny pokles.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Medzi bielolícimi v zime v Nemecku

Bernikla červenolíca má celkovú dĺžku 53–66 cm, rozpätie krídel 116-135 cm[3] a hmotnosť 1 - 1,5 kg.[4] Vďaka pestrej kombinácii gaštanovej, čiernej a bielej farby je z blízka nezameniteľná s inou berniklou. Gaštanovú hruď a prednú stranu krku majú od čiernej farby oddelenú bielymi úzkymi pásmy. Gaštanovú škvrnu v bielej obrube majú ešte na líci. Jasnú bielu nájdeme na bruchu, ako široký pás na boku, dva biele pásiky na krídle a biele sú i podchvostové krovky. Nohy a zobák sú tmavočierne. Samček aj samička majú rovnaké zafarbenie.[4] Mláďatá sú menej kontrastne zafarbené ako dospelé.

V siluete letiacej bernikly vyzerajú krídla pomerne úzke. Nápadné sú dva biele pásy v krídlach.

Pŕchnuť začínajú okolo 15. júla. Najprv nehniezdiace a po pár dňoch ostatné. Niekoľko týždňov nevedia lietať. Plne prepŕchnuté sú 20. augusta. V tom čase sú už aj mláďatá letuschopné, hoci ešte čiastočne prćhnu.

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Charakteristický hlasom je dvojslabičné, rýchlo opakované "kä-kwa" ("kii-kua")[5] alebo "ki-kwi" ("kik-kik")[5]. Pri útočnom postoji s dopredu vystretým krkom vydáva jednoslabičné "räk" alebo "kwä".

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensko zalieta zriedkavo v zimnej polovici roka. Do roku 1997 sa vyskytla 8x. Odhad počtu zimujúcich jedincov: 0 - 5.[6][7] Po roku 1997 je v evidencii 30 výskytov (marec 2019)[8], objavuje sa pravidelne, uprostred veľkých kŕdľov iných druhov husí pravdepodobne uniká pozornosti.[9]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Samička sedí na hniezde, po bokoch vytŕča sivé páperie, rezervácia v Tajmýrskom polostrove

Vytvárajú trvalé páry. Hniezdiť začínajú neskoro, až v druhej polovici júna. Spájajú sa len do malých skupín 5-7 párov, nie viac ako 20-30. Zaujímavosťou je, že kolónie sú v tesnej blízkosti hniezda nejakého dravca ako je sokol sťahovavý či myšiak severský. Menej často ako pri hniezdach dravcov, zahniezdia aj v blízkosti kolónií veľkých čajok ako čajka bledá a čajka striebristá. V oboch prípadoch dochádza tým k ochrane vlastného potomstva pred samotným dravcom aj inými predátormi. Dravec v tesnej blízkosti svojho hniezda vôbec neloví. Intenzívne zaháňa iné druhy dravcov a šeliem, akým je napríklad líška polárna.

Branta ruficollis

Hniezdnu kotlinku si samička vyhĺbi sama na skalnatom podklade. Vyplní ju trávou, lišajníkom, machom a páperím. Sama vysedí 4-5 svetlozelených vajec. V čase inkubácie opúšťa hniezdo len na veľmi krátko. Samec na znáške nesedí, hniezdo chráni. Mláďatá sa vyliahnu po 25 dňoch. Hniezdo v krátkom čase opúšťajú a sami si nájdu potravu. Po vyliahnutí mláďat sú všetky rodiny spolu, držia sa na vode a v blízkom okolí.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Živia sa trávou, zvlášť obľubujú slanorožce „Salicornia“, dnes pribúda pšenica a kukurica. Mláďatá aj hmyzom.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2018.2. Prístup 15. decembra 2018.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  3. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  5. a b PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Červenokrčka pestrá/Bernikla červenokrká, str.121-122, Darolová, A., Danko, Š.). ISBN 80-224-0714-3.
  7. Atlas vtákov – bernikla červenokrká [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2016-02-19]. Dostupné online.
  8. Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu FK, Databázový systém Aves-Symfony Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko
  9. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 - 87. Dostupné online [cit. 2019-03-12].

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rothalsgans na nemeckej Wikipédii.