Bernikla červenokrká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
bernikla červenokrká
Branta ruficollis.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Branta ruficollis
Pallas, 1769
Synonymá
červenokrčka pestrá
hus červenokrká
Branta ruficollis map.png
Mapa rozšírenia bernikly červenokrkej
     Hniezdiaca
     Migrujúca
     Zimujúca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bernikla červenokrká (iné názvy: hus červenokrká, červenokrčka pestrá[2]; lat. Branta ruficollis) patrí medzi zúbkozobce rodu Bernikla. Hniezdi v tundre a v lesotundre západnej Sibíri a na zimu sa sťahuje do juhovýchodnej Európy. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bernikla červenokrká patrí medzi zraniteľné druhy, celková populácia klesá, u európskej populácii bol zaznamenaný mierny pokles.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi bielolícimi v zime v Nemecku

Bernikla červenolíca má celkovú dĺžku 53 – 66 cm, rozpätie krídel 116 – 135 cm[3] a hmotnosť 1 – 1,5 kg.[4] Vďaka pestrej kombinácii gaštanovej, čiernej a bielej farby je zblízka nezameniteľná s inou berniklou. Gaštanovú hruď a prednú stranu krku majú od čiernej farby oddelenú bielymi úzkymi pásmy. Gaštanovú škvrnu v bielej obrube majú ešte na líci. Jasnú bielu nájdeme na bruchu, ako široký pás na boku, dva biele pásiky na krídle a biele sú i podchvostové krovky. Nohy a zobák sú tmavočierne. Samček aj samička majú rovnaké zafarbenie.[4] Mláďatá sú menej kontrastne zafarbené ako dospelé.

V siluete letiacej bernikly vyzerajú krídla pomerne úzke. Nápadné sú dva biele pásy v krídlach.

Pŕchnuť začínajú okolo 15. júla. Najprv nehniezdiace a po pár dňoch ostatné. Niekoľko týždňov nevedia lietať. Plne prepŕchnuté sú 20. augusta. V tom čase sú už aj mláďatá letuschopné, hoci ešte čiastočne prćhnu.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristický hlasom je dvojslabičné, rýchlo opakované "kä-kwa" ("kii-kua")[5] alebo "ki-kwi" ("kik-kik")[5]. Pri útočnom postoji s dopredu vystretým krkom vydáva jednoslabičné "räk" alebo "kwä".

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensko zalieta zriedkavo v zimnej polovici roka. Do roku 1997 sa vyskytla 8x. Odhad počtu zimujúcich jedincov: 0 – 5.[6][7] Po roku 1997 je v evidencii 30 výskytov (marec 2019)[8], objavuje sa pravidelne, uprostred veľkých kŕdľov iných druhov husí pravdepodobne uniká pozornosti.[9]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Samička sedí na hniezde, po bokoch vytŕča sivé páperie, rezervácia v Tajmýrskom polostrove

Vytvárajú trvalé páry. Hniezdiť začínajú neskoro, až v druhej polovici júna. Spájajú sa len do malých skupín 5 – 7 párov, nie viac ako 20 – 30. Zaujímavosťou je, že kolónie sú v tesnej blízkosti hniezda nejakého dravca ako je sokol sťahovavý či myšiak severský. Menej často ako pri hniezdach dravcov, zahniezdia aj v blízkosti kolónií veľkých čajok ako čajka bledá a čajka striebristá. V oboch prípadoch dochádza tým k ochrane vlastného potomstva pred samotným dravcom aj inými predátormi. Dravec v tesnej blízkosti svojho hniezda vôbec neloví. Intenzívne zaháňa iné druhy dravcov a šeliem, akým je napríklad líška polárna.

Branta ruficollis

Hniezdnu kotlinku si samička vyhĺbi sama na skalnatom podklade. Vyplní ju trávou, lišajníkom, machom a páperím. Sama vysedí 4 – 5 svetlozelených vajec. V čase inkubácie opúšťa hniezdo len na veľmi krátko. Samec na znáške nesedí, hniezdo chráni. Mláďatá sa vyliahnu po 25 dňoch. Hniezdo v krátkom čase opúšťajú a sami si nájdu potravu. Po vyliahnutí mláďat sú všetky rodiny spolu, držia sa na vode a v blízkom okolí.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa trávou, zvlášť obľubujú slanorožce „Salicornia“, dnes pribúda pšenica a kukurica. Mláďatá aj hmyzom.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  3. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  5. a b PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Červenokrčka pestrá/Bernikla červenokrká, str.121 – 122, Darolová, A., Danko, Š.). ISBN 80-224-0714-3.
  7. Atlas vtákov – bernikla červenokrká [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2016-02-19]. Dostupné online.
  8. Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu FK, Databázový systém Aves-Symfony Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko
  9. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 – 87. Dostupné online [cit. 2019-03-12].
  10. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rothalsgans na nemeckej Wikipédii.