Bernolákovci (hnutie)

Bernolákovci boli jedným z hlavných prúdov slovenského národného obrodeneckého hnutia. Išlo o katolícky prúd pomenovaný po Antonovi Bernolákovi.

Prvá generácia bernolákovcov pôsobila od 80. rokov 18. storočia do 20. rokov 19. storočia v týchto centrách: Bratislava, Trnava (sídlo Slovenského učeného tovarišstva). Jej naj závažnejším činom je uzákonenie slovenčiny ako národného spisovného jazyka (bernolákovčina) a jej uvedenie do krásnej, náučnej a náboženskej literatúry.

Predstaviteľmi prvej generácie bernolákovcov sú okrem A. Bernoláka: J. Fándly, O. Mesároš, M. Hamuljak, A. Rudnai, A. Radlinský a ďalší. Jeho stúpencov spájala najmä bernolákovská spisovná slovenčina, koncepcie slovenskej národnej svojbytnosti a idea rovnosti národov.

Organizačným jadrom bernolákovcov v 90. rokoch 18. storočia bolo Slovenské učené tovarišstvo, ktoré vzniklo v roku 1792. Spolok propagoval bernolákovčinu a rozširoval v nej literatúru (najmä osvetovú a náboženskú).^[1]

Druhá generácia bernolákovcov pôsobila v 20. a 30. rokoch 19. stor. v centrách: Ostrihom, Budín, Pešť. Snažili sa rozvíjať slovenský jazyk a prekonať jazykovú a konfesionálnu rozdvojenosť slovenských národných novorodeneckých síl. Tomuto cieľu slúžil aj Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej založený Martinom Hamuljakom. Mladobernolákovská generácia sa názorovo zblížila so štúrovcami, prijala ich koncepciu i nový, štúrovský spisovný jazyk.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi druhej generácie bernolákovcov sú: Juraj Palkovič, J. Hollý, M. Hamuljak, Ján Herkeľ, Ján Koiš.

Prínos

Podľa autorov najnovšej knihy o bernolákovcoch^[2] sú (na základe kulturologického výskumu Lukáša Perného na podklade dát Martiny Matečkovej) ich prvenstvá nasledovné:

kodifikácia jazyka, resp. bernolákovská reforma jazyka (jazykovedný prínos) a taktiež významný prínos pri hodžovsko-hattalovskej jazykovej reforme (Martin Hattala, Andrej Radlinský, Ján Palárik, Štefan Závodník, Ondrej Mesároš a ďalší);
vznik Slovenského učeného tovarišstva ako prvej kultúrno-osvetovej a vydavateľskej inštitúcie (Anton Bernolák, Juraj Fándly, Ján Hollý, Alexander Rudnay a ďalší...);
prvý oficiálny preklad Biblie (Palkovič, Rudnay) po tzv. Kamaldulskej Biblii;
vznik ekumenického Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej zjednocujúceho katolíkov (Martin Hamuljak, Ján Herkeľ, Ján Koiš) a evanjelikov (Ján Kollár) vydávajúci Almanach Zora;
prvé literárne diela (prozaické, poetické, duchovné) v slovenskom jazyku (Juraj Fándly, Ján Hollý);
zakladanie hospodárskych ústavov a spolkov a informácie o pestovateľskej a chovateľskej činnosti pre širšie ľudové vrstvy (Juraj Fándly, Štefan Závodník, Juraj Holček, Ondrej Caban);
upevnenie historického vedomia o Veľkej Morave a Cyrilovi a Metodovi (Ján Hollý, Juraj Fándly, Štefan Závodník, Štefan Nikolaj Hýroš);
podieľanie sa na založení Tatrína ako organizácie nadkonfesionálnej (Ondrej Caban, Jozef Sčasný, Juraj Holček, Andrej Radlinský, Július Plošic, Štefan Nikolaj Hýroš, Štefan Závodník a ďalší);
podieľanie sa na vzniku Matice slovenskej (Andrej Radlinský, Martin Hattala; Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Michal Chrástek, Ján Gotčár, Juraj Slotta, Štefan Nikolaj Hýroš a taktiež katolícki autori spojení tak s bernolákovcami ako aj štúrovcami ako Ján Palárik, Jozef Karol Viktorin, Štefan Závodník);
založenie alebo členstvo v Spolku svätého Vojtecha (Andrej Radlinský, Štefan Nikolaj Hýroš, Juraj Slotta, Jozef Sčasný, Jozef Emmanuel, Cyril Gabriela Zaymus, Štefan Závodník; príp. neobernolákovec František Richard Oswald);
školstvo a pedagogika (Cyril Gabriel Zaymus, Ondrej Caban) a spolupodieľanie sa fungovaní prvého katolíckeho gymnázia v Banskej Bystrici (Martin Čulen, Jozef Božetech Klemens, Michal Chrástek, Juraj Slotta, a ďalší, pričom o používanie slovenčiny sa zaslúžil práve Štefan Moyses) či Kláštore pod Znievom, ktoré bolo pokračovaním gymnázia v Banskej Bystrici (Štefan Závodník, Jozef Emmanuel, Ján Gotčár, Martin Čulen);
vydavateľská činnosť (Juraj Palkovič, Alexander Rudnay, Ján Palárik, Jozef Karol Viktorin, Andrej Radlinský a i.)
spojnica medzi generáciami národného obrodenia (Generácia Všeslávie, štúrovci).^[2]

Referencie

↑ SLOVENSKÉ UČENÉ TOVARIŠSTVO. In: ŠKVARNA, Dušan et al. Lexikón slovenských dejín. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1999. 381 s. ISBN 80-08-02977-3. S. 324.
↑ ^a ^b PERNÝ, Lukáš; MATEČKOVÁ, Martina; SEDLÁKOVÁ, Marianna. BERNOLÁKOVCI: PREMOŽITELIA ČASU. [s.l.] : Matica slovenská, 2024-08-09. Google-Books-ID: seoYEQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-8128-330-7.

Literatúra

K počiatkom slovenského národného hnutia : Sborník štúdií Historického ústavu SAV pri príležitosti 200 ročného jubilea narodenia Antona Bernoláka. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 480 s. [Zborník obsahuje 22 vedeckých štúdií orientovaných na rôzne aspekty bernolákovského hnutia.]

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1] SLOVENSKÉ UČENÉ TOVARIŠSTVO. In: ŠKVARNA, Dušan et al. Lexikón slovenských dejín. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1999. 381 s. ISBN 80-08-02977-3. S. 324.

[:0-2] PERNÝ, Lukáš; MATEČKOVÁ, Martina; SEDLÁKOVÁ, Marianna. BERNOLÁKOVCI: PREMOŽITELIA ČASU. [s.l.] : Matica slovenská, 2024-08-09. Google-Books-ID: seoYEQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-8128-330-7.

[1]

[2]