Boeing B-52 Stratofortress
| B-52 Stratofortress | |
 B-52H Stratofortress z Barksdaleovej leteckej základne v Louisiane počas letu | |
| Typ | strategický bombardér |
|---|---|
| Výrobca | Boeing |
| Prvý let | 15. apríla 1952 |
| Zavedený | február 1955 |
| Charakter | v prevádzke aktívnych: 85 rezerva: 9 |
| Hlavný používateľ | United States Air Force NASA |
| Výroba | 1952 – 1962 |
| Vyrobených | 744 |
| Cena za kus | B-52B: 14,43 milióna USD B-52H: 9,28 milióna USD (1962) B-52H: 53,4 milióna USD (1998) |
Boeing B-52 Stratofortress je americký strategický bombardér dlhého doletu. Vyvíjaný bol od roku 1948 a v roku 1952 vzlietol prvý prototyp. Do služby bol zavedený v roku 1955, aby postupne nahradil stroje Convair B-36 a Boeing B-47 Stratojet. Úlohou B-52 bolo prenikať na nepriateľské územie vo veľkých výškach, to sa však vďaka rozvoju striel zem-vzduch stalo veľmi riskantné; v 60. rokoch sa ich nasadenie zmenilo na prieniky v malých výškach. Bol použitý tiež pre vynášanie strojov X-15. Lietadlá B-52 boli pôvodne navrhnuté so šípovým krídlom pod uhlom 20° a turbovrtuľovými motormi, nakoniec však dostali krídlo pod uhlom 35°, osem prúdových motorov a zariadenie pre tankovanie za letu. Konštrukcia B-52 sa považovala za provizórnu a počítalo sa, že stroje budú počas 60. rokov nahradené, prešli však rozsiahlou modernizáciou a v službe majú byť až do roku 2045.
Vznik a vývoj
Začiatok vývoja B-52 siaha až do júna 1945, kedy ešte stále prebiehala vojna v Tichomorí. Americká armáda mala stále v čerstvej pamäti veľké straty na životoch pri obsadzovaní ostrovov, plniacich neskôr funkciu predsunutých základní pre bombardéry B-29. Preto k základným požiadavkám na nový bombardér patril dostatočne dlhý dolet, ktorý by umožnil posádke lietadla splniť svoje poslanie bez potreby medzipristátia na základni v inej krajine.
Dňa 23. novembra 1945 boli vydané špecifikácie, na základe ktorých mal mať bombardér akčný rádius 8 000 km a rýchlosť 480 km/h v nadmorskej výške 10 400 m. Päťčlennú posádku mal dopĺňať bližšie neurčený počet strelcov, ktorí by obsluhovali kanóny kalibru 20 mm. Bombovnica lietadla mala mať nosnosť 4 500 kg.
Dňa 13. februára 1946 oslovilo americké letectvo spoločnosti Boeing, Consolidated Aircraft a Glenn L. Martin Company, aby predložili na základe stanovených technických špecifikácií svoje návrhy.[1] Zmluvu na vývoj nového bombardéra získala 5. júna 1946 spoločnosť Boeing,[2] ktorá prišla s projektom Model 462. Ten predstavoval lietadlo s priamymi krídlami, ktoré malo byť poháňané šiestimi turbovrtuľovými motormi Wright XT35 Typhoon. Čoskoro sa však ukázalo, že lietadlo by bolo príliš veľké, drahé a nemalo by dostatočný potenciál na ďalšiu modernizáciu.[3] Spoločnosť Boeing teda pôvodný návrh prepracovala a prišla s modelom 464-17, ktorého pohon mali zabezpečovať iba štyri turbovrtuľové motory Wright XT35. Ten vývojári ďalej upravili na model 464-29 so šípovitými krídlami, ktoré zvierali uhol 20o. Charakteristiky tohto návrhu však stále nespĺňali požadované špecifikácie, čo viedlo k modelu model 464-35. Ten počítal s tým, že štyri turbovrtuľové motory budú mať dvojicu protichodných vrtúľ.[4] Keďže ani jeden z týchto návrhov nedosahoval požadované parametre, dospeli konštruktéri Boeingu a predstavitelia amerického letectva k rozhodnutiu, že nový bombardér bude poháňaný ôsmymi dvojprúdovými motormi a bude mať šípovitosť krídel s uhlom 35o. Prvotným modelom, ktorý reprezentoval tieto špecifikácie bol 464-49, navrhnutý na základe B-47 Stratojet.[5] Jeho zväčšený variant 464-67 sa stal základom pre lietadlá B-52A. Dňa 14. februára 1951 bola so spoločnosťou Boeing podpísaná zmluva na výrobu 13 strojov s označením B-52A.
Predtým, ako sa začala sériová produkcia, boli vyrobené dva prototypy: XB-52 a neskôr YB-52. XB-52 bol predvedený 14. februára 1951, avšak z dôvodu poškodenia odtokovej hrany krídla musel byť jeho prvý vzlet odložený. Predbehol ho tak jeho mladší súrodenec YB-52, ktorý sa vzniesol k oblohe 15. marca 1952. Po tom, čo oba prototypy úspešne absolvovali letové testy, bola spustená počiatočná sériová výroba. Prvá B-52A vzlietla 5. augusta 1954, avšak z pôvodne objednaných 13 lietadiel boli nakoniec dodané len 3 kusy. Zvyšných 10 strojov bolo vyrobených vo verzii B-52B, ktorá mala modernejší motor, vylepšený navigačný a zameriavací systém.[6] Prvá B-52B so sériovým číslom 52-8711 bola dodaná na leteckú základňu Castle v Kalifornii 29. júna 1955. Dňa 12. marca 1956 bola prvá letka bombardérov B-52 prehlásená za bojaschopnú. Trvalo však viac ako rok, kým sa konštruktérom podarilo odstrániť “detské choroby” nového bombardéra. Medzi ne patrili hlavne problémy s palivovým systémom, vstrekovacími čerpadlami, chybnými alternátormi a taktiež so systémom riadenia paľby.
Výroba
- XB-52 – prvý prototyp, bol vyrobený jeden kus
- YB-52 – druhý prototyp, bol vyrobený jeden kus
- B-52A – prvý sériový typ, boli vyrobené tri kusy
- NB-52A – prvý stroj prestavaný na lietajúcu základňu pre pokusný stroj X-15
- B-52B – bolo vyrobených 50 kusov
- NB-52B – prvý stroj upravený pre vypúšťanie experimentálneho lietadla X-15
- RB-52B – 27 strojov bolo prestavaných na prieskumné. Dva kanóny kalibru 20 mm v zadnej streleckej veži boli vymenené za štyri guľomety kalibru 12,7 mm. Pôvodné označenie bolo XR-16
- B-52C – bolo vyrobených 35 kusov
- B-52D – bolo vyrobených 170 kusov
- B-52E – bolo vyrobených 100 kusov
- B-52F – bolo vyrobených 89 kusov
- B-52G – bolo vyrobených 193 kusov
- B-52H – bolo vyrobených 102 kusov
- Celkom vyrobených – 744 kusov
Používatelia
- United States Air Force mali k decembru 2015 vo výzbroji 77 strojov B-52H:
- 57. krídlo – základňa Nellis, Nevada
- 2. bombardovacie krídlo – základňa Barksdale, Louisiana
- 5. bombardovacie krídlo – základňa Minot, Severná Dakota
- 412. testovacie krídlo – základňa Edwards, Kalifornia
- 307. bombardovacie krídlo – základňa Barksdale, Louisiana
Špecifikácie (B-52D)
.jpg)
Technické údaje
- Posádka: 6
- Dĺžka: 49,05 m
- Rozpätie: 56,39 m
- Výška: 14,74 m
- Plocha krídel: 371,60 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: –
- Vzletová hmotnosť: –
- Maximálna vzletová hmotnosť: 204 115 kg
- Pohonná jednotka: 8 × prúdový motor J57-P-19W alebo -29W, každý s ťahom 53,82 kN s prídavným vstrekovaním vody
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 1 014 km/h
- Dolet: 9 978 km
- Dostup: 13 720 m
Výzbroj
- 4× guľomet M3 kalibru 12,7 mm v zadnom strelisku, ktoré bolo ovládané radarovým systémom riadenia paľby A-3A alebo MD-9
- 27 215 kg bômb; spravidla 84 bômb po 227 kg alebo 42 bômb s hmotnosťou 340 kg vo vnútri, ktoré doplňovali ďalších 24 bômb po 340 kg, nesených pod krídlami po dvanástich na pylónoch
B-52H
_USAF.jpg)
Technické údaje
- Posádka: 5
- Dĺžka: 48,5 m
- Rozpätie: 56,4 m
- Výška: 12,4 m
- Plocha krídel: 371,6 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 83 250 kg
- Vzletová hmotnosť: 120 000 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 219 600 kg
- Pohonná jednotka: 8 × dvojprúdový motor Pratt & Whitney TF33-P-3/103, každý s ťahom 75,64 kN (pri vzlete)
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 1 046 km/h[7]
- Dolet:
- Bojový dolet: 7 210 km
- Maximálny dolet: 16 232 km
- Dostup: 15 151 m
- Stúpavosť: 31,85 m/s
- Plošné zaťaženie: 595 kg/m²
- Pomer ťah/hmotnosť: 0,31
Výzbroj
- 1× rotačný kanón M61 Vulcan kalibru 20 mm v zadnom strelisku (v súčasnosti používané bombardéry B-52H už hlavňové zbrane nenesú)
- približne 31 500 kg bômb, mín, rakiet v rôznych konfiguráciách
- Konvenčné bomby:
- 27x Mk 82 s hmotnosťou 227 kg
- 27x CBU
- AGM-154 Joint Standoff Weapon (JSOW)
- Atómové bomby:
- 20x AGM-69 SRAM
- Strely typu vzduch-zem:
- 12x (na závesníkoch pod krídlami)/8x (v bombovnici) AGM-86
- AGM-158 Joint Air-to-Surface Standoff Missile (JASSM)
- Konvenčné bomby:
Referencie
- ↑ STUNNING! Inside the B-52 Stratofortress in 52 high-res images
- ↑ Aircraft History of the B-52 Stratofortress
- ↑ Boeing B-52 Stratofortress
- ↑ Boeing B-52 Stratofortress High-Altitude, Long-Range Strategic Heavy Bomber (1955)
- ↑ PETRESCU, Relly Victoria / Florian Ion. The Aviation History Or New Aircraft I Color. [s.l.] : CreateSpace Independent Publishing Platform, 2013. ISBN 1482777061, 9781482777062 Chybné ISBN. Kapitola 1, s. 27. (Anglický)
- ↑ B-52 Stratofortress Historical Snapshot
- ↑ B-52 Stratofortress
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boeing B-52 Stratofortress
Lietadlá Boeing | ||
|---|---|---|
| Stíhacie/bojové lietadlá: | .svg){kind=logo} | |
| Bombardéry | ||
| Vrtuľové dopravné lietadlá | ||
| Prúdové dopravné lietadlá | ||
| Tankery | ||
| Cvičné lietadlá | ||
| Hliadkové lietadlá | ||
| Prieskumné lietadlá | ||
| Experimentálne/prototypy/UAV | ||
| Modelové označenie lietadiel Boeing | ||