Bournonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bournonit
CuPbSbS₃
Bournonite-238633.jpg
Všeobecné informácie
ObjaviteľRobert Jameson
(1805)
Pôvod názvupodľa Jacques Louisa de Bournon, francúzskeho mineralóga a kryštalografa
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikáciaII/E.16 (8.vyd.)
2.GA.50 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia2.GA.50 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia3.4.3.2 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaRombická sústava
Bodová grupammm
Priestorová grupaPmn21
Mriežkové param.a = 8,153 Å
b = 8,692 Å
c = 7,793 Å
V = 552,26 Å3
Z = 4
Habitusmasívny, zrnitý, prizmatické kryštály
Zrastypodľa {110}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťopakný
Farba(y)šedá, čierna
Vrypšedý
Leskkovový
Tvrdosť (Mohs)2,5 - 3
Hustota5,83 kg.dm−3
Štiepateľnosťnedokonalá podľa {010}
Lomlastúrový
Iné
Rozpustnosťv kys. dusičnej
Zoznam minerálov
Bournonit na mindat.org
Bournonit na Commons

Bournonit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky komplexný sulfid olova, medi a antimónu – PbCuSbS3.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Bournonit vytvára krátke prizmatické aleho tabuľkovité kryštály, ktoré bývajú zdvojčatené a na plochách ryhované. Vyskytuje sa však aj celistvý, zrnitý alebo v podobe kompaktnej masy. Má typickú oceľovosivú až čiernu farbu a sivý alebo čierny vryp. Je to nepriehľadný minerál s kovovým leskom.

Vznik[upraviť | upraviť kód]

Tvorí sa na hydrotermálnych žilách spolu s tetraedritom, galenitom, striebrom, chalkopyritom, sideritom, kremeňom, sfaleritom a antimonitom.

Poznávanie[upraviť | upraviť kód]

Bournonit sa pri zohrievaní v plameni ľahko taví. Pomerne dobre sa rozpúšťa v kyseline dusičnej. Prítomnosť medi v tomto nerasti dokazuje zelené sfarbenie výsledného roztoku.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bournonit

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]