Brečtan popínavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
brečtan popínavý
(ms) Hedera helix 5.jpg
Brečtan popínavý; stratégia rastu
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Brečtan popínavý[2][3] (iné názvy: brečtan obyčajný[4][5][6], zriedkavo: brečtan vždyzelený[7], zastarano: břečtan vždyzelený[8]; ľudovo alebo staršie: brečtan[9][8][10], bršlen[11]; ľudovo: nevoľné drievko[5], zimozel[8][12], bľušť[12], líček[12]; lat. Hedera helix[13]) je vždyzelená drevnatá liana z rodu brečtan (Hedera) z čeľade aralkovité (Araliaceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Brečtan popínavý je vždy zelená, popínavá, drevnatá liana s vetvenou stonkou a s priliepavými korienkami; dĺžka stoniek závisí od podkladu a môže dosiahnuť výšku až 30 m, s hrúbkou do 15 cm. Mladé výhonky a súkvetia sú husto pokryté chlpmi. Druh je veľmi variabilný vo veľkosti, tvare a sfarbení listov a tiež v spôsobe rastu.[14][15][16]

Listy brečtana sú na nekvitnúcich výhonkoch dlaňovito trojlaločné až päťlaločné, na kvitnúcich výhonkoch jednoduché, celistvookrajové, pretiahnuto končisté. Sú striedavé, kožovité, tmavozelené, lesklé a s dlhou stopkou.[14][16]

Pravidelné kvety sú zelenkavo žlté, združujú sa do koncových súkvetí a kvitnú v septembri. Okolíky sú guľaté, jednotlivé alebo v strapcoch. Kvety sú obojpohlavné, kvetné stopky sú asi 2 cm dlhé, zvonku hnedé, vnútri zelené a sú opadavé. Tyčiniek je päť. Semenník je polospodný, zväčša päťpuzdrový, vzácne desaťpuzdrový, s jedným semenom v každom puzdre. Piestikov býva 3 až 5, zrastených do jedného stĺpika. Plodom je guľatá bobuľa s priemerom do 1 cm. Nezrelá je červenkasto fialová, zrelá modročierna a hladká. Semená sú obličkovité, trojhranné, končisté, 5 až 6 mm dlhé.[14][15][16][17]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Brečtan popínavý patrí do čeľade aralkovitých, čo sú prevažne tropické a subtropické dreviny a byliny. Rod brečtan je jedna z výnimiek, pretože asi pätnásť jeho druhov rastie skôr v miernom pásme Európy a Ázie a zasahuje ďaleko na sever, v Nórsku až k šesťdesiatemu stupňu severnej šírky.[14] Rozšírený je aj v severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Východne jeho areál zahŕňa Ukrajinu, Kaukaz a severný Irak. Zavlečený bol aj do Severnej Ameriky, Austrálie, na Nový Zéland aj do Argentíny a Peru.[14][16]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Brečtan popínavý je tolerantný voči pomerne širokému spektru prostredí mierneho pásma. V Európe sa vyskytuje od hladiny mora do nadmorských výšok nad 1000 m a v Bolívii bol zaznamenaný jeho výskyt až do výšky 3300 m.[18] Jeho najvyšší výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v nadmorskej výške 1260 m.[15]

Brečtan rastie v tienistých listnatých hájoch aj v teplomilných dubových sucholesoch s dubom plstnatým.[14] Rastie na neutrálnych alebo slabo kyslých, na živiny bohatých pôdach.[15] Bežne sa vyskytuje aj na človekom vytvorených biotopoch, rastie na stenách domov, na plotoch a na stĺpoch.[18]

Brečtan popínavý sa rozmnožuje semenami aj vegetatívne. Ak sa reprodukčný výhonok oddelí a opäť zakorení, bude pokračovať v raste s listami a výhonkami typickými pre túto fázu. Prvá jeho reprodukcia je variabilná, ale môže sa vyskytnúť už vo veku do 10 rokov.[18] Kvitne v septembri a plody dozrievajú v marci až apríli nasledujúceho roku.[15] Kvety sú opeľované rôznymi druhmi hmyzu, ktoré ich navštevujú kvôli nektáru aj vzhľadom k tomu, že ho produkujú v sezóne, keď kvitne len málo iných druhov.[18]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Brečtan popínavý sa pestuje aj v záhradách, pričom bola vyšľachtená rada kultúrnych foriem, ktoré sa vyznačujú odlišným vzrastom, tvarom aj farbou listov, niektoré sa pestuje aj ako izbové rastliny.[16]

V antike bol brečtan symbolom veselosti a opilstva. Brečtanový veniec bol atribútom vtedajších bohov neviazaného života. Je tiež dobre známou liečivou rastlinou, individuálne použitie sa však neodporúča, rastlina je totiž jedovatá. Z plodov sa v minulosti získavalo aj farbivo pre farbenie vlny a látok.[16]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Brečtan popínavý má viacero škodcov, ktorí na ňom parazitujú. Niektorí z nich sú natoľko špecializovaní na rod brečtan (Hedera), že pre ich druhový názov sa použilo meno hostiteľa. Z vošiek je to druh Aphis hederae,[19] ktorý v oblastiach s miernou klímou je prítomný celoročne.[20] Z chrobákov je to druh Kissophagus hederae[21] (syn. Kissophagus vicinus), ktorého larvy aj dospelé jedince sa živia pletivami stonky (kôry).[22]

Z hubovitých patogénov je to druh Boeremia hedericola.[23] Parazituje na listoch, na ktorých sa spočiatku objavujú len malé svetlohnedé až hnedé ostrovčeky. Tie sa postupne rozširujú až môžu zničiť celý list.[24] Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité (Cecidomyiidae), je to druh Dasineura kiefferi,[25] ktorý napadá a ničí kvety hostiteľa.[26]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Khela, S. 2012. Hedera helix. The IUCN Red List of Threatened Species 2012: e.T202964A2758285. https://www.iucnredlist.org/species/202964/2758285 Accessed on 03 May 2022.
  2. brečtan. In: Encyclopaedia Beliana 2. S. 292
  3. ČERVENKA, Martin. Slovenské botanické názvoslovie. [s.l.] : Príroda, 1986. 517 s. S. 254.
  4. brečtan. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  5. a b nevoľný. In: Slovník slovenských nárečí II. S. 428-429
  6. Aby bol múr zelený, nasaďte k nemu pavinič a brečtan [online]. zahradkar.pluska.sk, 2008-09-12, [cit. 2022-07-25]. Dostupné online.
  7. OBVODNÝ ÚRAD ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA GALANTA - rozhodnutie Logistické centrum Pata [1]
  8. a b c REUSS, G. Května Slovenska...1853. S. 197
  9. Historický slovník slovenského jazyka
  10. brečtan. In: Slovník slovenských nárečí I
  11. Pozri zdroje uvedené v článku bršlen.
  12. a b c Dr. Kresánek [online]. drkresanek.sk, 2014-02-14, [cit. 2022-07-25]. Dostupné online.
  13. Hedera helix [online]. World Checklist of Vascular Plants; wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  14. a b c d e f Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
  15. a b c d e Flóra Slovenska IV/1 [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1984, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online.
  16. a b c d e f Ladislav Kovář. HEDERA HELIX L. – břečťan popínavý / brečtan popínavý [online]. BOTANY.CZ, 2007-07-09, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (česky)
  17. Peter Pančík. Campanulidová vetva [online]. BIOPEDIA.SK, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  18. a b c d Hedera helix [online]. CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2019-11-19, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglicky)
  19. Aphis hederae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglický)
  20. W.N. Ellis. Aphis hederae; ivy aphid on Aralia, Fatsia, Hedera [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglicky)
  21. Kissophagus hederae (syn. Kissophagus vicinus) [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglicky)
  22. W.N. Ellis. Kissophagus hederae on Hedera [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglicky)
  23. Boeremia hedericola [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglicky)
  24. W.N. Ellis. Boeremia hedericola on Hedera [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglicky)
  25. Dasineura kiefferi [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglicky)
  26. W.N. Ellis. Dasineura kiefferi on Hedera [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]