Chrám svätej Nedele (Plovdiv)
| Chrám svätej Nedele v Plovdive | |
| pravoslávny chrám | |
 pohľad na chrám zo severovýchodu
| |
| Patrocínium: svätá Nedeľa | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°08′58″S 24°45′18″V / 42,149466°S 24,754903°V |
| Dĺžka | 30 m |
| Šírka | 25 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| Architekti | Petko Petkov Boz, Michail Nenkov (zvonica) |
| Výstavba | 1830 – 1832 |
| - dokončenie | 1832 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 19. september 1832 (Nikifor (plovdivský metropolita)) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: St. Nedelya Church (Plovdiv) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Nedele (bulh. Църква "Света Неделя" – Cărkva "Sveta Nedeľa"),[1][1][2][3] alebo Chrám svätej Nedele mučeníčky (bulh. Църква "Света Неделя мъченица" – Cărkva "Sveta Nedeľa măčenica")[4][5] je pravoslávny chrám z prvej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][1][4]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[2][1][3]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám svätej Nedele sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici ulici „P. R. Slavejkov“ (bulh. улица „П. Р. Славейков“ – ulica „P. R. Slavejkov“, doslova ulica P. R. Slavejkova) č. 40.[1][6]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Na mieste súčasného chrámu stál už pred výstavbou chrám,[3][7] ktorý bol postavený pravdepodobne koncom 16. storočia, možno po roku 1578, keďže nie je spomenutý medzi ôsmimi plovdivskými chrámami, ktoré opísal vo svojom cestopise Stephan Gerlach.[8] Ako dátum výstavby sa však zvykne uvádzať aj 15.[4] alebo 17. storočie.[3] Je tiež možné, že starší chrám bol Gerlachom spomínaný Chrám svätého Spasiteľa, ktorý dnes neexistuje. V 20. rokoch 19. storočia bol pôvodný chrám už vo veľmi zlom stave a hrozilo jeho zrútenie, a z tohoto dôvodu vzniklo rozhodnutie postaviť novú budovu.[8]
Iniciátorom výstavby bol vážený plovdivský občan, čorbadžija[8] (titul udeľovaný v 18. a 19. storočí najzámožnejším bulharským obrodeneckým dejateľom v obci)[9] Vălko Kurtovič Čalăkov (nazývaný Malkija Vălko, doslovne Malý Vălko), ktorý v roku 1829 vybavil pre obnovu chrámu sultánsky ferman (zariadený ferman slúžil zároveň pre obnovu Chrámu svätých Konštantína a Heleny). Vălko Kurtovič Čalăkov bol zároveň najvýznamnejším sponzorom výstavby a na výstavbu venoval sumu vo výške 10 000 grošov.[8][5] S výstavbou súčasného chrámu sa začalo v roku 1830[3][2] a ukončená bola v auguste[8] 1832.[8][2] Chrám bol vysvätený 19. septembra[8] 1832.[4][8] Svätiteľom bol plovdivský metropolita Nikifor.[8]
V roku 1892 sa chrám dostal do správy bulharskej exarchie (dovtedy bol spravovaný gréckou carihradskou patriarchou).[8] V roku 1894 bola v centrálnej časti strechy postavená kupola, ktorá bola neskôr nahradená dnešným tamburom.[8] V roku 1900 bola zbúraná pôvodná malá zvonica, ktorá sa nachádzala nad chrámovou predsieňou.[4] V roku 1905 bola v chrámovom dvore postavená nová vysoká zvonica.[8] V roku 1912 bol vo vrchnej časti zvonice inštalovaný francúzsky hodinový mechanizmus s ciferníkom.[8][5] V roku 1927 bol chrám vyhlásený za národnú starožinosť.[1][8] V tom istom roku bola kupola na streche chrámu nahradená súčasným tamburom.[3] V roku 1928 bola budova chrámu poškodená v dôsledku zemetrasenia a následne bola v priebehu roku 1930 reštaurovaná. V priebehu roku 1951 pukol zvon v chrámovej zvonici a bol zamenený za nový.[8]
V roku 1963 získal chrám štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. V roku 1995 bol ochranný štatút preklasifikovaný na kultúrnu pamiatku národného významu.[1]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Autorom chrámu je bracigovský staviteľský majster Petko Petkov Boz.[3][8] Budova dosahuje dĺžky 30 metrov a šírky 25 metrov a v čase po dostavaní tak predstavovala najväčší chrám na území Plovdivu.[8]
Chrám je trojloďový s tromi polkruhovými apsidami a širokou zatvorenou predsieňou.[2][3] Typovo je budova pseudobazilikou.[3][5] Centrálna chrámová loď je dvakrát širšia než bočné lode.[4] Lode sú od seba oddelené dvomi stĺporadiami[2][3] po šiestich stĺpoch.[4] Stĺpy sú vo vrchnej časti prepojené arkádami.[3]
Strecha budovy je sedlová v centrálnej časti s osemstenným tamburom s veľkými oknami a zakrivenou rímsou.[3][2] Tambur je vyzdobený maľbou, ktorá predstavuje stĺpy s hlavicami v zlomoch stien, ako aj ornamentálne obrazce nad oknami.[2]
Nad predsieňou chrámu sa nachádza priestranná empora.[3] V predsieni sa nachádzajú dve schodiská, jedno vedie do priestoru empory a druhé viedlo do pôvodnej malej zvonice, ktorá však bola v roku 1900 zbúraná z dôvodu plánovanej výstavby novej zvonice v chrámovom dvore.[4] Južná časť oltárnej časti chrámu je vyčlenená ako kaplnka zasvätená svätému Styliánovi Paflagónskemu.[3] V centrálnej časti sa nachádza dvojstupňový syntrón.[4] Stropy všetkých troch lodí chrámu sú rovné.[4]
Zvonica[upraviť | upraviť zdroj]
Autorom zvonice je architekt Michail Nenkov.[8] Zvonica sa nachádza v chrámovom dvore, je pomerne vysoká a bola postavená v roku 1905.[8][10] Zhotovená je v starobulharskom štýle.[5] Je štvorposchodová.[10] Vo vrchnej časti zvonice sa nachádza francúzsky hodinový mechanizmus s ciferníkom z roku 1912.[8][5]
Ďalšie stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Celý chrámový areál je ohradený vysokým kamenným múrom.[2][5] Na vonkajšej časti múru sa nachádza pamätná doska venovaná Rade Čalăkovovej (známa ako veľkomučeníčka Rada Plovdivská), ktorá bola zavraždená spolu s tromi deťmi Osmanmi na Veľký štvrtok 15. apríla 1837 a bola sestrou hlavného iniciátora a sponzora výstavby chrámu, Vălka Kurtoviča Čalăkova.[11]
V areáli sa nachádza ešte malý Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu z roku 1829,[2] ktorý leží severne od Chrámu svätej nedele[4] a je využívaný ako kaplnka a kostnica, ako aj budova bývalej chrámovej školy[2][5] pri hlavnom vchode do areálu, ktorá slúžila zároveň ako miesto pre ubytovanie duchovných chrámu.[5] Ďalšou stavbou v chrámovom dvore je kašna, ktorá pochádza z roku 1911.[8]
Výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]
Nástenná maľba[upraviť | upraviť zdroj]
Steny chrámu sú zvnútra vyzdobené iluzívnou maľbou, ktorá predstavuje stĺpy a opticky zväčšuje interiér chrámu. Sú namaľované svetlomodrou farbou. Nad stĺpmi, ktoré delia lode chrámu sú namaľované medailóny.[2][3] Väčšia časť nástennej maľby pochádza z roku 1930 a je dielom umelcov Petăra Džamdžieva a Miľa Baltova.[3] Vo východnej časti oltárneho priestoru chrámu sa nachádza aj staršia nástenná maľba zhotovená v roku 1871.[7]
Ikonostas[upraviť | upraviť zdroj]
Ikonostas bol zhotovený v rokoch 1832 – 1833[8] a vyznačuje vysokou umeleckou hodnotou.[4] Je postavený na mramorovej základni, vyrobený je z orechového dreva[8] a je bohato zdobený drevorezbou s rastlinnými a zoomorfnými motívmi ako hady, holuby, dvojhlavé orly, vtáky a levy. Nízky reliéf drevorezby na ikonostase strieda hlboký reliéf, mení sa aj mierka detailov.[2][3] V časti centrálnej lode chrámu je vrchná časť ikonostasu zakončená taktiež bohato zdobeným frontónom.[4] Ikonostas je dielom rezbárskeho majstra Janeho Spirova[8] z debărského regiónu v dnešnom Severnom Macedónsku.[4] Drevorezba je dielom troch bratov, taktiež z debărského regiónu, Makriju, Giurčina a Trajana Fărčkovských.[7][8][5]
Ikony[upraviť | upraviť zdroj]
Všetky ikony ikonostasu s výnimkou ikony, ktorá zobrazuje svätého Ivana Rilského, sú dielom významného bulharského zografa Dimităra Zografa.[2][3][8] Na ikonách pracoval so svojím synom Zafirom, ktorý je známy pod pseudonymom Stanislav Dospevski.[8] Ich ikony zobrazujú svätú Bohorodičku (dve ikony), Ježiša Krista (dve ikony), svätú Nedeľu, svätého Jána Krstiteľa, svätého Juraja Víťazného, svätého Atanáza, svätého Spiridona a svätého Charalampésa.[8]
V priestore proskinitária sa nachádza vzácna ikona svätej Nedele, ktorá pochádza z 13. storočia. Ďalšie ikony v chráme sú z roku 1872 a zobrazení sú na nich svätý Demeter Solúnsky, svätý Stylián z Paflagónie, svätý Ján Krstiteľ, svätý veľkomučeník Teodor Tyrón a svätý veľkomučeník Teodor Stratilates. Niektoré z nich sú dielom pazardžického ikonopiscu Stefana Andonova.[7]
Ďalšia výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]
Ambón,[3] proskinitárium a dva analogiony[8] sú z konca 18. storočia.[8][3] Sú zdobené drevorezbou a vykladané perleťou.[3] Ich autorom je Christo Baro.[8] Bohatou drevorezbou je vyzdobený aj vladársky trón.[8]
Patrocínium[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám je zasvätený svätej Nedeli.[7]
Chrámový sviatok: 7. júl – sviatok svätej Nedele mučeníčky[7]
Malý chrámový sviatok: 26. november – sviatok svätého Styliána z Paflagónie.[7]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1]
Rok vyhlásenia: 1927 ako národná starožitnosť, 1963 ako kultúrna pamiatka miestneho významu, 1995 ako kultúrna pamiatka národného významu[1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy[1]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na areál chrámu z juhu -
celkový pohľad na chrám z východu -
pohľad na chrám zo severu -
západná fasáda budovy -
južná fasáda budovy -
východná fasáda budovy -
detailný pohľad na severnú apsidu -
detailný pohľad na južnú apsidu -
detailný pohľad na vrchnú časť zvonice -
detailný pohľad na tambur -
detailný pohľad na vchod v južnej fasáde -
zobrazenie svätej Nedele na západnej fasáde -
pamätná doska na múre venovaná mučeníčke Rade Plovdivskej -
pohľad na kašnu v chrámovom dvore -
v chrámovom dvore -
interiér chrámu -
historická fotografia, ktorá zachytáva výstavbu zvonice v roku 1905
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Пловдив [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3901 – 3902.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 465 – 466.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 170 – 171.
- ↑ a b c d e f g h i j RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“, 2017. 476 s. ISBN 978-954-491-553-7. S. 437 – 438.
- ↑ PIZHEV, Alexander; LINKOV, Krassimir. Orthodox churches in Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo Lettera, 2004. 152 s. ISBN 954-516-524-3. S. 140.
- ↑ a b c d e f g PIZHEV, Alexander; LINKOV, Krassimir. Orthodox churches in Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo Lettera, 2004. 152 s. ISBN 954-516-524-3. S. 47 – 55.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Plovdiv : TOTEV, 2017. ISBN 978-619-188-138-3. S. 546 – 547.
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 12. UNI – JA. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-34-0. S. 4822.
- ↑ a b IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Izdatelstvo "Biko Bălgarija", 2014. 272 s. ISBN 978-619-90048-2-1. S. 247 – 248.
- ↑ KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv, 2018. 272 s. ISBN 978-954-8852-84-5. S. 29 – 30.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Nedele (Plovdiv)
