Svižníky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cicindelidae)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svižníky
Reitter Cicindela.jpg
Cicindelinae
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cicindelinae
Latreille, 1802
Synonymá
Cicindelidae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Svižníky (Cicindelinae) je podčeľaď čeľade bystruškovité patriacej medzi chrobáky. Niekedy - najmä staršie - sa svižníky kategorizujú ako samostatná čeľaď svižníkovité (Cicindelidae) [1][2][3].

Na celom svete je známych asi 1600 druhov svižníkov. V Európe je ich asi 30 a v Strednej Európe asi 8 druhov. Sú považované za indikátor čistého životného prostredia.

Morfológia[upraviť | upraviť kód]

Svižníky sú kovovo sfarbené chrobáky s tenkými tykadlami a veľkými hryzadlami, ktoré sú pre ne typické. Sú dobre prispôsobené na dravý spôsob života.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Svižníky sú mäsožravé chrobáky. Lovia rôzne drobné živočíchy (napr. pavúky, menšie chrobáky a malé mäkkýše). Svoju korisť držia v hryzadlách a vylučujú na ňu tráviace šťavy, ktoré ju začnú rozkladať na tekutú kašu, ktorú potom nasajú. Ich larvy sú tiež dravé a budujú si v piesčitej pôde chodbičky, ktoré môžu byť dlhé aj 50 cm. Larva potom číha na korisť, ktorá spadne do chodbičky.

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Niektoré svižníky žijú aj na stromoch, ale drvivá väčšina ich žije na zemi. Žijú na pobrežiach morí a jazier, v piesčitých dunách, na poliach, lesných cestách, preslnených lesných stráňach a v piesčitých brehoch potokov. Čo sa týka svižníkov žijúcich na území Slovenska, najčastejšie na ne môžme natrafiť práve na lesných alebo poľných cestách s piesčitou pôdou od nížin až po podhorské a horské oblasti (napr. Pohorie Vtáčnik)

Rody[upraviť | upraviť kód]

Zoznam rodov[4]:


Na území Slovenska je najrozšírenejší rod Cicindela, ktorý tu má asi 7 zástupcov. Zástupcovia tohto rodu sú aktívni hlavne cez deň, zatiaľ čo rôzne iné sú aktívne hlavne v noci (napr. Megacephala, Omus, Amblycheila a Manticora). V rodoch Cicindela a Megacephala sú často chrobáky postrofarebné, zatiaľ čo v ostatných rodoch sú chrobáky skôr jednofarebne čierne.

Druhy[upraviť | upraviť kód]

Najznámejšie druhy žijúce na Slovensku:

Tento chrobák veľký 11 - 15 mm má zelené lesknúce sa krovky s piatimi pármi béžových škvŕn. Jeho dlhé končatiny mu umožňujú rýchly beh, aj keď väčšinu času trávi lietaním. Larva si buduje chodbu, ktorá môže byť až 50 cm dlhá. Svižník poľný žije na piesčitých a vyslnených okrajoch lesov a polí. Je aktívny od apríla do septembra. Loví drobný hmyz a pavúky. Je to užitočný predátor.

Je to chrobák veľký 11 - 16 mm. Jeho sfarbenie nie je u všetkých jedincov rovnaké. Niektoré sú bronzovo hnedé, iné zas zelené. Vyskytuje sa na piesčitých miestach, okrajoch borovicových lesov, poliach a na suchých a kamenistých lesných alebo poľných cestách od nížin do stredohorských oblastí. Je aktívny od mája do októbra. Larva si buduje chodbu, ktorá môže byť až 50 cm dlhá.

Tento chrobák s dĺžkou 12 - 17 mm sa najčastejšie vyskytuje na lesoch s piesčitou pôdou a na lesných cestách preslnených slnkom v podhorí a horách. Celkovo je tento chrobák rozšírený v stredoeurópskych pohoriach (Karpaty, Alpy, Sudety), severné Taliansko a severný Balkán. Je aktívny od apríla do augusta. Larva si buduje chodbu.

Je to chrobák veľký 15 - 17 mm žijúci prevažne v borovicových lesoch a na piesčitých pôdach.

Tento chrobák s dĺžkou 10 - 13 mm sa najčastejšie vyskytuje na vlhkých piesčitých a preslnených oblastiach so slanou pôdou a v blízkosti kaluží. Keďže je to veľmi teplomilný druh, v chladných a daždivých dňoch sa ukrýva pod kameňmi alebo drevom. Larva si buduje chodbu. Obýva hlavne juhovýchodnú Európu a v strednej Európe je zaznamenaný ojedinele (napr. v Rakúsku).

Menej známy ako Svižník nemecký. Je to chrobák dlhý 8 - 11 mm, ktorý žije na strniskách, poliach a na trávnatých plochách.

Exotické druhy napr:

Použitá literatúra[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Cicindelidae. In: CAPINERA, John L.. Encyclopedia of Entomology. [s.l.] : Springer Netherlands, 2008. 4346 s. ISBN 978-1-4020-6242-1. S. 877.
  2. ASSMAN, T. et al.: The tiger beetles (Coleoptera, Cicindelidae) of the southern Levant and adjacent territories: From cybertaxonomy to conservation biology. In: ZooKeys 734: 43–103 (2018) [1]
  3. PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  4. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tiger beetle na anglickej Wikipédii.