Svižníky
Svižníky | |
Cicindelinae | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Cicindelinae Latreille, 1802 | |
Synonymá | |
Cicindelidae | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Svižníky (Cicindelinae) je podčeľaď čeľade bystruškovité patriacej medzi chrobáky. Niekedy - najmä staršie - sa svižníky kategorizujú ako samostatná čeľaď svižníkovité (Cicindelidae) [1][2][3].
Na celom svete je známych asi 1600 druhov svižníkov. V Európe je ich asi 30 a v Strednej Európe asi 8 druhov. Sú považované za indikátor čistého životného prostredia.
Morfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Svižníky sú kovovo sfarbené chrobáky s tenkými tykadlami a veľkými hryzadlami, ktoré sú pre ne typické. Sú dobre prispôsobené na dravý spôsob života.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Svižníky sú mäsožravé chrobáky. Lovia rôzne drobné živočíchy (napr. pavúky, menšie chrobáky a malé mäkkýše). Svoju korisť držia v hryzadlách a vylučujú na ňu tráviace šťavy, ktoré ju začnú rozkladať na tekutú kašu, ktorú potom nasajú. Ich larvy sú tiež dravé a budujú si v piesčitej pôde chodbičky, ktoré môžu byť dlhé aj 50 cm. Larva potom číha na korisť, ktorá spadne do chodbičky.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré svižníky žijú aj na stromoch, ale drvivá väčšina ich žije na zemi. Žijú na pobrežiach morí a jazier, v piesčitých dunách, na poliach, lesných cestách, preslnených lesných stráňach a v piesčitých brehoch potokov. Čo sa týka svižníkov žijúcich na území Slovenska, najčastejšie na ne môžme natrafiť práve na lesných alebo poľných cestách s piesčitou pôdou od nížin až po podhorské a horské oblasti (napr. pohorie Vtáčnik)
Rody
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam rodov[4]:
- Abroscelis Hope, 1838
- Amblycheila Say, 1829
- Aniara Hope, 1838
- Antennaria Dokhtouroff, 1883
- Apteroessa Hope, 1838
- Archidela Rivalier, 1963
- Baloghiella Mandl, 1981
- Bennigsenium W. Horn, 1897
- Brasiella Rivalier, 1954
- Caledonica Chaudoir, 1860
- Caledonomorpha W. Horn, 1897
- Callytron Gistl, 1848
- Calomera Motschulsky, 1862
- Calyptoglossa Jeannel, 1946
- Cenothyla Rivalier, 1969
- Cephalota Dokhtouroff, 1883
- Chaetodera Jeannel, 1946
- Cheilonycha Lacordaire, 1843
- Cheiloxya Guerin-Meneville, 1855
- Cicindela Linnaeus, 1758
- Collyris Fabricius, 1801
- Cratohaerea Chaudoir, 1850
- Ctenostoma Klug, 1821
- Cylindera Westwood, 1831
- Darlingtonica Cassola, 1986
- Derocrania Chaudoir, 1860
- Diastrophella Rivalier, 1957
- Dilatotarsa Dokhtouroff, 1882
- Distipsidera Westwood, 1837
- Dromica Dejean, 1826
- Dromicoida Werner, 1995
- Dromochorus Guerin-Meneville, 1845
- Ellipsoptera Dokhtouroff, 1883
- Enantiola Rivalier, 1961
- Eucallia Guerin-Meneville, 1844
- Eunota Rivalier, 1954
- Euprosopus Dejean, 1825
- Euryarthron Guerin-Meneville, 1849
- Eurymorpha Hope, 1838
- Euzona Rivalier, 1963
- Grandopronotalia W. Horn, 1936
- Guineica Rivalier, 1963
- Habrodera Motschulsky, 1862
- Habroscelimorpha Dokhtouroff, 1883
- Heptodonta Hope, 1838
- Hypaetha Leconte, 1860
- Iresia Dejean, 1831
- Jansenia Chaudoir, 1865
- Langea W. Horn, 1901
- Leptognatha Rivalier, 1963
- Lophyra Motschulsky, 1859
- Macfarlandia Sumlin, 1981
- Manautea Deuve, 2006
- Mantica Kolbe, 1896
- Manticora Fabricius, 1792
- Megacephala Latreille, 1802
- Megalomma Westwood, 1842
- Metriocheila Thomson, 1857
- Micromentignatha Sumlin, 1981
- Microthylax Rivalier, 1954
- Myriochila Motschulsky, 1862
- Naviauxella Cassola, 1988
- Neochila Basilewsky, 1953
- Neocicindela Rivalier, 1963
- Neocollyris W. Horn, 1901
- Neolaphyra Bedel, 1895
- Nickerlea W. Horn, 1899
- Notospira Rivalier, 1961
- Odontocheila Laporte, 1834
- Omus Eschscholtz, 1829
- Opilidia Rivalier, 1954
- Opisthencentrus W. Horn, 1893
- Orthocindela Rivalier, 1972
- Oxycheila Dejean, 1825
- Oxycheilopsis Cassola & Werner, 2004
- Oxygonia Mannerheim, 1837
- Oxygoniola W. Horn, 1892
- Paraphysodeutera J. Moravec, 2002
- Pentacomia Bates, 1872
- Peridexia Chaudoir, 1860
- Phyllodroma Lacordaire, 1843
- Physodeutera Lacordaire, 1843
- Picnochile Motschulsky, 1856
- Platychile Macleay, 1825
- Pogonostoma Klug, 1835
- Polyrhanis Rivalier, 1963
- Pometon Fleutiaux, 1899
- Prepusa Chaudoir, 1850
- Probstia Cassola, 2002
- Pronyssa Bates, 1874
- Pronyssiformia W. Horn, 1929
- Prothyma Hope, 1838
- Prothymidia Rivalier, 1957
- Protocollyris Mandl, 1975
- Pseudoxycheila Guerin-Meneville, 1839
- Rhysopleura Sloane, 1906
- Rhytidophaena Bates, 1891
- Rivacindela Nidek, 1973
- Ronhuberia J. Moravec & Kudrna, 2002
- Salpingophora Rivalier, 1950
- Socotrana Cassola & Wranik, 1998
- Stenocosmia Rivalier, 1965
- Sumlinia Cassola & Werner, 2001
- Therates Latreille, 1816
- Thopeutica Schaum, 1861
- Tricondyla Latreille, 1822
- Vata Fauvel, 1903
- Waltherhornia Olsoufieff, 1934
Na území Slovenska je najrozšírenejší rod Cicindela, ktorý tu má asi 7 zástupcov. Zástupcovia tohto rodu sú aktívni hlavne cez deň, zatiaľ čo rôzne iné sú aktívne hlavne v noci (napr. Megacephala, Omus, Amblycheila a Manticora). V rodoch Cicindela a Megacephala sú často chrobáky postrofarebné, zatiaľ čo v ostatných rodoch sú chrobáky skôr jednofarebne čierne.
Druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Najznámejšie druhy žijúce na Slovensku:
- Svižník poľný (Cicindela campestris)
Tento chrobák veľký 11 - 15 mm má zelené lesknúce sa krovky s piatimi pármi béžových škvŕn. Jeho dlhé končatiny mu umožňujú rýchly beh, aj keď väčšinu času trávi lietaním. Larva si buduje chodbu, ktorá môže byť až 50 cm dlhá. Svižník poľný žije na piesčitých a vyslnených okrajoch lesov a polí. Je aktívny od apríla do septembra. Loví drobný hmyz a pavúky. Je to užitočný predátor.
- Svižník piesočný (Cicindela hybrida)
Je to chrobák veľký 11 - 16 mm. Jeho sfarbenie nie je u všetkých jedincov rovnaké. Niektoré sú bronzovo hnedé, iné zas zelené. Vyskytuje sa na piesčitých miestach, okrajoch borovicových lesov, poliach a na suchých a kamenistých lesných alebo poľných cestách od nížin do stredohorských oblastí. Je aktívny od mája do októbra. Larva si buduje chodbu, ktorá môže byť až 50 cm dlhá.
- Svižník hôrny (Cicindela sylvicola)
Tento chrobák s dĺžkou 12 - 17 mm sa najčastejšie vyskytuje na lesoch s piesčitou pôdou a na lesných cestách preslnených slnkom v podhorí a horách. Celkovo je tento chrobák rozšírený v stredoeurópskych pohoriach (Karpaty, Alpy, Sudety), severné Taliansko a severný Balkán. Je aktívny od apríla do augusta. Larva si buduje chodbu.
- Svižník lesný (Cicindela sylvatica)
Je to chrobák veľký 15 - 17 mm žijúci prevažne v borovicových lesoch a na piesčitých pôdach.
Tento chrobák s dĺžkou 10 - 13 mm sa najčastejšie vyskytuje na vlhkých piesčitých a preslnených oblastiach so slanou pôdou a v blízkosti kaluží. Keďže je to veľmi teplomilný druh, v chladných a daždivých dňoch sa ukrýva pod kameňmi alebo drevom. Larva si buduje chodbu. Obýva hlavne juhovýchodnú Európu a v strednej Európe je zaznamenaný ojedinele (napr. v Rakúsku).
- Svižník malý (Cicindela germanica)
Menej známy ako Svižník nemecký. Je to chrobák dlhý 8 - 11 mm, ktorý žije na strniskách, poliach a na trávnatých plochách.
Exotické druhy napr:
Použitá literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Z. Laštůfka: Roztoči, malé řády hmyzu, motýli. In: Příroda české republiky průvodce faunou, 2007 ISBN 978-80-200-1569-3
- L. Korbel: Hmyz. In: Veľká kniha živočíchov, 1993 Bratislava ISBN 80-07-00862-4
- J. Zahradník: SVIŽNÍKOVITÍ/CICINDELIDAE In: TELO JE CHRÁNĚNO PEVNÝM KRUNÝRĚM. BROUCI In: ŠESTINOŽCI (HEXAPODA), 2011 ISBN 978-80-7442-017-7
- J. Zahradník: SVIŽNÍKOVITÍ/CICINDELIDAE In: Brouci, 2008 ISBN 978-80-86858-43-2
- I. Okáli - J. Švec: NAŠE CHROBÁKY, 1993
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Cicindelidae. In: CAPINERA, John L.. Encyclopedia of Entomology. [s.l.] : Springer Netherlands, 2008. 4346 s. ISBN 978-1-4020-6242-1. S. 877.
- ↑ ASSMAN, T. et al.: The tiger beetles (Coleoptera, Cicindelidae) of the southern Levant and adjacent territories: From cybertaxonomy to conservation biology. In: ZooKeys 734: 43–103 (2018) [1]
- ↑ PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- ↑ Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tiger beetle na anglickej Wikipédii.