Preskočiť na obsah

Coelurosaury

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slovenský názov co(e)lurosaury v užšom zmysle označuje len čeľaď Coelurosauridae[1], novšie nazývanú Coeluridae, pozri Coeluridae
Coelurosaury

Tarbosaurus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Coelurosauria
von Huene, 1914
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Coelurosaury[2] alebo celurosaury (lat. Coelurosauria) je skupina vtákovitých dravých dinosaurov, ktoré už od primitívnych foriem dokázateľne disponovali tzv. protoperím, čo je primitívne perie podobné srsti.

V niektorých systémoch (vrátane hlavného systému používaného na slovenskej wikipédii) sú - z čisto praktických dôvodov - z coelurosaurov vyňaté vtáky (tvoria samostatnú triedu blanovcov).

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Coelurosaury patria do veľkej skupiny dravých dinosaurov, teropódov (Theropoda), v rámci ktorej spolu so skupinou karnosaury (Carnosauria) vytvárajú podskupinu Tetanurae.

Zjednodušený systém taxónu coelurosaury vyzerá takto (stav okolo roku 2000):

infrarad Coelurosauria:

Primitívne coelurosaury

[upraviť | upraviť zdroj]

Primitívne formy coelurosaurov boli zvyčajne malé a menšie dravce s dlhými chvostami a pomerne malými hlavami. Rozoznávame tri podskupiny:

  • Ornitholestidae (stredná až vrchná jura) boli menšie vtákovité coelurosaury s dvoma typmi zubov. Patrí sem napríklad Ornitholestes.
  • Compsognathidae (vrchná jura až spodná krieda) boli svojho času pomerne hojné, malé vtákovité dravé dinosaury s výrazne dlhými chvostami a jemnými prednými končatinami. Z viacerých známych rodov treba spomenúť aspoň rody Compsognathus a Sinosauropteryx.
Lebka ázijského rodu Tarbosaurus, vyspelého zástupcu Tyrannosauridae, ktorý bol blízko príbuzný tyrannosaurovi.
  • Tyrannosauroidea je skupina zahŕňajúca čeľaď Tyrannosauridae a primitívnejšie druhy, ktoré jej z vývojového hľadiska predchádzali a ktoré zároveň pripomínali zástupcov Coompsognathidae a Ornitholestidae až na sklon k zakrpateniu tretieho prstu predných končatín. V rámci Tyrannosauridae už vidíme charakteristické znaky tyranosaurov – išlo o zvyčajne veľmi rýchle dravce s veľkými pevnými hlavami, silnými zubami (uspôsobenými na lámanie kostí), mocným žuvacím svalstvom, krátkym trupom a chvostom a najmä krátkymi dvojprstými prednými končatinami. Tyrannosauridae boli počas celej vrchnej kriedy dominantnými veľkými dravcami severnej pologule. Najznámejší zástupca je Tyrannosaurus.

Arctometatarsalia

[upraviť | upraviť zdroj]

Arctometatarsalia je skupina pozostávajúca z kriedových teropodov s malými hlavami a tendenciou k strácaniu zubov. Delí sa na Ornithomimosauria a Alverezsauridae.

Ornithomimosauria

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Ornithomimosauria
Struthiomimus (Ornithomimidae)

Ornithomimosauria je skupina teropodov, ktorej zástupcovia boli úspešní najmä koncom kriedy. Tieto dinosaury sú niekedy zvaní „pštrosie dinosaury“. Výzorom totiž pripomínali pštrosy - mávali dlhé krky, malé bezzubé hlavy s rohovinovým zobákom a behavé zadné končatiny. Ornithomimosauria boli všežravé a bylinožravé. Je ironické, že ich primitívny zástupca – Pelecanimimus – mal najviac zubov zo všetkých teropodov. Vyspelé Ornithomimosauria (t.j. čeľaď Ornithomimidae), ako napríklad Gallimimus a Struthiomimus, sa na seba až zarážajúco podobali, pričom ich rozoznávanie je založené na niekoľkých anatomických detailoch a proporciách nôh.

Alvarezsauridae

[upraviť | upraviť zdroj]

Alvarezsauridae boli, podobne ako Ornithomimosauria, dlhonohé teropody stavané na rýchlosť, vyskytujúce sa počas obdobia kriedy. Na rozdiel od pštrosích dinosaurov však alvarezsauridy nemali dlhé krky, kým ich predné končatiny boli silne skrátené, len s jedným, zato však silným prstom, čo dobre vidieť napr. na rode Mononykus.

Vývojové vzťahy Alvarezsauridae s inými skupinami coelurosaurov sú problematické. Táto čeľaď bola dokonca dlhú dobu radená medzi vtáky.

Maniraptora

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Maniraptora

Maniraptora je skupina veľmi vtákovitých dinosaurov, ktorých prvotní zástupcovia (napríklad Pedopenna) zrejme žili na stromoch. Delí sa na Enigmosauria, Deinonychosauria a Avialae (vtáky).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HOLEC, P. Dinosaury malé hlavy, veľké telá, prečo vyhynuli? [1]
  2. LINDSAY, W. Obry praveku. Bratislava: Fortuna Print 1994. 96 s. Preklad: Milan Thurzo