Dežo Ursiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dežo Ursiny

Základné informácie
Popis umelca slovenský hudobník, skladateľ, spevák, textár, tvorca filmovej hudby, dramaturg, režisér, autor námetov, scenárista
Rodné meno Dezider Ursiny
Narodenie 4. október 1947
Česko
Bratislava, Československo
Úmrtie 2. máj 1995 (47 rokov)
Slovensko
Bratislava, Slovensko
Pôsobenie 1964 - 1995
Žáner rock, progresívny rock,
jazz rock
Hrá na nástrojoch gitara, spev
Súvisiace
články 		Beatmen, The Soulmen,
The New Soulmen, Provisorium, Jaro Filip,
Neberte nám princeznú
Prognóza

Dezider Ursiny[1], známy ako Dežo Ursiny, (* 4. október 1947 – † 2. máj 1995) bol slovenský hudobník, skladateľ, spevák, textár, tvorca filmovej hudby, dramaturg, režisér, autor námetov, scenárista.

Hudobná kariéra

Začiatky Beatmen a Soulmen

Dežo Ursíny sa narodil 4. októbra 1947 v Bratislave. Prvú gitaru dostal ako 11-ročný a počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke v rokoch 1963, 1964 hral v skupinách Fontána a Jolana. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny The Beatmen, pre ktorú začal písať skladby, výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny The Beatles. V roku 1965 absolvoval niekoľko koncertov v Prahe (divadlo Spejbla a Hurvínka, divadle Rokoko a vystúpenie v rámci premiéry filmu Eduarda Grečnera Nylonový mesiac). V tomto období skupina vydala dva single: „Break It“/„Let´s Make A Summer“ a „Safety Arrived“/„The Enchanted Lie“. Na jar roku 1966 skupina The Beatmen vystúpila v Mníchove a bola v bratislavskej športovej hale predkapelou Manfreda Manna. V tom istom roku sa kapela rozchádza, jej členovia odchádzajú do vtedajšej NSR a Ursíny spolu s Fedorom Frešom a Dušanom Hájkom zakladajú v roku 1967 skupinu The Soulmen, ktorej tvorba je ovplyvnená hudbou skupiny Cream.

V tomto roku Ursíny začína študovať na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen sa (s bubeníkom Vlado Mallým, ktorý vystriedal Hájka) v decembri stane najlepšou kapelou na 1. československom beatovom festivale v pražskej Lucerne. V priebehu februára a marca 1968 Ursíny absolvoval koncertné turné po Maďarsku a v máji po spoločnom vystúpení so skupinou Prúdy v Nitre sa skupina The Soulmen rozpadá.

Provisorium

Po rozpade kapely sa Ursíny neuspešne pokúsil založiť projekt The New Soulmen, no v auguste 1970, po tom ako sa spojil s klaviristom Jaroslavom Filipom zakldá skupinu Provisorium. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie Flamenco v zostave Ursiny - spev, gitara, Jaro Filip - klávesy, Guma Kulhánek - basová gitara, Erno Šedivý - bicie, svoj prvý album s názvom Provisorium. V tom istom roku skončil Ursiny štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied. Začiatkom februára 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako dramaturg krátkeho filmu.

Ursiny spočiatku spieval piesne v angličtine, neskôr, no od roku 1974 začal spolupracovať s textárom Ivanom Štrpkom, s ktorým nahral v roku 1977 album zhudobnených básní s názvom Pevnina detstva (vyšiel v roku 1978). Hudobné formácie, s ktorými Ursíny nahrával, okrem obdobia, keď hral so skupinou Burčiak, sa väčšinou nazývali Provisorium, hlavne preto, lebo okrem jeho stáleho spolupracovníka, Jara Filipa, na nahrávaní s Dežom Ursínym hrávali väčšinou príležitostní štúdioví hudobníci. Album Pevnina detstva nahrával s Filipom a Ursínym Cyril Zeleňák (bicie), Anton Jaro (basová gitara) a Dušan Húščava (flauta, saxofón). Nakoľko boli kompozície, ktoré skupina Provisorium nahrávala viac zamerané na textovú formu piesní, t.j. aj po hudobnej stránke skladby albumov neboli založené na chytľavom frázovaní a melódiách, boli určené viac na počúvanie a Ursíny sa v 70. rokoch na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo.

V roku 1977 sa Ursíni venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom Bubeník červeného kríža (réžia Juraj Jakubisko) a Řeknem si to příští léto (réžia J. Matula).

Burčiak

V roku 1979 sa Ursíny a Filip spojili s basgitaristom Pavlom Daňkom a založili zoskupenie s názvom Burčiak, ktoré nahralo album Nové mapy ticha, ktorý bol menej komplikovaný, boli na ňom kratšie piesne, ktoré boli spolu so skladbami z repertoáru skupiny The Soulmen viac vhodné na koncertné pódiá, na ktorých sa Ursíny spolu s formáciou Burčiak objavil v roku 1981. V roku 1980 Ursíny so Štrpkom nahrali album Modrý vrch, ktorý vyšiel v roku 1981. Tneto album bol pre publikum väčším kompromisom v dôraze na mieru poslucháčskej náročnosti k textom a hudobným kompozíciám. V 80. rokoch sa Ursíny začal venovať aj komponovanie filmovej hudby k celovečerným, ale aj dokumentárnym filmom, podieľal sa aj na niekoľkých muzikáloch, z ktorých najznámejším je muzikál Neberte nám princeznú. So skupinou Burčiak spolupracoval ako hudobný skladateľ pri nahrávaní albumu Pop scop (1981), na ktorom okrem neho spievalo viacero slovenských spevákov. Po nahratí tohto albumu Ursíny spoluprácu s Pavlom Daňkom ukončil.

Znovu Provisorium

Okolo roku 1982 začal Ursíny spolupracovať so slovenskou hudobnou skupinou Prognóza. Spolu s touto skupinou, ktorá v tomto období hrala v zostave: Ursíny - spev, gitara, Ľubomír Stankovský - bicie, Vladimír Kaššay - basová gitara, Martin Karvaš - klávesy, nahral ďalší album zhudobnenej poézie Ivana Štrpku s názvom 4/4. Po nahraní tohto albumu sa k skupine pripojil aj Jaroslav Filip a pod názvom Provisorium spolu nahrali niekoľko ďalších albumov. Ursíny sa začal objavovať v televíznych programoch (TKM, Triangel), jeho piesne boli viac hrávané v rádiách. Ešte bez Filipa nahral album krátkych skladieb Bez počasia, v roku 1985 v zostave: Ursiny, Filip, Stankovský, Kaššay, Kroczek a Dušan Húščava nahrali album Zelená, v roku 1987 to bol ďalší album so Štrpkovými textami s názvom Na ceste domov.

Spoločné albumy autorskej dvojice Štrpka/Ursíny majú význam pre slovenskú populárnu (rockovú) hudbu svojím originálnym prístupom pri jej spájaní skoro až do sféry vážnej hudby.

Hudba, film a náhly koniec

V roku 1989 Dežovi Ursínymu diagnostikovali rakovinu, koncom roka absolvoval operáciu jazyka. V roku 1991 bol autorom námetu, scenára a režisérom celovečerného filmu s názvom O rakovine a nádeji, a nahral dvojalbum Ten istý tanec (Jaroslav Filip - klávesové nástroje, Emil Frátrik - bicie, Aleš Charvát - basová gitara, Andrej Šeban - gitary a klávesové nástroje, Dežo Ursiny - gitara, Rudolf Brezina - saxofóny, flauta, Richard Kroczek - husle, Juraj Bartoš - trúbka).

V rokoch 1992 a 1994 Ursíny nakrútil dva filmy: Dům matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. Vo februári 1995 začal spolupracovať s Ivom Brachtlom na celovečernom dokumentárnom filme Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý nedokončil. Film pozdejšie vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa.

Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v Bratislave. Pohreb mal tri dni neskôr v bratislavskom krematóriu.

V decembri v roku 2008 bol na MFF v Bratislave premietnutý film režiséra Petra Krištúfka s názvom Momentky. Vystúpili v ňom manželka Soňa, sestra Elena, priateľka Zdenka Krejčová, Fedor Frešo, Marián Varga, Juraj Lihosit, Oskar Rózsa, Andrej Šeban, či textár Ivan Štrpka, objavili sa v ňom aj jeho synovia Jakub a Liubo, jeho dcéra Markéta vo filme nevystupuje. V dokumente sú zvečnené spomienky na Deža Ursínyho. Cez výpovede blízkych je vo filme popísaný Dežov príbeh od vzniku kapely Beatmen a Soulmen, Provisorium, cez populárny muzikál Neberte nám princeznú po začiatok 90. rokov, obdobie v ktorom prehral boj s ťažkou chorobou.[2]

Diskografia

The Beatmen

  • 1965 - „Break It“ /„Let´s Make A Summer“ (SP; Supraphon)
  • 1965 - „Safety Arrived“/„The Enchanted Lie“ (SP; Supraphon)

The Soulmen

  • 1968 - „Sample Of Happines“/„Wake Up“/ „I Wish I Were“/„Baby Do Not Cry“ (SP; Panton)

Burčiak

Provisorium

Hudba k filmom

Muzikály

Zdroje

Referencie

  1. ↑ http://www.progarchives.com/artist.asp?id=3116
  2. ↑ oHudbe.sk: Hudobná legenda 20. storočia - Dežo Ursiny
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dežo_Ursiny&oldid=2515140“