Dlhé nad Cirochou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dlhé nad Cirochou
obec
rímskokatolícky kostol sv. Anny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Región Zemplín
Nadmorská výška 183 m n. m.
Súradnice 48°57′37″S 22°03′43″V / 48,960278°S 22,061944°V / 48.960278; 22.061944
Rozloha 26,3 km² (2 630 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 851 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 70,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1451[3]
Starosta Ján Kníž[4] (HLAS-SD, SME RODINA)
PSČ 067 82
ŠÚJ 520161
EČV (do r. 2022) SV
Tel. predvoľba +421-57
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dlhé nad Cirochou
Webová stránka: dlhenadcirochou.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Farský kostol sv. Joachima a Anny
Rímskokatolícky kostol sv. Anny a námestie Jána Tomka
Kalvária na Námestí Jána Tomka

Dlhé nad Cirochou je obec na Slovensku v Prešovskom kraji, v okrese Snina.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v údolí rieky Cirocha, medzi Nízkymi Beskydami na severe a Vihorlatskými vrchmi na juhu, asi 10 km východne od mesta Humenné.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Tomko – bývalý kňaz farnosti
  • prof. Ing. Ján Tomáš, CSc. – profesor na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre
  • prof. MUDr. Jozef Radoňák, CSc. - profesor na Lekárskej fakulte v Košiciach, prednosta Chirurgickej kliniky Lekárskej fakulty v Košiciach

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Od 14. do 17. storočia patrila obec Drugetovcom, neskôr Szirmayovcom, ktorí v nej postavili dodnes zachovaný barokový kaštieľ.

K 31. 12. 2008 žilo v obci 2057 obyvateľov z toho 1023 mužov a 1034 žien.

Vývoj populácie
  • 1556 – 16 port;
  • 1787 – 1236 obyvateľov, 151 domov;
  • 1828 – 1485 obyvateľov, 198 domov;
  • 2005 – 2111 obyvateľov;
  • 2008 – 2057 obyvateľov.
  • 2013 – 2018 obyvateľov.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou stavbou v obci je rímskokatolícky kostol sv. Anny z polovice 15. storočia, prestavaný a preklenutý v druhej polovici 18. storočia, ktorý je zároveň najstaršou murovanou sakrálnou stavbou západného obradu v regióne Sniny. V roku 2013 bola zrekonštruovaná strecha a obnovená fasáda, a bez vysvetlenia všeobecnému obyvateľsvu zrušené hodiny vo veži. V súčasnosti tento kostol slúži ako dom nádeje.

V roku 1993 bol kardinálom Jozefom Tomkom konsekrovaný nový kostol Sv. Joachima a Anny, ktorý odvtedy slúži ako farský kostol. Skoro zachovaný je aj kaštieľ postavený v štýle francúzskeho baroka, postavený v 18. storočí rodinou Szirmayovcov.Jedna polovica kaštieľa je obývaná , druhá slúžila v druhej polovici 20. storočia ako základná škola, teraz je neobývaná a rekonštruuje sa.

V lese severne od obce v tzv. Tristci sa nachádza poľovnícky zámoček z roku 1843 neskôr prestavaný na rekreačné stredisko. Je nedostupný pre verejnosť a chátra.

Obec úspešne reprezentuje aj miestny folklórny súbor Kudzeľ.

Knihy o obci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ľudová vzbura v Dlhom nad Cirochou
  • Dlhé nad Cirochou
  • 95. výročie DHZ
  • Naša reč pod Vihorlatom (slovník Sotáckeho nárečia)

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravné spojenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • autobusom
  • vlakom

Možnosti občerstvenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • pohostinstvo
  • motorest
  • zmrzlinový stánok
  • krčma

Športové možnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • futbalový štadión
  • futbalové ihrisko pri základnej škole
  • telocvičňa základnej školy

Obchody[upraviť | upraviť zdroj]

  • potraviny 2x
  • novinový stánok (na pošte)
  • zmrzlinový stánok (za motorestom)
  • Salaš (predaj výrobkov z ovčieho mlieka)

Služby obyvateľstvu[upraviť | upraviť zdroj]

  • stávková kancelária
  • Kostol sv. Anny (Dom nádeje)
  • rímskokatolícky Kostol sv. Joachima a sv. Anny
  • rímskokatolícky farský úrad

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 123 – 124.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]