Dokonalosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
starogrécki filozofi pátrali po dokonalom čísle (starogr. τέλειος teleios). Podľa definície pochádzajúcej ešte od Eukleida sa zaň pokladá prirodzené číslo, ktoré sa rovná súčtu svojich vlastných deliteľov okrem seba samého, teda 6, 28, 496 atď.
(Na obrázku Eukleides, stvárnený Donatom Bramantem, uprostred ostatných učeníkov na Raffaelovej freske Aténska škola.)

Dokonalosť alebo perfekcia (nem. Vollkommenheit[pozn 1], lat. perfectio[pozn 2]) je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť. Ide o (pôvodne) filozofický termín pochádzajúci ešte z ranej gréckej filozofie, ktorý sa uplatnil aj v iných oblastiach ľudského poznania vyčlenených z filozofie (napr. v matematike).

Dokonalosť tkvie v zbavení sa akejkoľvek chyby alebo nedostatku, obsahuje všetko to, čo patrí k podstate (esencii) nejakej veci, čo leží v idei nejakej veci, čo sa požaduje touto ideou, čo zodpovedá nejakému ideálu, čo má byť. Pojem dokonalosti závisí od toho, aké významové útvary, najmä kategórie, intervenujú v úvahách o nej. Napríklad v okruhu filozofických učení vznikajúcich na teisticky presiaknutej pôde sa za absolútnu alebo totálnu dokonalosť považuje boh.

Dokonalosť je povaha toho, čo je dokonalé, t. j. čo je úplne dokončené a už nie je schopné nijakého vývoja. Dokonalosť osebe alebo plnosť bytia po všetkých stránkach pripisuje klasická metafyzika Bohu, absolútnej bytosti.

Procesia robenia dokonalým alebo dosahovania dokonalosti sa nazýva zdokonaľovanie.

Dokonalosť podľa Biblie a kresťanstva[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Biblie a z nej vychádzajúcej kresťanskej náuky je dokonalosťou slobodný Boží prísľub a dar Božej milosti. Nedá sa odvodiť z prirodzených imanentných síl, čiže od nejakej entelechie. Boh môže náhle zmeniť chod vecí, zabudnúť na to, tu a tam dovŕšiť, dokonať.

Nakoľko Biblia predkladá tzv. zjavené pravdy, prirodzená teológia sa pokúša odvodiť poznanie Boha vrátane Božej dokonalosti prostredníctvom rozumového ľudského aparátu. Napr. súčasťou dôkazov existencie Boha (Augustín, Tomáš Akvinský a ď.) je tvrdenie o dokonalosti ako nutnej vlastnosti Boha.

Dokonalosť podľa jednotlivých filozofov[upraviť | upraviť zdroj]

Vasilij Zeňkovskij[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa filozofa Vasilija Vasilieviča Zeňkovského je dokonalosťou nechýbanie ničoho podľa spôsobu povahy. Vecné alebo virtuálne časti, z ktorých sa skladá dokonalá vec, nazýva čiastočnými dokonalosťami a tvar (forma), ktorý povstáva z týchto častí, nazýva celkovou dokonalosťou.

Podľa Zeňkovského existuje dokonalosť bytostná alebo prvá, ktorá vlastne napĺňa bytnosť veci (napr. rozumná duša v človeku), ďalej dokonalosť cieľa, ktorá plynie zo sledovania cieľa a naplnenia prirodzenej náklonnosti a napokon dokonalosť akcidentálna, ktorá plynie s akcidentov pridaných k bytnosti a zdokonaľuje činnosť smerujúcu k cieľu.[1]

Walter Brugger[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa nemeckého filozofa Waltera Bruggera je dokonalosť uskutočnená dvoma spôsobmi: buď je tu úplne už od začiatku, alebo zreje postupne. Od začiatku a bezo zmeny je podľa neho dokonalý iba Boh.[2].

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zo staršieho slovesa volkomen – „doviesť do konca“, „zavŕšiť“.
  2. fectio – „zhotovenie“ alebo „dokonanie“ a per – „skrz“, teda spolu znamenajúc „uskutočnené skrz naskrz“, tzn. úplne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zeňkovskij, Vasilij Vasilievič. Istorija russkoj filosofii, 1991.
  2. Brugger, Walter et al. Philosophisches Wörterbuch, 1990. V českom preklade: Brugger, Walter et al. Filosofický slovník, 1994. http://www.databazeknih.cz/knihy/filosoficky-slovnik-79614

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]