Dušan Špiner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dušan Špiner
Biografické údaje
Narodenie7. február 1950 (74 rokov)
Vydrník
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka9. jún 1973 (23 rokov)
Július Gábriš
apoštolský admnistrátor trnavský
Biskup
Konsekrácia6. október 1979 (29 rokov)
SvätiteľFelix Maria Davídek
Odkazy
Dušan Špiner na catholic-hierarchy.org angl.
Biskupský erb Dušana Špinera

Dr. Dušan Spiridion Špiner (* 7. február 1950, Vydrník) je slovenský rímskokatolícky biskup a vysokoškolský učiteľ. V roku 1979 prijal z rúk Felixa Davídka biskupské svätenie,[1] ktoré v roku 1992 kardinál Ratzinger ako prefekt Kongregácie pre náuku viery uznal za platné[2]. V rokoch 2001-2017 pôsobil ako odborný asistent na Univerzite Palackého v Olomouci. V súčasnosti je na dôchodku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1967 – 1973 študoval katolícku teológiu na RKCMBF v Bratislave a po jej ukončení bol vysvätený za kňaza biskupom Júliusom Gábrišom. Bola mu ponúknutá kariéra v duchovenstve za predpokladu kolaborácie s totalitným komunistickým režimom, ktorú však rázne odmietol a namiesto toho sa angažoval v podzemí. Za jeho pastoračné aktivity pre mládež mu bol v roku 1976 odobratý štátny súhlas a pracoval v bani železnej rudy v Spišskej Novej Vsi. Udržoval popri tom styky s podzemnou cirkvou okolo biskupa Jána Chryzostoma Korca, SJ a zo skupiny Iesuita minor bol Oskárom Formánkom, SJ nasmerovaný na skupinu tajnej cirkvi v Česku pod názvom Koinótés, ktorú viedol biskup PhDr. Felix Maria Davídek.

Sprostredkovával spojenie tejto časti tajnej časti cirkvi v Československu s oficiálnou cirkvou v zahraníčí: s Erfurtom vo vtedajšej NDR a Varšavou, kde sa stretával s kardinálom Wyszyńskim. Práve odtiaľto prišla prosba vysvätiť pre tajnú cirkev kňazov v Sovietskom zväze, na ktorú sa s nasadením vlastného života podujal a preto bol biskupom Davídkom vysvätený za biskupa a vycestoval do Ruska. Po úspešnom absolvovaní misie ho jeden z ordinandov pri výsluchoch prezradil a od toho času bol Špiner neustále pod drobnohľadom KGB a ŠtB. V snahe skompromitovať jeho pôsobenie v tajnej cirkvi ho tajné služby označili ako svojho spolupracovníka v kategórii agent s krycím menom Dominik.[3]

Po páde komunistického režimu v roku 1989 a obnovení slobodného pôsobenia katolíckej cirkvi bola veľká časť svätení kňazov a biskupov zo skupiny Koinótés (na rozdiel od iných skupín podzemnej cirkvi) spochybňovaná a dlho nebola všeobecne uznaná za platnú. Postupom času však úradná cirkev potichu priznala platnosť svätení v skupine okolo biskupa Davídka a jeho nasledovníkov.

Biskup Špiner sa stretol s pápežom Jánom Pavlom II. a ten mu povedal, že má byť trpezlivý a konať podľa svedomia. Po dohode so spišským biskupom Tondrom a podľa inštrukcií Svätej stolice podpísal vyhlásenie, že nebude vystupovať ako biskup dovtedy, kým Svätá Stolica nerozhodne ináč. Toto prehlásenie podpísal s prísľubom biskupa Tondru, že mu bude umožnené získať doktorát z teológie a že bude môcť vyučovať teológiu na teologickej fakulte v Bratislave.[4] Tento prísľub však následne Ján Sokol zamietol. Biskup Dušan Špiner do roku 1999 pôsobil ako bežný kňaz v Spišskej diecéze. Od roku 2001 však odišiel pôsobiť na štátnu akademickú pôdu do Česka. V rokoch 1997 – 2001 totiž vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor dejiny filozofie a od roku 2001 do roku 2017 potom pôsobil ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. V súčasnosti je už na dôchodku.

V roku 2011, 2. apríla, vo Viedni prevzal spolu s Ludmilou Javorovou (prvá žena, ktorej F. M. Davídek udelil kňazské svätenie) cenu Za slobodu v cirkvi, ktorú udeľuje Nadácia Herberta Haaga, vedená známym teológom Hansom Küngom.[5][6]

Na stránkach catholic-hierarchy.org je vedený ako biskup, ktorý rezignoval z úradu.[1]

Podľa Acta Curiae Pražskej arcidiecézy vysvätil v Prahe 1. apríla 2017 za kňaza bývalého premonštráta a laicizovaného diakona Maria Böhmeho, hoci v Pražskej arcidiecéze nemal na to právomoc.[7]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŠPINER, D. Nástin krestanské etiky a jejího významu v hledání smyslu života. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2004. 120 s. ISBN 80-244-0877-5.
  • ŠPINER, D. Clovek a náboženství. Príspevek ke kreacne-evolucnímu porozumení cloveka ve svetle náboženství. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2006. 108 s. ISBN 80-244-1547-X.
  • ŠPINER, D. Podmienky utvárania duchovnej dimenzie ludskej osobnosti. Prešov; Olomouc: Vydavatelstvo Michala Vaška; Univerzita Palackého v Olomouci, 2006. 176 s. ISBN 80-7165-542-2.
  • ŠPINER, D. Eticko-filozofický aspekt výchovno-vzdelávacieho procesu. Olomouc: Univerzita Palackého, 2008. 158 s. ISBN 978-80-244-2027-1.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-09-04, [cit. 2014-07-30]. Stránka Father Dušan Spiridion Špiner. (angl.)
  2. ↑ Weihe von Rom anerkant. Sudetenpost (Linz: Sudetendeutscher Presseverein), 2.4.1992, roč. 38., čís. 7, s. 4. Bez autora, s odvolaním sa na informácie, ktoré ma k dispozícii Kathpress. Dostupné online [cit. 2014-09-22]. (nem.)
  3. ↑ Vyhľadávanie - Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2020-10-29]. Dostupné online.
  4. ↑ SCHERMANN, Rudolf. Slovensko: bývalý tajný biskup preložený za trest. Getsemany, 2000, čís. 103. Dostupné online [cit. 2014-07-30]. ISSN 485X 1210 485X.
  5. ↑ TANCEROVÁ, Barbora. Tajných kňazov po páde režimu spochybnili vlastní. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-7-30. Dostupné online. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ GAZDA, Imrich. TÉMA: Za slobodu cirkvi protestom proti Vatikánu. postoy.sk, 19.4.2011. Dostupné online [cit. 2014-07-30].
  7. ↑ Z Act Curiae : Nezákonné svěcení Maria Böhme. Zpravodaj pražské arcidiecéze (Praha: Pražská arcidiecéza), s. 12. Dostupné online [cit. 2017-09-02]. Archivované 2017-09-02 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dušan_Špiner&oldid=7701872“