Edmond James de Rothschild

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Edmond James de Rothschild
Dobová fotografia Baróna Rothschilda
Dobová fotografia Baróna Rothschilda
Narodenie19. august 1845
Paríž Francúzsko
Úmrtie2. november 1934 (89 rokov)
Paríž Francúzsko
NárodnosťFrancúzska
RodičiaJames Mayer de Rothschild
Betty de Rothschild
ManželkaAdélaïde de Rothschild
DetiMaurice de Rothschild
James Armand de Rothschild
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Edmond James de Rothschild

Edmond James de Rothschild (* 19. august 1845, Paríž – † 2. november 1934, tamže) bol francúzsky a židovský podnikateľ a šľachtic.

Osobný život a rodina[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v roku 1845 v Paríži ako člen francúzskej vetvy rodu Rothschildovcov. V roku 1877 sa oženil s Adelaïde, ktorá pochádzala z neapolskej vetvy rodu Rothschildovcov a bola dcérou Wilhelma Karla Rothschilda. Mal s ňou tri deti: Jamesa Armanda de Rothschilda, Maurica Edmonda Karla de Rothschilda a Miriam Caroline Alexandrine de Rothschild. Väčšinu života strávil vo Francúzsku, kde zomrel v roku 1934. O rok neskôr zomrela jeho žena. Obaja boli pochovaní na parížskom cintoríne Pére Lachaise.[1] V roku 1954 boli jeho pozostatky prevezené do Izraela a uložené do hrobky v lokalite Ramat ha-Nadiv blízko mesta Zichron Ja'akov.[2]

Osídľovanie Palestíny[upraviť | upraviť kód]

Napriek tomu že sa narodil do rodiny bankárov, venoval sa vlastnému finančnému podnikaniu len okrajovo. Jeho hlavnými záujmami bola podpora umenia a vedy. Koncom 19. storočia sa k tomu pridala i podpora židovskej kolonizácie vtedajšej osmanskej Palestíny, kde barón Rothschild vykupoval pozemky a zakladal poľnohospodárske osady.[1]

Keď sa židovské osady ako Rišon le-Cijon a Zichron Ja'akov zriadené v Palestíne v 80. rokoch 19. storočia dostali do ekonomických problémov, prevzal ich pod svoju správu. Neskôr pomáhal v roku 1883 založiť novú osadu Ekron, dnes Mazkeret Batja. Sieť jeho dedín v Palestíne sa postupne rozrastala. Na prelome storočí ich bolo 12.[1]

Napriek tomu nebol spočiatku sionistom a nepresadzoval vznik Židovského štátu v tejto zemi. 19. júla 1896 prijal k audiencii Theodora Herzla, ktorý v tej dobe začínal svoju agitáciu za zriadenie Židovského štátu. Odmietol Herzlove plány ako nerealistické, "Človek nemôže mať veľké oči, keď má malý žalúdok". Zároveň naznačil, že Herzlove plány sú nielen nerealistické, ale mohli by ohroziť i skromný pokrok, ktorý Barón v oblasti kolonizácie dosiahol, v tej dobe tam mal 9 židovských dedín.[3] Podobný odstup si udržoval spočiatku i od predstaviteľov sionistickej organizácie ako bol Chajim Weizmann alebo Max Nordau. Tomu povedal ohľadne svojich poľnohospodárskych osád v Palestíne: "Toto sú moje kolónie a podniknem s nimi, čo uznám za vhodné."[4]

Napriek tomu bol jeho príspevok k prvej fáze novovekého osídľovania Palestíny kľúčový. Koncom 19. storočia išlo do jeho židovských dedín 1 700 000 libier, z čoho iba 100 000 libier nepochádzalo od Baróna Rothschilda.[4] Edmond James de Rothschild zároveň bol spolupodielníkom a doživotným prezidentom Židovského kolonizačného združenia, ICA, ktoré založil Barón Maurice de Hirsch a ktoré od roku 1891 asistovalo pri zakladaní poľnohospodárskych osád pre európskych Židov v krajinách ako Argentína, Kanada alebo USA.[5]

K zásadnej zmene prišlo v roku 1899, kedy presunul všetkých 12 poľnohospodárskych osád, ktoré v Palestíne dovtedy rýdzo súkromne vlastnil a prevádzkoval pod správou Židovského kolonizačného združenia.

I potom si ale udržal záujem o rozvoj tamojších židovských dedín, ďalej ich sponzoroval, napriek tomu že administratívny dohľad už vykonávalo ICA. Postupne sa menil i jeho názor na sionizmus. Keď sa v roku 1903 konal v Zichron Ja'akov prvý zjazd židovských osadníkov z celej Palestíny ha-Knesija ha-erecjisra'elit הכנסייה הארצישראלית, za predsedníctva Menachema Usiškina, bola ako miesto konania zjazdu použitá správna budova ICA v tejto dedine.[6] Po prvej svetovej vojne sa už priamo zapojil do aktivít sionistov v novo utvorenej mandátnej Palestíne.[1]

Špecifický vývoj židovskej komunity v Palestíne po vydaní Balfourovej deklarácie viedol k nutnosti organizačnej premeny aktivít ICA v tejto zemi, kde Židia nemali už len byť usídlovaní ale mali i ambíciu tu postupne vytvoriť väčšinovú zložku populácie. Preto v roku 1923 inicioval vytvorenie Palestínskeho židovského kolonizačného združenia, ktoré sa oddelilo do samostatnej organizácie, ktorá rozvíjala osídlovacie aktivity výlučne vo vtedajšej Britskej mandátnej Palestíne.[5] K založeniu Palestínskeho židovského kolonizačného združenia prišlo v marci 1924 a jeho predsedom sa stal James Armand de Rothschild, syn Baróna Edmonda Jamesa de Rothschilda.[7] Prvou osadou, ktorú Palestínské židovské kolonizačné združenie založilo, bola Binjamina, dnes súčasť Binjamina-Giv'at Ada nazvaná podľa mena Binjamin, ktoré Barón používal ako hebrejskú variantu.[1]

Spolu behom svojho života vykúpil v Palestíne pozemky o rozlohe takmer 500 000 dunamov, to je 500 kilometrov štvorcových a prispel k vzniku takmer 30 osád. V roku 1929 bol pre svoje zásluhy o osídlovanie Palestíny vymenovaný Barón Rothschild čestným predsedom Židovskej agentúry.[1]

Umelecké a filantropické záujmy[upraviť | upraviť kód]

Pečať Edmonda Jamesa De Rothschilda s jeho monogramom a heraldická Hodnostná koruna symbolizujúca jeho titul barón

Edmond James de Rothschild zdedil Château Rothschild, Boulogne-Billancourt a vlastnil Château Rothschild d'Armainvilliers v Gretz-Armainvilliers v Seine-et-Marne départment.

Barón pred bankovníctvom uprednostňoval umelecké a filantropické záujmy, pomáhal pri zakladaní vedeckovýskumných inštitúcií, napríklad Inštitút Henri Poincaré, Institut de Biologie fyzico-chimique, Pre-Centre National de la Recherche Scientifique, Casa Velázquez v Madride a francúzsky inštitút v Londýne. Pôsobil ako člen francúzskej Académie des Beaux-Arts a prostredníctvom neho sponzoroval archeologické nálezy Charlesa Simona Clermont-Ganneaua v Egyte, Eustache de Lorey v Sýrii a Raymonda Weilla v Palestíne.

Barón nadobudol dôležitú zbierku kresieb a rytín, ktoré odkázal Louvru, pozostávajúcu z viac ako 40 000 rytín, takmer 3000 kresieb a 500 ilustrovaných kníh.

Súčasťou tohto daru bolo viac než sto rytín a kresieb Rembrandta. Časť jeho umeleckej zbierky bola odkázaná jeho synovi Jamesovi Armandovi de Rothschildovi a teraz je súčasťou zbierky National Trust na Waddesdon Manor.

Vinárstvo[upraviť | upraviť kód]

V roku 1882 založil Barón Edmond James de Rothschild vinohrad a vinárstvo Carmel Winery. Produkty tohto vinárstva sa exportujú do viac než 40 štátov.[8]

Začiatky[upraviť | upraviť kód]

Vinárstvo v osade Zichron Ja'akov

Keď osadníci prvého Aliyahu, Židia, ktorí v druhej polovici 19. storočia emigrovali do Palestíny z Východnej európy chceli získať viac skúseností s pestovaním, začali hľadať pomoc pri tvorbe vinohradov a pestovaní vína mimo územia Palestíny. Ich zástupcovia vycestovali do Francúzska, kde sa stretli s Edmondom Jamesom de Rothschildom, majiteľom Château Lafite ktorý im poradil a finančne ich podporil. Prvé vinohrady zasadili neďaleko Rishon LeZion, juhovýchodne od Jaffy. V roku 1882 bola dovezená Francúzska odnož a Barón poslal svojich špecialistov na víno, aby zamestnancom poradili. Výstavba začala na veľkej vínnej pivnici v Rishon LeZion. Neskôr bolo založené druhé vinárstvo v Zikhron Ya'akov, ležiace na vrchu Karmel na juh od Haify.

V roku 1895 vinárstvo Carmel vyvážalo vína z Rishon LeZion a Zikhron Ya'akov najskôr do Poľska, potom do Rakúska, Veľkej Británie a do USA.

V roku 1896, boli prvé vína z vinárstva Carmel prezentované na Medzinárodnej výstave v Berlíne v špeciálnom pavilóne venovanom priemyslu Židovskej kolónie v Palestíne. Viac než stotisíc ľudí navštívilo výstavu a vypilo pohár vína z Rishon LeZion. O rok neskôr sa konala svetová výstava záhradníctva v Hamburgu kde boli vína osadníkov veľmi dobre prijaté.

Baron de Rothschild bol znázornený na prednej strane izraelskej bankovky v hodnote 500 šekelov, která bola v obehu v rokoch 1980 až 1985

Obe vinárstva a ich zamestnanci sa stali v roku 1906 vinármi, vinárstva sa spojili a založili Societé Cooperative Vigneronne des Grandes Caves, Richon le Ziona Zikhron Jacob Ltd.

Mnohé známe osobnosti Izraela pracovali v týchto vinohradoch a vinárstvach, snáď dvomi najznámejšími sú bývalí premiér Izraela, David Ben-Gurion a jeho nástupca Levi Eshkol.

Navždy slávny[upraviť | upraviť kód]

Pre jeho zásluhy v oblasti židovskej filantropie sa preslávil označením "HaNadiv HaYadu'a", hebrejský názov pre "Známy Dobrodinec" alebo "Slávny Dobrodinec" a v jeho pamiatke odkázal jeho syn James Armand de Rothschild fond na výstavbu budovy pre Kneset.

Izraelská minca Dňa nezávislosti z roku 1982, hebrejský kalendár 5742, je venovaná pamiatke Edmonda Jamesa de Rothschilda a predstavuje sté výročie jeho prvých projektov v Izraeli. V rokoch 1982 až 1985 boli v obehu bankovky v nominálnej hodnote 500 šekelov, na ktorej prednej strane je vyobrazený portrét Edmonda Jamesa de Rothschilda a skupina poľnohospodárov. Na opačnej strane bankovky je vyobrazené hrozno vína a názov 44 Izraelských osád.

Rothschild Boulevard v Tel Avive je pomenovaný po Barónovi a tiež rôzne lokality v celom Izraeli, s ktorými pomáhal pri zakladaní. Rishon LeZion, mesto ktoré pomáhal založiť pomenovalo jednu z hlavných ulíc Rothschild street a v roku 1996 bol postavený Rothschild Mall. Jeho meno tiež nesie Parc Edmond de Rothschild, Edmond de Rothschild Park v Boulogne-Billancourt.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f Lionel Nathan de Rothschild [online]. www.jewishvirtuallibrary.org, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
  2. NAOR, MORDECHAY, 1934-. The Twentieth century in Eretz Israel : a pictorial history. Cologne : Könemann, 1998. Dostupné online. ISBN 3895085952.
  3. JOHNSON, PAUL, 1928-. Dějiny židovského národa. Praha : Rozmluvy, 1995. Dostupné online. ISBN 8085336316.
  4. a b DOLEŽALOVÁ, Antonie. Hospodářské dějiny nebo dějiny hospodářství?. Politická ekonomie, 2012, roč. 60, čís. 3, s. 419–422. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. ISSN 0032-3233. DOI10.18267/j.polek.853.
  5. a b Jewish Colonization Association (ICA) [online]. www.jewishvirtuallibrary.org, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
  6. TROEN, S. Ilan. Settlement and State in Eretz Israel. Oxford Handbooks Online, 2009-09-02. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. DOI10.1093/oxfordhb/9780199280322.013.0018.
  7. TROEN, S. Ilan. Settlement and State in Eretz Israel. Oxford Handbooks Online, 2009-09-02. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. DOI10.1093/oxfordhb/9780199280322.013.0018.
  8. אודות [online]. יקבי כרמל | Carmel Winery, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.