Teofan Grék
| Teofan Grék | |
| byzantský maliar v ruských krajinách | |
 Teofan Grék, ikonopisec Simeon Čornyj a ich žiaci maľujú Chrám Narodenia Pána, miniatúra, 16. storočie, Ilustrovaná kronika Ivana Hrozného, Tom. 7, fol. 172, dnes Knižnica Ruskej akadémie vied, Petrohrad | |
| Rod. meno | novogr. Θεοφάνης – Theofanes |
|---|---|
| Štát pôsob. | Moskovské veľkokniežatstvo, Novgorodská republika |
| Narodenie | 1340 Byzantská ríša |
| Úmrtie | po 1405 ruské krajiny |
| Národnosť | grécka (byzantská) |
| Zamestnanie | maliar |
| Známy vďaka | fresky vo Velikom Novgorode |
| Profesia | maliar (freskár, ikonopisec a iluminátor) |
| Odkazy | |
| Commons |  Teofan Grék |
Teofan Grék[p 1] (* okolo 1340, Byzantská ríša – † po 1405, Rus) bol byzantský maliar (freskár, ikonopisec a iluminátor)[3] pôsobiaci v ruských krajinách: najmä v Novgorode a Moskve.[1][4] Býva prezývaný „patriarchom ruského maliarstva“[5].
Do ruského prostredia (novgorodskej a moskovskej školy)[6] priniesol koncom 14. storočia neskorobyzantské umelecké postupy, no jeho tvorba je zároveň v mnohých ohľadoch originálna a priekopnícka. Väčšina jeho diel je dnes zrejme zničená alebo stratená. S istotou sú mu pripisované iba viaceré fresky vo Velikom Novgorode, v Kostole Premenenia Spasiteľa.[1][4][6]
Jeho žiakom a spolupracovníkom bol zrejme Andrej Rubľov.[7]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Všetky dochované informácie o jeho živote pochádzajú z ruských prameňov: z listov mnícha Epifanija Premúdreho svojmu priateľovi Cyrilovi, igumenovi Spassko-Afanasievského kláštora v meste Tver, a tiež z letopisov, kde sa uvádza niekoľko dátumov spojených s Teofanovou tvorbou.[4]
Na začiatku svojej kariéry pôsobil Teofan v byzantskom Konštantínopole a maloázijskom Chalcedóne (dnes Kadıköy). Neskôr sa spomína jeho umelecká činnosť na Kryme, ktorý bol v stredoveku historicky a kultúrne spojený s Byzantskou ríšou.[6] Práve z Kaffy odcestoval pravdepodobne niekedy v 70. rokoch 14. storočia do Velikého Novgorodu. V ruských krajinách pôsobil aj v Nižnom Novgorode a pomerne dlho žil v Moskve, kde mal vyzdobiť Chrám Narodenia Panny Márie (1395), Archanjelský chrám (1399) a Chrám Zvestovania (1405).[8]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Fresky[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci Teofan namaľoval stovky diel, jediné, ktoré mu dnes možno s určitosťou pripísať, sú fresky v Kostole Premenenia Spasiteľa vo Velikom Novgorode (1378).[6] Ostatné jeho diela sú známe z listov Epifanija Premúdreho a predstavujú najúplnejší zoznam diel akéhokoľvek byzantského umelca. Celkovo mal Teofan vyzdobiť vyše 40 kamenných chrámov v Konštantínopole, Chalcedóne, Galate, Kaffe, Velikom Novgorode, Nižnom Novgorode či Moskve.[3][9]
Okrem sakrálnych malieb mal vyzdobiť aj palác serpuchovského kniežaťa Vladimíra (1353 – 1410), kde mal namaľovať pohľad na Moskvu, a palác veľkokniežaťa Vasilija I. (1389 – 1425).[3][9]
Štýl fresiek vo Velikom Novgorode[upraviť | upraviť zdroj]
Fresky, ktoré Teofan vytvoril, sú vzdialené od bežnej byzantskej fyziognómie založenej na kráse klasického typu. Napäté, často zamračené, s očami malými a úzkymi ako štrbiny, sotva viditeľné z prerasteného obočia, s pohľadmi ostrými alebo úplne odpútanými. Vykresľujú osoby pustovníckeho typu, ktoré sú akoby vztýčené na vysokých stĺpoch, odpútaných od pozemských väzieb a ponorených do mystických vízií. Viditeľne stelesňujú myšlienky hésychazmu 14. storočia.[4]
Na vytvorenie obrazov používal Teofan viacero špeciálnych štylistických postupov. Najpôsobivejšou a najoriginálnejšou z nich je stvárnenie svetla dopadajúceho na akúkoľvek hmotu. Svetlo sa objavuje v podobe fragmentárnych, ostrých zábleskov v podobe bielych ťahov. Tieto svetelné ťahy sa u Teofana Gréka stávajú najdôležitejšími konštrukčnými prvkami formy.[4]
Ďalšou z jeho dôležitých výtvarných techník je nezvyčajne tmavá farebná škála hnedej a červenej, ktorá vytvára plamenné farebné pole a navodzuje mystickú atmosféru. Črty Teofanovho štýlu možno nájsť v byzantskom umení 14. storočia (mozaiky v Chráme Pammakaristos a v Chóre v Konštantínopole, niektoré ikony a miniatúry a i.). Výtvory Teofana Gréka však silou výrazu prevyšujú všetky pokusy majstrov s podobnými umeleckými ambíciami. Teofan Grek použil potrebné techniky z arzenálu tých, ktoré už mal k dispozícii, vybrúsil ich, urobil z nich hlavné vo svojom umeleckom systéme, čím posilnil ich symbolický význam.[4]
Ikony[upraviť | upraviť zdroj]
Teofanovi Grékovi sa pripisuje aj množstvo ikon. K najvýznamnejším ikonám patrí obojstranná Donská ikona Bohorodičky s ikonou Zosnutia Presvätej Bohorodičky na reverze (dnes Štátna Tretiakovská galéria, Moskva), ikony z Veľkej deésis v ikonostase Chrámu Zvestovania v moskovskom Kremli (Kristus, Bohorodička, Ján Krstiteľ, apoštol Pavol a i.), Premenenie zo Štátnej Tretiakovskej galérie a iné.[4][9]
Žiadna z Teofanovi pripisovaných ikon sa nepodobá jeho freskám vo Velikom Novgorode, ani typológiou tvárí, ani charakterom obrazov, ani výtvarnými postupmi. Všetky sú vytvorené v tradičnejšom štýle. Ich hlavným prvkom je harmónia, pokojná rovnováha, nie prenikavé osvetlenie ako na freskách. Ak tieto všetky ikony namaľoval Teofan Grék, možno sa len domnievať, prečo zámerne zmenil charakter svojich obrazov, a tedy či boli zmeny v jeho tvorbe spôsobené napríklad inou životnou etapou, keď pracoval v Moskve. Spomedzi mnohých diel, ktoré sa objavili v Rusku koncom 14. a začiatkom 15. storočia, len niekoľko má tak vysokú kvalitu a úroveň remeselného spracovania (najmä Donská Bohorodička a ikony z deésis Zvestovateľského chrámu, osobitne ikona Bohorodičky), ktorú ruskí majstri tohto obdobia nemali, čo historikov umenia núti domnievať sa, že ide o diela Teofana Gréka.[4]
Iluminácie[upraviť | upraviť zdroj]
Teofanovi sa pripisuje jeden ruský rukopis s miniatúrami a ornamentmi: Chitrovo evanjelium (začiatok 15. storočia).[4] Do knihy slúžiacej ako predloha umelcom mal Teofanes namaľovať obrázky Hagie Sofie a sochy cisára Justiniána I. v Augustaione.[3]
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Teofan Grék. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 725.
- ↑ BAGIN, Anton. Cirkevné umenie. Bratislava : CN, 1969. S. 61.
- ↑ a b c d C, A. THEOPHANES “THE GREEK”. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2064.
- ↑ a b c d e f g h i POPOVA, Oľga Sigizmundovna. FEOFAN GREK. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija. [Cit. 0202-07-02]. Dostupné online.
- ↑ MANDZÁK, Daniel Atanáz. V náručí Matky. Michalovce : Misionár, 2005. ISBN 80-969286-8-6. S. 14.
- ↑ a b c d Theophanes The Greek. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- ↑ ФЕОФАН ГРЕК. In: Энциклопедия Кругосвет [online]. Кругосвет, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Biographie de THÉOPHANE LE GREC (entre 1330 et 1340-entre 1405 et 1415). In: Encyclopædia Universalis [online]. Boulogne-Billancourt: Encyclopædia Universalis, 1999-01-19, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c BALCÁREK, Petr. Feofan Grek (Theofanes Řek). In: VAVŘÍNEK, Vladimír. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2. S. 156 – 157.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teofan Grék
