Fieseler Fi 103

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
V-1 v múzeu vo Washingtone

Fieseler Fi 103 viac známa pod označením V-1 (Vergeltungswaffe – odvetná zbraň) bola neriadená strela s plochou dráhou letu, používaná cez druhú svetovú vojnu nacistickým Nemeckom. Bola to prvá hromadne používaná strela svojho druhu a konštrukcie na svete (pokusné strely podobného typu existovali už počas 1. svetovej vojny).

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Presun strely na štartovaciu rampu

V máji 1942 nemeckí inžinieri firmy Fiesler začali pracovať na projekte a 24. decembra 1942 tak mohol vzlietnuť prvý prototyp. Bol to malý stredoplošník s trupom cigarovitého tvaru s celokovovou konštrukciou, v ktorom sa nachádzalo jeho samonavádzacie vybavenie a výbušnina. Nad trupom bol umiestnený náporový prúdový motor dlhý 3,6 m. Krídla mali jednoduchý pravouhlý tvar a rozpätie 4,87 m. Neskoršie verzie mali väčšie celodrevené krídla. Chvostové plochy mali klasické usporiadanie.

Strela pôvodne štartovala z 55 m dlhého koľajnicového katapultu, ktorý jej udelil rýchlosť 320 km/h. Vo vodorovnom lete sa strela pohybovala rýchlosťou okolo 540 – 565 km/h. Letová hladina sa zväčša pohybovala od 300 – 2 000 m, k cieľu strela letela bez manévrovania. Keď strela prekonala vzdialenosť, ktorá ju delila od cieľa systém automaticky uzavrel prívod paliva, vysunul brzdné štíty a spôsobil pád strely. Preletená vzdialenosť sa merala pomocou malej vrtule v prednej časti strely. Bojová hlavica mala hmotnosť 820 – 845 kg mohla byť aktivovaná tromi rôznymi druhmi zapaľovačov.

Sériová výroba začala v marci 1944. V septembri roku 1944 vznikla cvičná jednotka pre pilotované V-1, určená k samovražedným útokom, ale projekt bol už v októbri zrušený. Pilotovaná verzia Fi 103 vznikla úpravou vnútorných priestorov strely, hlavne znížením kapacity pohonných látok a odstránením riadiacich mechanizmov, namiesto ktorých bola inštalovaná jednoduchá pilotná kabína so základnými prístrojmi. Pri útoku mal pilot po navedení strely a zablokovaní riadiacich plôch vyskočiť padákom a pokúsiť sa uniknúť späť do vlasti. Únik zo stroja so zapnutým motorom priamo pri kabíne by však bol životu nebezpečný. Pre výcvik posádok pilotovaných verzií Fi 103 existovala i vlečená, klzáková verzia bez motoru s dvomi kabínami.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

V-1 nad Londýnom v roku 1944

K prvému nasadeniu došlo v júli 1944, keď bola prvá strela vypálená na Londýn. Do konca marca 1945 bolo vypustených viac než 20 000 striel V-1, z ktorých takmer 10 000 mierilo na Spojené kráľovstvo. Svoj cieľ zasiahlo okolo 2 500, zvyšok bol zničený alebo nezasiahol cieľ. Okolo 8 000 striel V-1 bolo vypálených na Antverpy, Brusel a Liège.

Kvôli útokom striel V-1 držalo RAF do konca vojny silné stíhacie jednotky, ktorých úlohou bolo stíhať a ničiť tieto rakety. Medzi iným to boli aj v tej dobe jediné jednotky vyzbrojené strojmi Gloster Meteor.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka: 7,9 m
  • Rozpätie: 5,37 m
  • Výška: 1,42 m
  • Hmotnosť: 2,15 t
  • Motor: 1x pulzačný motor Argus As 14 s ťahom 2,9 kN
  • Max. rýchlosť: 656 km/h
  • Dolet: 240 km
  • Dostup: 3 050 m
  • Nálož: 830 kg amatolu

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fieseler Fi 103 na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]