Messerschmitt Me 410

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Me 410 Hornisse
Typťažký stíhač, stíhací bombardér a bombardér
VýrobcaMesserschmitt
KonštruktérWaldemar Voigt
Prvý let1942
Zavedený1943
Vyradený1945
Charaktervyradený
Hlavný používateľLuftwaffe
Letectvo Maďarskej kráľovskej armády
Výrobamáj 1943 – august 1944
Vyrobených1 200

Messerschmitt Me 410 Hornisse („Sršeň“) bol dvojmiestna taktická stíhačka, určená pre útoky na pozemné ciele a prieskumné misie. Vznikol ďalším vývojom nedokonalého Me 210 a neskôr jeho výroba bola pozastavená v prospech výroby klasických stíhačiek pre Tretiu ríšu. Po prvýkrát sa vzniesol v roku 1942 a bol taktiež nasadený na ničenie bombardérov, najmä USAAF, ktoré podnikali denné nálety na Nemecko. Me 410 bol úspešný proti formáciám spojeneckých bombardérov, ale nemohol ukázať svoje kvality v dôsledku vzdušnej nadvlády Spojencov. Vo výzbroji Luftwaffe sa vo väčšom počte objavil v roku 1943, ale onedlho bola výroba obmedzená na klasické stíhačky, ktoré slúžili na obranu Tretej ríše.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Me 410 Hornisse bol vyvinutý v roku 1942 aby nahradil Me 210 a v podstate bol podobný neskorším verziám Messerschmittu Me 210. Okrem toho v svojej konštrukcii zahŕňal všetky prvky, ktoré už boli predstavené na jeho predchodcovi, ako napríklad modifikovaná predná časť trupu, predĺžený trup a sloty na nábežných hranách krídel.Messerschmitt Me 410 používal v porovnaní s Me 210 silnejšie motory Daimler-Benz DB 603A. Tieto výkonné motory zvýšili maximálnu rýchlosť Me 410 na 624 km/h, zlepšili stúpavosť, dostup a cestovnú rýchlosť, ktorá sa zvýšila na 579 km/h. Lietadlo malo dvojčlennú posádku – pilota a zadného strelca. Výzbroj Me 410 tvorili 2 kanóny MG 151, kalibru 20 mm a 2 guľomety MG 17 kalibru 7,92 mm. Zlepšenie v ovládateľnosti uspokojilo Luftwaffe a tak jej prvých päť strojov Me 410A-1 vo verzii ľahkého bombardéra bolo dodaných v roku 1943. Táto verzia mala nosnosť bômb 2 000 kg. Dopyt po týchto strojoch postupne začal narastať, čo vyústilo do otvorenia ďalšej výrobnej linky po tom, čo do programu začiatkom roka 1944 vstúpila firma Dornier. Tá doplnila Messerschmittovú výrobnú linku v Augsburgu. Postupne sa začalo aj so zlepšovaním, čo vyústilo do ďalších verzií. Veľmi dôležitou inováciou, ktorá bola zavedená už na Me 210, bola dvojica dozadu strieľajúcich, diaľkovo ovládaných guľometov MG 131, ktoré ovládal zadný strelec pomocou zameriavača Revi, s pištoľovou rukoväťou, na ktorej bola aj spúšť. Tieto diaľkovo ovládané lafety predstavovali pre pozemnú obsluhu dosť veľkú námahu a to kvôli ich údržbe. Taktiež manipulácia s nimi nebola jednoduchá. V apríli 1944 boli dodané prvé modely vylepšenej verzie E, ktorá bola vybavená motorom Daimler Benz DE 603G s výkonom 1 417 kW. Model Me 410E-3 bola prieskumná verzia podobná Me 410A-3; Me 410E-5 bola protilodná verzia a torpédový bombardér, ktorý bol na konci vojny v štádiu prototypu. Me 410E-6 bola špecializovaná protilodná verzia, vyrobená v malých množstvách, ktorá bola vybavená radarom FuG 200 Hohentwiel, a niesla výzbroj pozostávajúcu z dvoch kanónov MG 151/20, dvomi kanónmi MK 103 kalibru 30 mm a dvomi guľometmi MG 131.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako spojenecká bomardovacia ofenzíva v roku 1944 naberala na intenzite, začali byť Me 410 zahrnuté čoraz viac v obrane vzdušného priestoru nad Nemeckom.Jednou zo známejších obetí Me 410 bolo aj americké stíhacie eso, kapitán James Morris. Dňa 7. júla 1944 nad Halle a Bernburgom na neho zaútočil Me 410 a jeho stíhačku P-38 Lightning zostrelil, pričom Morris zahynul. Me 410 sa zúčastnil aj viacerých úspešných zásahov proti ťažkým bombardérom, avšak utrpeli aj ťažké straty. Tie im spôsobovali najmä sprievodné stíhačky. Výroba Me 410 bola úplne ukončená v septembri 1944, po tom, čo bolo vyrobených 1 160 strojov.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecko

Maďarsko

Dodnes zachované stroje[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Me 410 v anglickom múzeu v Cosforde, 2009

Messerschmitt Me 410A-1/U2 – tento stroj s výrobným číslom W/NR.420430/AM72/8483M bol vyrobený koncom roka 1943 v továrni Messerschmittu v Augsburgu.[1] Výrobcom mal pridelený volací kód PD+VO. V máji 1945 bol zajatý Spojencami v dánskom Vaerlose. Pri rekonštrukcii v 60. rokoch 20. storočia boli pod starším náterom odhalené volacie znaky 3U+AK a 3U+CC a radiace ho k 2. letke jednotky I/ZG26, ktorá slúžila na Balkáne a Taliansku. Jednou z posledných stíhacích jednotiek ktoré používali Me 410 bola IV/ZG 26, so základňou v Nórsku, ktorá bola premenovaná na II/JG5 „Eismeer“ a vo februári 1945 prezbrojená na Bf 110. Poslednou jednotkou kde bol Me 410 nasadený, bola Luftflotte 6, kde zabezpečoval prieskumné úlohy. Dňa 13. októbra 1945 bol preletený do anglického Farnborough. Tam sa podrobil skúškam a v máji 1946 bolo rozhodnuté o jeho zachovaní v múzeu. Do začiatku 60. rokov 20. storočia bol presúvaný po rôznych skladoch leteckej techniky. Potom bol presunutý na základňu Cosford, spolu s Westlandom Lysander a Kawasaki Ki-100 a bol premaľovaný do nemeckej kamufláže. V novembri 1986 po predošlej renovácii zamestnancami múzea a dobrovoľníkmi bol vykonaný pozemný štart motorov, pričom to bolo potom praktizované v pravidelných intervaloch.

Z 1 160 ks postavených Me 410 je jediným ďalším zachovalým kusom Me410 A-2/U1 výrobného čísla W/Nr 10018/FE499 v USA v múzeu v Silver Hill v štáte Maryland.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Me 410A/A-1/A-2/A-3 – Prvá sériová verzia bola vyrábaná v troch modifikáciách. Me 410A-1 bol rýchly bombardér, Me 410A-2 bola verzia na ničenie bombardérov a Me 410A-3 prieskumný stroj.
  • Me 410B/B-1/B-2/B-3 – Tieto modely boli konštrukčne aj typovo zhodné s verziami Me 4101/A-1/A-2/A-3 s tým rozdielom, že mali zabudované silnejšie motory Daimler-Benz DB 605G s výkonom 1 417 kW.
  • Me 410B-5/B-6/B-7/B-8Me 410B-5 bola protilodná verzia a torpédový bombardér, Me 410B-6 bola protilodná verzia s krátkym doletom a určená len na ochranu pobrežia. Me 410B-7 bola denná prieskumná verzia a Me 410B-8 nočná prieskumná verzia. Tieto štyri subverzie boli v štádiu prototypov a letových skúšok a všetky boli vybavené motormi Daimler-Benz DB 605G s výkonom 1 417 kW.

Takticko-technické údaje (Me 410A-1)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Osádka: 2
  • Rozpätie: 16,34 m
  • Dĺžka: 12,56 m
  • Výška: 3,7 m
  • Nosná plocha: 36,20 m²
  • Hmotnosť prázdneho stroja: 6 627 kg
  • Vzletová hmotnosť: 8 100 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 11 244 kg
  • Pohonné jednotky: 2× 12-valcový, radový, invertný motor DB 603 s výkonom 1 287 kW

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 624 km/h v 5 400 m
  • Dostup: 10 000 m
  • Bojový dolet: 2 300 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-11]. Dostupné online. Archivované 2011-11-25 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]