Junkers G.38
Junkers G.38 | |
Typ | Dopravné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Junkers |
Konštruktér | Hugo Junkers |
Zavedený | 1929 |
Hlavný používateľ | Luftwaffe Lufthansa |
Vyrobených | 2 |
Varianty | Mitsubishi Ki-20 |
Junkers G.38 bolo nemecké štvormotorové dopravné lietadlo, postavené iba v dvoch exemplároch v roku 1929.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Hugo Junkers, zakladateľ rovnomennej továrne v Dessau v Nemecku, si dal za cieľ svojho leteckého snaženia postaviť lietadlo - samokrídlo bez ostatných stavebných dielov, o ktorých sa domnieval, že sú zbytočným zdrojom odporu vzduchu a sú nahraditeľné. Tomuto ideálu sa najviac približoval stroj G.38, skonštruovaný v roku 1928, ako veľkokapacitné prepychové lietadlo určené pre medzištátnu prepravu osôb v maximálnom pohodlí, pri zachovaní najvyššej možnej miere bezpečnosti.
Junkers G.38 bol považovaný v 20. a 30. rokoch 20. storočia za najväčšie lietadlo na svete. Podporený financiami z Reichsverkehrsministerium (Ministerstvo dopravy) Junkers, ktorý sa spoliehal na dizajn vytvorený v roku 1925, začal s konštrukciou dopravného lietadla, ktoré by nieslo svoj náklad a aj pasažierov v trupe. G 38 bol dosť neohrabane vyzerajúci stroj s obrovským krídlom s hĺbkou profilu pri trupe 10,8 m a hrúbke 2,08 m. Trup sa v ňom strácal a vyzeral skôr ako nosník zložitých chvostových plôch. Celý stroj bol z duralu, v klasickej Junkersovej technológii potiahnutý vlnitým poťahovým plechom. Podvozok bol tvorený s dvojitými tandemovými kolesami.
Obrovské lietadlo, svojou novou konštrukciou a schopnosťou niesť ťažké náklady vo svojich krídlach vyvolalo senzáciu a 6. Novembra 1929 sa vznieslo k svojmu prvému, 25 minút trvajúcemu letu s imatrikláciou D - 2000. Ukázalo sa, že ma dobrú manévrovateľnosť a je tiché aj napriek svojmu nemotornému výzoru. Počas testovacích letov ustanovilo 4 svetové rekordy v rýchlosti, vzdialenosti, a dĺžke trvania letu s nákladom 5 000 kg. Motory, ktoré mohli byť obsluhované počas letu boli zamontované vnútri krídla, blízko nábežnej hrany. Od motorov viedli predĺžené hriadele k vrtuliam na malých gondolkách pred krídlom. Pôvodne to boli dva motory Junkers L-55 po 487 kW na vnútorných a L-8 po 294 kW na vonkajších ložiskách, ale súhrn výkonov nepostačoval, a preto boli L-8 vymenené za L-88 po 588 kW.
Po získaní uznania od svetových expertov Deutsche Lufthansa zaradila toto lietadlo na trase Berlín – Londýn 1. júla 1931, najprv s 13 pasažiermi a o tri mesiace neskôr už bolo upravené pre 30 pasažierov. Modifikovaný Junkers G.38 ce, sa dostal do služieb Lufthansy 27. júna 1932. Dvojposchodový trup s novým krídlom mohol uniesť až 34 pasažierov, z ktorých 6 si mohlo počas letu užívať komfortné sedenie v scénických sedadlách, s podlahovými oknami, umiestnenými v krídle medzi motormi a trupom. Už od začiatku lietal s kombináciou motorov L-8/ L-88 a niesol na odtokovej hrane nielen štrbinové krídelká, ale aj štrbinové vztlakové klapky. Tým sa ešte viac zlepšili jeho vlastnosti pri štarte a pristávaní. Bol nainštalovaný bar, kuchynka a druhé WC. V roku 1932 bol aj prvý G-38 upravený na štandard druhého a zanedlho lietali oba stroje len s motormi L-88. Prvý sa označoval G-38 A a druhý G-38ce.
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločnosť Deutsche Lufthansa prevzala prvý stroj v máji 1930 a druhý v septembri 1931. Pomenovala ich „Deutschland“ a „Hindenburg“ a v priebehu služby sa zmenila aj ich imatrikulácia na D-AZUR a D-APIS. Prvý G-38 sa používal skôr na príležitostné lety, druhý v bežnej doprave, napríklad na trase Berlín-Frankfurt nad Odrou, Mníchov-Kráľovec (Kaliningrad), ale tiež s Londýnom, Rímom a Štokholmom. Ekonomický rozhodne nebol, skôr neohrabaný a pomalý. Trochu pomohlo, keď boli v roku 1934 inštalované nové naftové motory Jumo 204 po 551 kW, ale ani potom nemohla byť koncepcia G-38 hodnotená inak ako zastaraná.
Prevádzka rovnako ako aj údržba tohto lietadla boli veľmi nákladné, čo sa premietlo aj do ceny letov. Náklady na jeden Junkers G.38 boli až 2,2 milióna ríšskych mariek, pričom väčšinu výdavkov hradil štát. Napriek extrémnym nákladom na údržbu – Lufthansa investovala zhruba 55 000 ríšskych mariek len na jeden G.38 v roku 1933, oplatilo sa to. Výsledok bol, že získal obrovský ohlas verejnosti, čo ho udržalo na kontinentálnych tratiach až do roku 1939.
Po začiatku 2.svetovej vojny prevzala G-38 Luftwaffe ako ťažké transportné lietadlo. V roku 1940 ho Luftwaffe použila pri preprave materiálu počas leteckého výsadku do Nórska. G-38ce bol zničený 17. mája 1941 v Aténach pri nálete RAF. G-38 A bolo zničené oveľa skôr, v máji 1936 v Dessau, pri nízkom lete počas búrky.
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Rozpätie: 44,0 m
- Dĺžka: 23,2 m
- Nosná plocha: 300,0 m²
- Hmotnosť: 15 350 kg
- Vzletová hmotnosť: 24 000 kg
- Max. rýchlosť: 212 km/h
- Cestovná rýchlosť: 180 km/h
- Dostup: 2 500 m
- Dolet: 3 500 km
- Počet miest: 7 + 34
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Junkers G.38
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- http://www.eads.com/1024/en/eads/history/airhist/1920_1929/junkers_g38_1929.html[nefunkčný odkaz]
- NĚMEČEK, Václav: Atlas Letadel, svazek 2. Praha: Nakladatelství dopravy a spojů, 1980