Filmové festivaly v Česko-Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Filmové festivaly v Česko-Slovensku (Slovensku) sa konajú od roku 1946, súťažne od roku 1948.

Začiatky[upraviť | upraviť kód]

O konaní filmového festivalu v Československu sa začalo uvažovať už pred 2. svetovou vojnou. V priaznivej situácii zoštátnenej československej kinematografie (v roku 1945) sa k tejto myšlienke postavilo pozitívne tiež Ministerstvo informácií a kultúry, a tak sa v auguste 1946 uskutočnila prvá filmová nesúťažná prehliadka v Mariánských Lázních a Karlových Varoch (súťažná prehliadka od roku 1948). V roku 1948 sa tiež konal Filmový festival pracujúcich v Zlíne. O rok neskôr sa koná aj v ďalších českých mestách, okrem iného aj v hradnom amfiteátri v Bratislave a v roku 1952 už vo všetkých šiestich krajských mestách. Okrem tohto festivalu sa každoročne v rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva organizovali rôzne akcie so sovietskymi filmami, zo začiatku spojené so súťažami o najlepšiu návštevnosť (na začiatku 50. rokov 20. storočia kvôli presadzovaniu sovietskej kinematografie v slovenských kinách prudko poklesla návštevnosť).

50. roky[upraviť | upraviť kód]

V dňoch 22. februára 1959 sa konal v Banskej Bystrici 1. pracovný festival československých filmov. Minister školstva a kultúry František Kahuda predniesol hlavný referát na tému hesla festivalu „Za užšie spojenie filmovej tvorby so životom ľudu“. Viaceré diela tu boli podrobené ostrej kritike, keďže Ústredné výbory Komunistickej strany Československa videli festival ako príležitosť k zásahu proti obrodzujúcej sa kinematografii, ktorá najmä v českých dielach tematizovala napríklad politicky neuvedomelú delikventnú mládež. Za odstrašujúce príklady boli zvolené diela Zde jsou lvi, Tři přání a Hvězda jede na jih. Kritizovaná bola intelektuálska irónia, tematický výber spoločensky netypických, okrajových javov, odtrhnutosť umelcov od života (pretože si nevyberali látky z prostredia priemyselných závodov alebo družstiev) a nedostatok hlbšieho ponoru do súčasnosti.

Aj naďalej existoval Filmový festival pracujúcich, ktorý mal byť symbolom štátnej starostlivosti o film a diváka. V princípe šlo o predpremiéry filmov, ktoré sa neskôr ocitli v bežnej distribúcii. Spočiatku sa bezprostredne nadväzovalo na karlovarský medzinárodný festival - programom aj účasťou zahraničných delegátov. V druhej polovici 50. rokov sa festival postupne osamostatňoval, utvorila sa celoštátna porota. Ambíciou bolo stať sa prehliadkou najvýznamnejších filmov z rôznych filmových festivalov, ale zároveň musel ponúkať zábavný program pre masové publikum.

60. roky[upraviť | upraviť kód]

V dňoch 4. - 7. novembra 1963 usporiadal československý Filmexport v Brne Filmfórum, čiže 1. medzinárodný filmový veľtrh, ktorý mal umožniť stretnutie západoeurópskych výrobcov a exportérov so zástupcami a členmi výberových komisií socialistických štátov. Od prvého ročníka sa časť filmov počas veľtrhu premietala aj pre bežné publikum. Filmfórum tak ponúklo možnosť vidieť tituly, ktoré sa často nakoniec neocitli v československej distribúcií. Každoročne sa niektoré z filmov dovážali na projekcie aj do Bratislavy. Posledný ročník Filmfóra sa uskutočnil v roku 1970.

V 60. rokoch sa dosiahlo zvyšovaniu návštevnosti Filmového festivalu pracujúcich ustavičným rozširovaním programu do viacerých miest. V roku 1966 vznikla jesenná časť festivalu, roku 1973 sa presunula na zimné obdobie. Vtedy sa uskutočňovali predpremiéry náročnejších filmov.

70. roky[upraviť | upraviť kód]

Na náklady distribúcie sa realizovali prehliadky filmov zahraničných kinematografií, ktoré sa konali na základe medzivládnych kultúrnych dohôd zväčša v Bratislave a často znamenali príležitosť vidieť filmy mimo bežnej distribúcie. Ďalšími akciami boli tzv. Rozlúčenie so školou (koncom júna), Mesiac priateľstva - Festival sovietskeho filmu či Filmová jar. Všetko to boli v podstate formálne akcie s charakterom náborovej účasti so spoluprácou odborov, zväzu mládeže, pionierov a iných. Populárnou a prestížnou akciou bol komerčnejšie zameraný Letný filmový festival a Zimný filmový festival pre náročnejších divákov. Začiatkom 70. rokov sa začala budovať tradícia odborných filmových festivalov. Prvým z nich bol pardubický Techfilm, druhým ostravský festival filmov o životnom prostredí Ekofilm. Tretím podujatím sa stal slovenský Festival technických filmov v Trnave, neskôr peremenovaný na Festival odborných filmov. V Prahe sa od roku 1973 pravidelne realizoval Týždeň slovenských filmov, v Bratislave sa teda nadviazalo podobnou akciou Týždeň českých filmov.

80. a 90. roky[upraviť | upraviť kód]

Každoročne sa stále konali zimný a letný Filmový festival pracujúcich, Týždeň sovietskych filmov v máji, v novembri Festival sovietskych filmov, Detský filmový festival a Filmová jar. Naďalej sa konal aj Festival českých a slovenských filmov, ktorý každoročne menil pôsobisko po celom Československu. Na Slovensku pribudli podujatia Agrofilm v Nitre, Etnofilm Čadca (ktorý mal dominantné festivalové postavenie v non-fiction tvorbe) a prehliadka filmov pri Bienále ilustrácií Bratislava, ktorá sa časom zmenila na samostatný festival animovaných filmov.

V hranej produkcii malo dominantnú rolu Fórum mladých filmov, ktorého nultý ročník sa uskutočnil v Bratislave v roku 1985. Pod zámienkou propagácie tzv. mladého filmu sa utvorila platforma pre artikuláciu nespokojnosti so situáciou v českej aj slovenskej kinematografii, postupne sa dostávali na viac či menej verejné projekcie trezorové filmy 60. rokov (Organ, Všichni dobří rodáci, Zbehovia a pútnici, Ľalie poľné a iné) a utvoril sa priestor na diskusiu.

Po zamatovej revolúcii v roku 1989 a zániku Česko-Slovenska v roku 1992 nastalo veľa zmien. Mnohé festivaly, najmä tie ideologicky orientované, zanikli. V dobrej pozícií zostali non-fiction festivaly, z ktorých sa mnohé konajú ešte dodnes - Etnofilm v Čadci, Festival odborných filmov v Trnave sa premenoval na EKOTOPFILM a premiestnil sa do Žiliny, neskôr do Bratislavy, Agrofilm v Nitre. V roku 1992 v čele s Petrom Nágelom vznikol prvý medzinárodný filmový festival na Slovensku pod názvom MFF FORUM, ktorý však o 5 rokov zanikol.

Súčasné slovenské festivaly[upraviť | upraviť kód]

Filmový festival Artfilm vznikol v roku 1993, v roku vzniku samostaného Slovenska. Tradícia Artfilmu vznikla vďaka iniciatíve filmového režiséra, dlhoročného umeleckého riaditeľa festivalu Petra Hledíka a filmového režiséra Vladimíra Štrica, ktorý do roku 2004 pôsobil ako programový riaditeľ. Vznik festivalu podľa Hledíka súvisel s dobou. Práve na začiatku 90. rokov totiž zanikali filmové štúdiá na Kolibe, rapídne ubúdali finančné prostriedky na slovenskú kinematografiu a filmy sa prestali nakrúcať. Artfilm chcel teda suplovať živú kinematografiu. Prvý ročník sa začal 14. júna 1993 v Trenčianskych Tepliciach pod záštitou UNESCO. Bol komornou prehliadkou dokumentárnych filmov. Premietalo sa len v jednom kine pre dve stovky divákov.
Prvým výrazným medzníkom v histórii Artfilmu bol rok 1995. Vtedy festival zmenil zameranie a stal sa prehliadkou filmov o umení a umelcoch. Od roku 2002 sa Artfilm začal charakterizovať ako festival filmového umenia a odvtedy mu dominujú celovečerné hrané filmy z celého sveta. V roku 2009 sa stal novým programovým riaditeľom Peter Nágel a Artfilm zmenil svoj názov na Art Film Fest.

Ku koncu roka 1999 zahájil svoju činnosť aj Medzinárodný filmový festival Bratislava. Nepriamo nadväzuje na Medzinárodný filmový festival Fórum, dokonca s rovnakým programovým riaditeľom. Medzi programovými sekciami dominujú medzinárodné súťaže – Súťaž prvých a druhých hraných filmov, Súťaž dokumentárnych a krátkych filmov z celého sveta. MFF Bratislava je dnes významné kultúrno-spoločenské podujatie na Slovensku.

V septembri sa v Piešťanoch od roku 2006 koná medzinárodný filmový festival Cinematik. Prevažná časť programu festivalu je venovaná európskej kinematografii. Najlepšie európske filmy roka sú zaradené v hlavnej súťažnej sekcii Meeting Point Europe, ktorú zostavuje 17 kritikov zo 17 európskych krajín. Vo výbere sa pravidelne stretávajú festivalové hity s menej známymi, progresívnymi filmami.

V kultúrnom centre Stanica mesta Žilina sa v auguste roku 2008 uskutočnil prvý ročník medzinárodného festivalu animovaného filmu Fest Anča. Predstavil svetovú animáciu, súčasné trendy, ale aj overenú klasiku. Širokej verejnosti boli tiež určené večerné open-air projekcie so živou hudbou, performance, párty, ale aj workshopy animácie.

Od roku 1996 sa koná aj festival Áčko, študentský filmový festival organizovaný každoročne pod záštitou a na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Študentom slovenským aj zahraničným ako aj verejnosti ponúka prehliadku najnovších titulov študentských filmov. Návštevníkom ponúka nielen domácu, ale aj zahraničnú tvorbu.

Medzi ďalšie významné festivaly patria Febiofest, festival dokumentárnych filmov Jeden svet pod záštitou neziskovej organizácie Človek v ohrození, nesúťažná prehliadkadka letný filmový seminár 4 živly či putovná prehliadka desiatich filmov zo zlatého fondu svetovej kinematografie Projekt 100.