Flegón z Trallu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Flegón (starogr. Φλέγων, lat. Phlegon) bol grécky spisovateľ a historik v 2. storočí.[1][2]

Biografia[upraviť | upraviť kód]

Z antických prameňov vieme o ňom len veľmi málo, len to, že pochádzal z maloázijského Trallu, niekoľko rokov prežil na Sicílii[3] a že bol prepustencom rímskeho cisára Hadriána.[1]

Diela[upraviť | upraviť kód]

  • Víťazi olympijských hier (Ολυμπιονικων καὶ χρονων συναγωγή) - je to jeho hlavné dielo, ktoré pozostávalo zo 16 kníh, boli v nich zhrnutí dovtedy známi olympijskí víťazi, a to od 1. až po 229. olympiádu (776 – 137 pred Kr.).[3] Z tohto diela sa zachovali len zlomky.[2][4] Jedným z týchto fragmentov je aj zachovaný Flegónov zoznam olympijských víťazov z rokov 72 a 68 pred Kr. na papyruse Pap. Oxy. XVII 2082 objavenom v egyptskej archeologickej lokalite starovekého Oxyrhynchosu (bol publikovaný v roku 1927).[5] Flegón pri každej olympiáde zaznamenal aj nejakú udalosť. Bol to jeden zo systémov datovania, ktorý používali dejepisci v starovekom Grécku. Olympijské hry sa konali každé štyri roky. Prvý rok prvej olympiády (štvorročného obdobia) zodpovedal roku 776 pred Kr.[6] Prvý (známy) zoznam olympijských víťazov zhotovil okolo roku 400 pred Kr. Hippias z Elidy, neskôr ho doplnil Aristoteles a o sto rokov Eratosthenes z Kyrény, do polovice 2. storočia ho potom doplnil Flegón.[7]
  • O dlhovekých (Μακροβίοι) - dielo obsahujúce zoznam Rimanov, ktorí sa dožili viac než 100 rokov. Fragmenty z tohto diela boli použité napr. v spisoch Plínia alebo Lukiana.[2] - o tomto Flegónovom spise sa zmienil aj Diogenes Laertios vo svojom diele Životopisy slávnych filozofov.[9]
  • Popis Sicílie (Εκφρασις Σικελίας) - jeho pobyt na Sicílii vyústil do topografickej práce popisujúcej ostrov (8 kníh). O tomto diele sa zmieňuje iba byzantský lexikón Suda.[3].
  • Hadriánov životopis (Βιος Αδριανου)[2] - stratené dielo
  • O sviatkoch v Ríme (Περὶ των παρὰ ̔Ρωμαίοις ἑορτων) - (3 knihy)[2] stratené dielo
  • O miestach v Ríme a ich menách (Περὶ των ἐν ̔Ρώμῃ τόπων καὶ ων ἐπικέκληνται ὀνομάτοων) - niektoré informácie z tohto písomného prameňa čerpal byzantský historik Zósimos.[2]

Z písomných prác Flegóna čerpali informácie okrem iných aj kresťanskí historici Iulius Africanus, Órigenes alebo Hieronymus.[2]

Flegón a zatmenie Slnka počas Pašije[upraviť | upraviť kód]

Apoštol Matúš vo svojom evanjeliu zaznamenal, že sa počas umierania Ježiša na kríži udialo zemetrasenie.[10] V evanjeliu od Lukáša je zase uvedené: „Bolo už asi šesť hodín; tu nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny, lebo sa Slnko zatmelo. Opona v chráme sa roztrhla napoly. V tom zvolal Ježiš mocným hlasom: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha! A keď to dopovedal, skonal.[11] Tieto informácie sa snažil potvrdiť aj z mimo evanjelických zdrojov (medzi inými) kresťanský historik Eusebios z Kaisareie, ktorý sa oprel o Flegónov zázmam z 13. knihy víťazov olympijských hier, kde sa uvádza: „V 4. roku 202. olympiády bolo zatmenie Slnka omnoho väčšie než všetky skôr pozoro­vané a o 6. hodine dennej nastala noc taká, že i hviezdy na nebi sa ukázali; a veľké zemetrasenie, ktoré v Bitýnii vzniklo, zničilo väčšinu Nikaie.[12]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Flegonte di Tralles [1]
  2. a b c d e f g SINKO, Tadeusz. Literatura grecka: Literatura grecka za cesarstwa rzymskiego (Wiek I-III N.E.). Kraków : Nakladem Polskiej akademii umięjtności, 1951. 616 s. S. 458. (po poľsky)
  3. a b c Suda, F, 527. [2]
  4. a b SINKO, Tadeusz. Literatura grecka: Literatura grecka za cesarstwa rzymskiego (Wiek I-III N.E.). Kraków : Nakladem Polskiej akademii umięjtności, 1951. 616 s. S. 455. (po poľsky)
  5. Oxyrhynský papyrus XVII 2082 [3]
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 425.
  7. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 21.
  8. William Hansen, 1997, Phlegon of Tralles' Book of Marvels [4]
  9. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 73.
  10. Podľa semitsko-gréckej pôvodiny spracoval Štefan Porubčan. Nový zákon. Rím : Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1968. S. 226.
  11. Podľa semitsko-gréckej pôvodiny spracoval Štefan Porubčan. Nový zákon. Rím : Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1968. S. 350.
  12. Arnošt Dittrich, Stará Ďala, 1938, Státní observatoř, Úmrtní datum Ježíšovo, str. 141-142 [5]