Forces françaises libres

Forces françaises libres (doslova „Slobodné francúzske sily/vojsko“; skr. FFL) boli dobrovoľnícke jednotky Slobodného Francúzska. Počas druhej svetovej vojny odmietli kapituláciu Francúzska a bojovali proti nacizmu aj po nemeckej okupácii územia Tretej francúzskej republiky v lete 1940.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1940 bol Charles de Gaulle povýšený na brigádneho generála. Pretože francúzska armáda začala slabnúť, našiel de Gaulle malú skupinu politikov, ktorí argumentovali proti Osi. Keď bolo Francúzsko 17. júna porazené, utiekol de Gaulle do Spojeného kráľovstva, kde začal budovať hnutie FFL. Svoje hnutie propagoval cez rozhlas a časom sa stretol s úspechom. Za dva mesiace mala FFL už 7 000 členov.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho členov FFL nebolo francúzskeho pôvodu. Celkovo 65 % boli odvedenci zo západnej Afriky, prevažne zo Senegalu. Mnoho príslušníkov týchto síl bolo z Maroka, Alžírska a Tahiti. Napríklad 2. obrnená divízia mala 25 % černošských vojakov.

Zápas o kontrolu nad francúzskymi kolóniami[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá akcia FFL začala v roku 1941, keď sa im podarilo dobyť Damask. Po páde Francúzska v roku 1940 sa francúzske kolónie Kamerun a Francúzska rovníková Afrika (s výnimkou Gabonu) pripojili k FFL, zatiaľ čo zvyšok kolónií sympatizoval s Vichystickým Francúzskom. S pridávaním francúzskych afrických kolónií do FFL prišlo veľké množstvo afrických koloniálnych vojenských jednotiek. Koncom roku 1940 začala vojna FFL a Vichystického Francúzska. K FFL sa pripojila aj Francúzska Polynézia. V roku 1941 uzavrela FFL spojenectvo s britskou armádou Commonwealthu a podporovala ich v bojoch v severnej Afrike. Do roku 1941 boli Henri Dentz a jeho Vichystická armáda porazení. Generál Georges Catroux bol vymenovaný za jedného z veliteľov. Vtedy FFL riadila Sýriu a Libanon. V Afrike padali vichystické kolónie postupne do rúk vojakov FFL. Tí sa zúčastnili bojov v Líbyi a Egypte proti Erwinovi Rommelovi a jeho Afrikakorpsu. Po týchto úspechoch začali v roku 1943 vstupovať do FFL tiež obyvatelia Guadeloupe, Martiniku a Francúzskej Guyany. V roku 1944 boje o kolónie utíchli v dôsledku vylodenia spojencov v Normandii a likvidácie francúzskeho bábkového štátu. Jednotky Slobodného Francúzska sa stali legitímnymi ozbrojenými silami.

Koniec vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1944 mali FFL 560 000 príslušníkov. Toto číslo vystúpalo do konca roka na milión. FFL bojovali v Alsasku, Alpách a Bretónsku. Od roku 1945 až do konca vojny v Európe mali FFL 1 300 000 vojakov, a zahŕňali sedem peších divízií a tri obrnené divízie. Na sklonku vojny patrili po sovietskej červenej armáde, americkej, britskej a rumunskej armáde, k početne najväčším armádam. FFL navrhli poslať polovicu vojakov do Pacifiku, aby podporilo boje proti Japonsku, ale než mohli byť vojaci poslaní, druhá svetová vojna skončila.