František Rut Tichý
| František Rut Tichý | |
 | |
| Narodenie | 21. máj 1886 Chyňava, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. apríl 1968 (81 rokov) Chyňava, Česko-Slovensko, dnes Česko |
| Národnosť | česká |
| Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity |
| Profesia | pedagóg, prekladateľ, básnik, spisovateľ, profesor |
| Odkazy | |
| Commons |  František Rut Tichý |
František Rut Tichý (* 21. máj 1886, Chyňava,[1] Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko – † 4. apríl 1968, Chyňava, Česko-Slovensko, dnes Česko) bol český spisovateľ, básnik, prekladateľ, publicista, filológ a literárny historik.[2] Civilným povolaním bol stredoškolský profesor (Beroun, Bratislava, Praha). Písal pod pseudonymom Zdeněk Broman.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 21. mája 1886 v Česku v obci Chyňava neďaleko Berouna. Študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a v štúdiu pokračoval v Lipsku. V roku 1911 začal svoju pedagogickú činnosť, keď začal vyučovať na strednej škole v meste Beroun. Po prvej svetovej vojne prišiel na Slovensko, kde určitý čas pôsobil ako riaditeľ kolegiálneho gymnázia v Prešove. V tejto funkcii v roku 1922 zaviedol vyučovanie ukrajinského jazyka na gymnáziu. Počas roka tiež vydal prvú zbierku básní Alexandra Duchnoviča. V rámci činnosti stredoškolského profesora pracoval aj v Prahe (1934 – 1945), v Mariánskych Lázniach (1945 – 1947), vo Svätom Jure a neskôr sa stal lektorom češtiny na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3]
V roku 1923 sa stal hlavným redaktorom ukrajinského denníka Rusyn (po slovensky Rusín) – prvého denníka v Zakarpatskej oblasti, na ktorom spolupracoval s Vasyľom Stepanovyčom Grendžom-Donským, s Avhustynom Omeľanovyčom Štefanom, s V. Šubom a s Andrijom Mychajlovyčom Voronom. V roku 1938 vydal zbierku Pověsti z Podkarpatské Rusi (po slovensky Povesti z Podkarpatskej Rusi). V 30. rokoch sa vrátil do Prahy. V roku 1949 bol penzionovaný. Počas 50. a 60. rokov sa venoval výskumu kultúrno-osvetovej činnosti Rusínov a Ukrajincov na východnom Slovensku. V rokoch 1956 a 1964 sa zúčastnil dvoch celoštátnych konferencií ukrajinistiky. Zároveň v októbri 1956 viedol cyklus prednášok o ukrajinskej literatúre na filozofickej fakulte prešovskej univerzity.[4]
Napísal monografiu Vývoj současného spisovného jazyka na Podkarpatské Rusi (po slovensky Vývoj súčasného spisovného jazyka na Podkarpatskej Rusí), čo vyšla v roku 1938, ako aj mnoho článkov o činiteľoch pôsobiacich v Zakarpatskej oblasti, o folklóre a o jazyku Rusínov, o ukrajinskej literatúre, o väzbách medzi Ukrajincami, Čechmi a Slovákmi, prispel do encyklopédie Ottův slovnik naučný nové doby radom článkov z oblasti ukrajinistiky. Počas život napísal viac ako 200 prác. V rámci svojej odbornej činnosti sa najviac venoval kultúre Rusínov a zakarpatských Ukrajincov (zaoberal sa napríklad Anatolijom Kralickým).[5]
Zaoberal sa tiež slovakistikou či dejinami českého písomníctva (napríklad osobnosťami ako Ján Amos Komenský, Adolf Heyduk či Václav Beneš Třebízský), vyhotovil viacero hodnotiacich prác.
František Rut Tichý prekladal z viacerých jazykov – z nemčiny, z francúzštiny, z ukrajinčiny, z bulharčiny aj z bieloruštiny.[6][7] Z ukrajinskej literatúry preložil do češtiny diela napríklad Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Lesi Ukrajinky, Ivana Jakovyča Franka, Ivana Danylovyča-Korytňanského. V roku 1939 redigoval príručku Praktická učebnice ukrajinského jazyka (po slovensky Praktická učebnica ukrajinského jazyka). V Užhorode je po ňom pomenovaná ulica.
V roku 1966 ovdovel – svoju manželku pochoval v obci Železná neďaleko Chyňavy. Zomrel po jednej z návštev jej hrobu – cestou z cintorína zišiel do poľa, kde bol nájdený mŕtvy po niekoľkých dňoch. Dátum úmrtia bol stanovený na 4. apríla 1968. Pohreb sa uskutočnil len v úzkom kruhu rodiny – bez účasti blízkych priateľov či kolegov.[8]
Spisy[upraviť | upraviť zdroj]
Básne[upraviť | upraviť zdroj]
- Růžová a bílá knížka (po slovensky Rúžová a biela knižka; 1910, 1914).
- Povídky a písně (po slovensky Poviedky a piesne; 1916).
- Krvácející rány (po slovensky Krvácajúce rany; 1920).
Preklady[upraviť | upraviť zdroj]
- BOTEV, Christo. Básně. Praha : [s.n.], 1914. Nakladateľ Jan Otto, preklad z bulharčiny. (po česky)
- J. J. KORYTŇANSKIJ. Rodinná slavnost, komedie o čtyřech jednáních. Prešov : [s.n.], 1922. (po česky)
- SALUS, Hugo. Christa. Praha : [s.n.], 1906. Nakladateľ František Adámek, preklad z nemčiny. (po česky)
- SALUS, Hugo. Prežské a iné novely. Praha : [s.n.], 1907. Nakladateľ Jan Otto. (po česky)
- TARAS HRYHOROVYČ ŠEVČENKO. Ivan Hus. Kyjev, Praha : Ukrajinské vydavatelské družstvo Čas, 1919. Preklad z ukrajinčiny. (po česky)
- Ivan Jakovyč Franko
- Lesja Ukrajinka
- VERHAEREN, Émile. Mnohonásobný lesk. Praha : [s.n.], 1917. Nakladateľ Bedřich Kočí, preklad z francúzštiny. (po česky)
- VERHAEREN, Émile. Obdiv světa. Praha : [s.n.], 1917. Nakladateľ Bedřich Kočí. (po česky)
- VERHAEREN, Émile. Filip II.. Praha : Orbis, 1962. (po česky)
- Janka Kupala
Monografie a štúdie[upraviť | upraviť zdroj]
- RUT TICHÝ, František; SEDLÁČEK, Karel; KRJEČMAŔ, Mikuláš; Josef Páta. Adolf Černý: k šedesátinám nadšeného šiřitele slovanského uvědomění. Českolužická knihovnička. vyd. Praha : [s.n.], 1924. (Českolužická knihovnička.) (po česky)
- RUT TICHÝ, František. Československé písně v Moskevském zpěvníku. Praha : Učená společnost Šafaříkova, 1931. (Práce učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě.) (po česky)
- RUT TICHÝ, František. Raná gotika v českém básnictví. Praha : Ústřední rada církve českomoravské, 1940. (po česky)
- RUT TICHÝ, František; ANTONÍN FRINTA, Antonín. Slovanský přehled 1914 – 1924. Praha : Orbis, 1925. (po česky)
- RUT TICHÝ, František; JIRÁSEK, Josef. Slovenská miscellanea. Bratislava : Universum, 1931. S. cs.
- RUT TICHÝ, František. Z legend svatoivanských. Praha : Grafická škola, 1945. (po česky)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Státní oblastní archiv v Praze [online]. ebadatelna.soapraha.cz, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
- ↑ Tichý, František Rut, 1886-1968 [online]. ipac.svkkl.cz, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Tichý, František Rut, 1886-1968 [online]. Kladno: Středočeská vědecká knihovna v Kladně, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ František Rut Tichý životopis [online]. databazeknih.cz, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralyckyj. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1984. 256 s. S. 26, 75, 90, 234. (po ukrajinsky)
- ↑ Tichý, František Rut, 1886-1968 [online]. Kladno: Středočeská vědecká knihovna v Kladně, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ František Rut Tichý životopis [online]. databazeknih.cz, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ František Rut Tichý životopis [online]. databazeknih.cz, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online. (po česky)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Ottův slovník naučný. [s.l.] : [s.n.], 1930 – 1934. Nakladateľ Jan Otto. Kapitola heslo Tichý František, český spisovatel. (po česky)
- FRABŠA, František Salesius. Čeští spisovatelé dnešní doby. Praha : Lidová Tribuna (Rosendorf), 1923. S. 139 – 140. (po česky)
- POP, Ivan. Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury. Praha : Libri, 2008. ISBN 978-80-7277-370-1. S. 254. (po česky)
- Tichý, František Rut, 1886-1968 [online]. Historický ústav Akademie věd České republiky, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. (po česky)
- Tichý, František Rut, 1886-1968 [online]. Kladno: Středočeská vědecká knihovna v Kladně, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. (po česky)
- Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna. Paríž, New York : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa, 1955 - 1995. 11 zväzkov. (po ukrajinsky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov František Rut Tichý na českej Wikipédii a Франтішек Тіхий na ukrajinskej Wikipédii.
- MUŠINKA, Mikuláš. František Tichyj — 80-ričnyj. Dukla, roč. 1966, čís. 3, s. 51-53. (po ukrajinsky)