Fridrich Fuker
| Fridrich Jakub Fuker | |
| nemecký lekár a spisovateľ | |
| Iné mená | maď. Fuker Frigyes Jakab |
|---|---|
| Narodenie | 5. marec 1748 Košice, Habsburská monarchia (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 1805 Tállya, Rakúske cisárstvo (dnes Maďarsko) |
| Národnosť | nemecká |
| Zamestnanie | praktický lekár, lekárnik |
| Alma mater | Trnavská univerzita v Trnave |
| Profesia | lekár |
| Aktívne roky | 1773 – 1805 |
Fridrich Jakub Fuker (* 5. marec 1748, Košice – † 1805, Tállya)[1][2] bol nemecký lekár, spisovateľ, odborný publicista, prírodovedec a vinohradník.[3][4]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal z nemeckej rodiny lekárnika Eliasa Fukera. Študoval v Košiciach a Sárospataku, neskôr navštevoval univerzitu vo Viedni. Keď bola otvorená Lekárska fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, prestúpil a odpromoval v roku 1773. Od toho istého roku pôsobil ako lekár v Košiciach. Okrem lekárstva sa venoval aj pestovaniu tokajského vína a podnikaniu s ním. V roku 1789 sa presťahoval do tokajskej obce Tállya. Bol evanjelikom a po čase prišiel do styku s rodinou Košutovcov. V roku 1802 sa stal krstným otcom Ľzdovíta Košuta.[5]
Okrem praktizovania lekárstva vlastnil lekáreň (nachádzala sa na Hlavnej ulici v Košiciach), ktorú zdedil po otcovi, s ktorou súvisí jeho krátky spis o univerzálnej preventívnej tinktúre. V spise s názvom Nachricht von einer Universsal-Präwentiw-Tinktur (Správa o univerzálnej preventívnej tinktúre) tvrdil, že neexistuje univerzálny liek, ale človek sa môže človek aspoň čiastočne spoľahnúť na univerzálny preventívny prostriedok akým je tinktúra. Touto tinktúrou sa Fuker odialil od racionálnej medicíny.[6]
Umrel v roku 1805, počas cesty za pacientom umrzol.[7]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho najznámejším dielom je spis s názvom „De salubritate et morbis Hungariae“ (O zdraví a chorobách Uhorska). Dielo vyšlo v Lipsku v roku 1777.[8][9] Fuker v diele bojuje proti Uhorskej povesti, ktorá tvrdí, že Uhorsko je nezdravá krajina (označované ako morbus hungaricus – uhorská choroba).[10] V knihe v spojitosti s očkovaním proti kiahňam spomína aj riziko ukameňovania obyvateľmi Uhorska, ktorí očkovanie vraj neznášali.[11][12] Taktiež je autorom opisu v nemeckom jazyku zameriavajúcim sa na tokajskú oblasť a spôsob pestovania tokajského vína.[13]
V knihe Morbus Hungaricus uvádza Györi Fukerov citát pojednávajúci o charakteristike ideálneho lekára:
| „ | Ideo rara adeo felicitas est, ubi ingenio et iudicio a natura magnis, ubi scientiae, quanta ab omni aevo et in toto ambitu est, sanae nempe theoriae, in uno medico se iunxerint et laboris indefessa patientia et veritatis ingenuus amor. | “ |
| – Fuker[14] | ||
v slovenskom preklade: „Preto je tak zriedkavé ono šťastie, keď sa spoja v jednom lekárovi od prírody veľký talent, bystrý úsudok, znalosti všetkých vekov a v celom rozsahu, rozumná teória, neúnavná trpezlivosť a vrodená láska k pravde.“
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- DUKA-ZÓLYOMI, Norbert. Der Weg Johann Jakob Fukers, Arztes der Aufklärungszeit vom medizinischen Glauben zum medizinischen Nihilismus. Budapešť : [s.n.], 1974, 1976. S. 397-401. (po nemecky)
- SCHULTHEISZ, Emil. Az orvosi kar neves promoveáltja, Fuker Frigyes Jakab. [s.l.] : Pilisscaba:Magyar tudománytörténeti intézet, 2005. S. 337-358. (po maďarsky)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská národná knižnica. Fuker, Fridrich Jakub, 1748-1805 [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, rev. 2024-02-23, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ CERL Thesaurus. Fuker, Friedrich Jakob [online]. data.cerl.org, rev. 2023-11-03, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ LENART, Jakub. Kovár, Zajac, Benediková (Ed.): Epidémie v dejinách (Čitateľský denník 37/2020). Denník N (Bratislava: N Press), 2020-08-12. Dostupné online [cit. 2024-03-16].
- ↑ Rodák z Cífera trénoval futbalové AC Miláno, rozpustili okresný národný výbor [online]. Trnava: trnavskyhlas.sk, 2023-02-27, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ BALASSA, Iván. Fuker Frigyes Jakab (1749-1805). 1. vyd. [s.l.] : Honismeret, 1982. S. 42-43.
- ↑ ŠIMON, František. Fridrich Jakub Fuker a jeho univerzálna preventívna tinktúra url = https://www.prolekare.cz/casopisy/ceska-slovenska-farmacie/2023-3-11/fridrich-jakub-fuker-a-jeho-univerzalna-preventivna-tinktura-135092. prolekare.cz, 2023-02-07, [cit. 2024-03-16].
- ↑ DUKA-ZÓLYOMI, Norbert. Der Weg Johann Jakob Fukers, Arztes der Aufklärungszeit vom medizinischen Glauben zum medizinischen Nihilismus. Budapešť : [s.n.], 1974, 1976. S. 409. (po nemecky)
- ↑ FUKER, Fridrich Jakub. De salubritate et morbis Hungariae – O zdraví a chorobách Uhorska. Preklad František Šimon. Košice : UPJŠ, 2003. ISBN 8070975156. S. 136.
- ↑ GETTING, Peter. Povinné očkovanie máme 185 rokov, fungovalo za monarchie, totality aj v demokracii. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-12-10. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1335-4418.
- ↑ GYÖRI, Tibor. Morbus Hungaricus. Jena : Fischer, 1901. S. 144.
- ↑ MIHALE, Ivan. Krátke dejiny očkovania Alebo ako vznikla prvá vakcína (II.) | Hlavný Denník [online]. hlavnydennik.sk, 2021-02-21, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ HRIVŇÁK, Štefan. Ako sa očkovalo na Slovensku?. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-31. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1339-844X.
- ↑ FUKER, Fridrich Jakub. Versuch einer Beschreibung des Tokayer Gebürges. 1. vyd. Viedeň : Trattner, 1790. S. 131. (po nemecky)
- ↑ GYÖRI, Tibor. Morbus Hungaricus. Jena : Fischer, 1901. S. 72.