Gabriel Svajczer
| Gabriel Mikuláš Svajczer | |
| slovenský dvorný radca, rektor a banský inžinier | |
 | |
| Narodenie | 11. jún 1784 Košice, Habsburská monarchia (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 4. august 1845 (61 rokov) Baia Mare, Sedmohradské veľkokniežatstvo (dnes Rumunsko) |
| Profesia | banský inžinier |
| Aktívne roky | 1809 – 1845 |
| Rodičia | Anton Svajczer Barbora Svajczer (rod. Stakin) |
| Príbuzní | starý otec: Henrich Svajczer strýko: František Xaver Svajczer |
| Odkazy | |
| Commons |  Gabriel Svajczer |
Gabriel Mikuláš Svajczer (* 11. jún 1784, Košice[1] – † 4. august 1845, Baia Mare) bol slovenský dvorný radca, rektor, banský inžinier a hlavný komorský gróf (obdobie od 11. septembra 1834 do 13. apríla 1845).[2]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v dome na ulici Hradbová 12 v Košiciach ako potomok starej baníckej rodiny. Rodina sa tu prisťahovala zo Švajčiarska a pôsobila v rôznych lokalitách Spišsko-gemerského rudohoria. Jeho rodina pôsobila najprv v službách grófa Csákyho a neskôr v službách kráľovského mesta Košice. Súbežne s touto činnosťou podnikala rodina v baníctve v Zlatej Idke. Jeho otec Anton Svajczer, je v záznamoch mesta z roku 1772 vedený ako senátor, doslovne – „jej veličenstva Márie Terézie – superiorus Hungarie courburarius“. Gabrielovi rodičia mali celkovo sedem detí, z ktorých bol on najmladší. V meste pôsobil aj jeho strýko František Xaver Svajczer ako katolícky kňaz.[2][3]
Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]
Po skončení gymnázia bol v novembri 1802 prijatý na pozíciu praktikanta pri Vrchnom banskom inšpektoráte v Smolníku. V roku 1803 začal študovať na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1807 získal absolutórium s vynikajúcimi študijnými výsledkami.[2][1][4]
Zamestnanie[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom roku 1809 sa pustil do podnikania v Zlatej Idke. Archívne záznamy tvrdia, že na základe jeho činnosti sa odhalili a získali veľmi veľké zásoby zlato-strieborných rúd.[4] V rokoch 1824 – 1840 zabezpečili eráru čistý zisk vo výške milióna zlatých. V roku 1813 sa rozhodla Dvorská komora vo Viedni priznať Svajczerovi 10%-ný podiel na zisku. Svajczer ponuku odmietol, pretože chcel licenciu na súkromné ťažiarstvo. Dvorská komora si ho privolala a vymenovala ho za koncipistu. Vo vtedajšom Sedmohradsku bol pretrvávajúci problém s tamojším rudným baníctvom. Na vyriešenie týchto problémov bol Svajczer menovaný cisárom Františkom II. za Vrchného banského inšpektora a Dištriktuálneho banského sudcu v Baia Mare. Zároveň bol v tom istom roku 1818 povýšený do šľachtického stavu a bol mu udelený erb. Podobne ako v Zlatej Idke sa pustil do riešenia problémov a po čase sa začala zvyšovať celková ťažba.[5][6][2]
Dvorská komora ho chcela poveriť za šéfa Hornouhorskej banskej komory, no Svajczer to spočiatku odmietal. V roku 1834 bol aj napriek nespokojnosti vymenovaný do funkcie hlavného komorského grófa v Banskej Štiavnici. Postupne zvyšoval výrobu a ťažbu, ale aj zavádzal nové postupy a technológie. V roku 1836 je v jame Kristína v Štiavnických Baniach uvedené do prevádzkyprvé drôtené lano.[2]
V roku 1839 ho cisár Ferdinand I. vyznamenal osobným darom – striebornou stavovskou banskou sekerou s venovaním. Ruský cár Mikuláš I. mu v roku 1841 venoval vyznamenanie „Rád sv. Anny 2. triedy s briliantami“. V roku 1845 mu Fedinand V. udelil „Rytiersky kríž rádu cisára Leopolda“ za jeho celoživotné zásluhy.[2]
Pamätná tabuľa[upraviť | upraviť zdroj]
Na ulici Alžbetina 1 v Košiciach má umiestnenú pamätnú tabuľu, ktorá bola odhalená 8. júna 2013.[2][7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b SEMRÁD, Peter. Zlatá Idka : o pozoruhodnej baníckej minulosti jednej malej obce. 1. vyd. Košice : Harlequin, 2005. ISBN 8070999551. S. 11-21.
- ↑ a b c d e f g SELÍN, Jozef. Gabriel Mikuláš Svajczer [online]. Zlatá Idka: obeczlataidka.sk, [cit. 2024-03-15]. Dostupné online.
- ↑ SVAJCZER, Gabriel Mikuláš [online]. cesa-project.si, [cit. 2024-03-15]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ a b Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska. Slovenské banské mestá a obce. Montanrevue, máj 2013, roč. VI., čís. 2, s. 16.
- ↑ TASR. Budovu banskej šachty Svajczer v Zlatej Idke údajne stavali Taliani. Korzár (Košice: Petit Press), 2017-08-29. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
- ↑ Zlatá Idka v obrazoch. Korzár (Košice: Petit Press). Dostupné online [cit. 2024-03-15].
- ↑ Verejná knižnica Jána Bocatia. Pamätné tabule v Košiciach [online]. Košice: vkjb.sk, 2020-03, [cit. 2024-03-15]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gabriel Svajczer
