Gărmen (okres)
| Gărmen | ||
| Гърмен | ||
| okres | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Bulharsko
| |
|---|---|---|
| Oblasť | Blagoevgrad | |
| Adm. centrum | Gărmen | |
| Počet sídiel | 16 dedín | |
| Rozloha | 388,48 km² (38 848 ha) | |
| Obyvateľstvo | 16 921 (2012) [1] | |
| Hustota | 43,56 obyv./km² | |
 Poloha na mape Bulharska
| ||
| Wikimedia Commons: Garmen Municipality | ||
| Webová stránka: garmen.bg | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Gărmen (bulh. Община Гърмен – Obština Gărmen) je okres v Blagoevgradskej oblasti v južnom Bulharsku[2][3][4] z väčšej časti ležiaci v pohorí Rodopy.[3][4] Administratívnym centrom okresu je dedina Gărmen.[3][4][2] Na území okresu žije vyše 17 tisíc[4] stálych obyvateľov v 16 sídlach.[5]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Okres zaberá plochu viac ako 388 km², pričom viac ako 90% z rozlohy okresu sa nachádza na juhozápadnych svahoch pohoria Rodopy. Len najjuhozápadnejšia čast okresu sa nachádza vo východnej časti Gocedelčevskej kotliny, pričom táto časť je aj najnižším bodom na území okresu.[4] Gărmenský okres susedí s okresom Sărnica v Pazardžickej oblasti na severovýchode, na juhovýchode s okresom Satovča, na juhu s okresom Chadžidimovo, na západe s okresom Goce Delčev a na severe a severozápade s okresom Bansko. Všetky susediace okresy, okrem Sărnického okresu sa nachádzajú v Blagoevgradskej oblasti.[3]
Klíma
[upraviť | upraviť zdroj]Podnebie je mierne kontinentálne až prechodne stredomorské.[4]
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vodstvo predstavuje na území okresu predovšetkým rieka Mesta a jej rodopské prítoky Kanina a Dăbniška reka. Mesta preteká okresom od severoseverozápadu smerom k juhojuhovýchodu na približne 15 kilometrovom úseku v juhozápadnej časti okresu, kde jej tok tvorí hranicu s okresom Goce Delčev. Jedným z najvýznamnejších bohatstiev okresu je veľké množstvo podzemných minerálnych vôd. Najvýznamnejšie sa nachádzajú v doline rieky Kanina približne kilometer od dediny Ogňanovo, kde sa nachádza až 24 teplých minerálnych prameňov s teplotou vody 39 – 40 °C. Minerálne pramene okresu sú používané na liečebné účely už od obdobia antického Ríma.[4]
Sídla
[upraviť | upraviť zdroj]Na území okresu sa nachádza 16 dedín.[3][5]
Dediny tvoriace okres Gărmen: Baldevo (bulh. Балдево), Gorno Drianovo (bulh. Горно Дряново), Gărmen (bulh. Гърмен), Debren (bulh. Дебрен), Dolno Drianovo (bulh. Долно Дряново), Dăbnica (bulh. Дъбница), Kovačevica (bulh. Ковачевица), Kruševo (bulh. Крушево), Lešten (bulh. Лещен), Marčevo (bulh. Марчево), Ogňanovo (bulh. Огняново), Oreše (bulh. Ореше), Osikovo (bulh. Осиково), Ribnovo (bulh. Рибново), Skrebatno (bulh. Скребатно), Chvosťane (bulh. Хвостяне)[3][5]
Administratívne centrum okresu sídli v dedine Gărmen.[3][4][2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Celkový charakter okresu je horský a podhorský. Väčšia časť teritória je pokrytá lesným porastom. Prevažujú ihličnaté stromy a to predovšetkým borovice a smreky, z listnatých stromov na území okresu prevažujú duby a buky.[4]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa údajov z roku 2012 žilo vtedy na území okresu 16 921 obyvateľov, pričom ich rozdelenie po jednotlivých sídlach okresu bolo nasledovné: Baldevo (202), Gorno Drianovo (1074), Gărmen (2036), Debren (2503), Dolno Drianovo (1307), Dăbnica (2251), Kovačevica (50), Kruševo (277), Lešten (7), Marčevo (157), Ogňanovo (1697), Oreše (305), Osikovo (580), Ribnovo](2934), Skrebatno (296), Chvosťane (1245)[5] V roku 2017 žilo v okrese 17 296 obyvateľov.[4]
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Prevažuje horský a kúpelný turizmus a poľnohospodárstvo. Pestuje sa predovšetkým tabak, zelenina, zemiaky, jablká a vinič, chovajú sa predovšetkým ovce, kozy a hovädzí dobytok. Medzi ďalšie hospodárske činnosti patrí lesohospodárstvo a v menšej miere aj odevný a obuvný priemysel a výroba elektrosúčiastok.[3]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Na území okresu sa nachádza celkovo 34 kilometrov ciest tretej triedy a 51 kilometrov ciest štvrtej triedy. Všetky cesty sú asfaltované. Dopravu na území okresu zabezpečujú autobusové a mikrobusové linky, ako aj taxi služby.[3][6] Autobusových liniek je v okrese otvorených celkovo dvanásť.[6]
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Gărmenskému okresu slúži celkovo 9 základných škôl, 4 základné štvorročné školy a jedna stredná odborná škola v Gărmene. Nachádza sa tam celkovo 15 kultúrnych stredísk (v každej dedine okresu okrem dediny Lešten). Rozvinutejšia obchodná sieť je predovšetkým v okresnej dedine Gărmen ako aj v dedinách Ribnovo, Gorno Drianovo, Debren, Osikovo a Dăbnica. Zo zdravotných zariadení slúži obyvateľom okresu predovšetkým okresná nemocnica s poliklinikou v meste Goce Delčev, ako aj dve zdravotné strediská v dedinách Gărmen a Dăbnica.[3]
Zaujímavosti okresu
[upraviť | upraviť zdroj]V okrese Gărmen sa nachádza veľké množstvo prírodných kultúrnych pamiatok, Patria k nim predovšetkým prírodná rezervácia Tămnata gora v Rodopoch, množstvo krasových prírodných javov vrátane vodopádov, jaskýň a skalných útvarov, dediny Kovačevica a Lešten so zachovanou tradičnou rodopskou architektúrou, trácke skalné svätyne, ale napríklad aj zvyšky antického mesta Nicopolis ad Nestum pri dedine Gărmen.[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
geografická mapa okresu -
centrum okresu - dedina Gărmen -
pohľad na dedinu Ogňanovo -
dolina rieky Kanina v Rodopoch -
Rodopy na území okresu -
dedina Kovačevica -
dedina Lešten
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ https://www.garmen.bg/?pg=53
- ↑ a b c KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 164. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 1, A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1995. 608 s. ISBN 9549000613. S. 246 – 247. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k CVETANOV, Momčil, GEORGIEVA, Nikolina, KOCAKOV, Georgi. Пирин-Област Благоевград. Stara Zagora : DOMINO. 250 s. ISBN 9789546513137. S. 151 – 161. (bulharsky)
- ↑ a b c d garmen.bg
- ↑ a b www.garmen.bg
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gărmen (okres)
