Preskočiť na obsah

Horehronské podolie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Horehronské podolie
pohorie
geomorfologický celok
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okresy Brezno, Banská Bystrica
Nadradená
jednotka
Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky
Nízke Tatry
Zvolenská kotlina
Veporské vrchy
Spišsko-gemerský kras
Podradené
jednotky
Heľpianske podolie
Bystrianske podhorie
Breznianska kotlina
Lopejská kotlina
Mesto Brezno
Súradnice 48°49′S 19°39′V / 48,81°S 19,65°V / 48.81; 19.65
Najnižší bod údolie Hrona na západnom okraji
 - poloha Lučatín
 - výška cca 450 m n. m.
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum, veporikum, hronikum
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Horehronské podolie je geomorfologický celok v centrálnej časti Slovenska, súčasť Fatransko-tatranskej oblasti.

Horehronské podolie zaberá horný tok rieky Hron (okrem pramennej oblasti), najviac sa rozširuje v oblasti sútoku Hrona s Rohoznou a Bystriankou v Brezninanskej kotline. Začína sa pri obci Telgárt a končí za obcou Medzibrod. Najvyšším bodom územia je vrch Skalka (1 097,9 m n. m.) pri Pohorelej a najnižším bodom je koryto rieky Hron pri Medzibrode (cca 405 m n. m.).

Susedí s Nízkymi Tatrami na severe, Spišsko-gemerským krasom na východe, Veporskými vrchmi na juhu a Zvolenskou kotlinou na západe. Skladá sa zo štyroch podcelkov.[1]

Horehronské podolie sa delí na 4 podcelky:[1]

Geologické pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšia východná časť podolia je utváraná pararulami, svormi a migmatitizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia pred starším paleozoikom. Centrálnu časť Breznianskej kotliny formujú pieskovce, siltovce a ílovce z vrchného eocénu až oligocénu. Menšiu západnú časť podolia vytvárajú najmä vápence a dolomity, miestami bridlice a pieskovce stredného až vrchného triasu.

Prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie je z veľkej časti odlesnené, súvislejšie porasty buka lesného sa zachovali severne od mesta Brezno. Ostrovčekovite sa uchovali zvyšky podhorských lužných lesov na brehoch Hrona a Rohoznej. V oblasti medzi mestom Brezno a obcou Bystrá sa nachádza krasová oblasť s niekoľkými jaskyňami (Bystrianska, Pustolníkova) a skalnými útvarmi. Z ďalších pozoruhodností zaujme jaskyňa Dudlavá skala (najvyššie položené nálezisko skamenelín mäkkýšov z neskorých štvrtohôr), Meandre Hrona medzi obcami Telgárt a Červená Skala, vrchovisko pri Pohorelej (spoločenstvá rašelinísk), Predajnianska slatina, Bacúšska jelšina a pri obci MichalováRohoznianska jelšina (pozostatky lužných lesov). Na styku Horehronského podolia s okolitými pohoriami vyvierajú viaceré minerálne pramene (Brusno, Pohronský Bukovec, Bacúch, Pohorelá, Pohronská Polhora, Michalová).

Obce v Horehronskom podolí

[upraviť | upraviť zdroj]

V podolí leží 26 obcí a mesto Brezno. 3 obce patria do okresu Banská Bystrica, ostatné do okresu Brezno. Ide o tieto obce:

Osou územia je rieka Hron a v jej blízkosti vedúce komunikácie nadregionálneho významu. Tou cestnou je najmä cesta I/66 (Banská BystricaBreznoPusté Pole), ktorej trasu kopíruje železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala s pokračovaním do Margecian. Severo-južným smerom územie v strednej časti križuje cesta I/72 (Liptovský HrádokBreznoTisovec), ktorú južným smerom kopíruje železničná trať do Tisovca. Významnou je tiež cesta II/531 (Červená SkalaMuráň).[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.