Imrich Kružliak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Imrich Kružliak
slovenský spisovateľ, publicista, historik, prekladateľ a exilový pracovník
Narodenie8. december 1914 (109 rokov)
Detva, Slovensko

PhDr. Imrich Kružliak (pseudonymy Marian Žiar, Anton Prokop, , I. K. a i.) (* 8. december 1914, Detva) je významný slovenský publicista, historik, prekladateľ, básnik katolíckej moderny, exilový pracovník.

Životopis

Ako svoj prvý detský zážitok si spomína na obesenie miestneho občana komunistickými povstalcami Bélu Kuna pred kostolom. Ľudovú školu vychodil v Detve, neskôr v Banskej Bystrici a gymnázium v Kláštore pod Znievom. Počas vysokoškolských štúdií v Bratislave bol jedným z najaktívnejších katolíckych študentských lídrov zo Svoradova. Bol činný vo viacerých katolíckych spolkoch. Najprv bol tajomníkom, neskôr podpredsedom Ústredia slovenského katolíckeho študentstva. Od roku 1938 bol organizačný, neskôr literárny tajomník Slovenskej ligy. V roku 1940 ukončil svoje vysokoškolské štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a získal titul PhDr. V rokoch 1940 – 1943 bol vedúcim Úradu slovenskej tlače, potom redaktorom periodík Bojovník a Národné noviny. V časoch slovenského vojnového štátu pracoval v orgánoch prvého samostatného štátu. Viedol tlačové oddelenie na propagačnom odbore Úradu propagandy. Po druhej svetovej vojne sa za katolícke hnutie výrazne angažoval v Demokratickej strane. Pri volebnom víťazstve nad KSS v roku 1946 bol volebným manažérom Demokratickej strany. V rokoch 1946 – 1947 bol tajomníkom Povereníctva SNR pre výživu a zásobovanie. V roku 1949 emigroval zo Slovenska pred komunistickou totalitou. Najprv pôsobil v Rakúsku (1949 – 1951), neskôr v Nemecku (od roku 1951). Zapojil sa do protikomunistického odboja v Bielej légii. V bavorskom Mníchove niekoľko desaťročí viedol kultúrnu časť rozhlasovej stanice Slobodná Európa, od roku 1972 bol šéfredaktorom exilového časopisu Horizont, od roku 1987 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Od Nežnej revolúcie v roku 1989 žije striedavo v Bratislave a Mníchove. Zasadzoval sa za vytvorenie samostatnej demokratickej Slovenskej republiky a po jej vzniku bol poradcom prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.

Členstvo spolkoch a združeniach

Imrich Kružliak bol okrem iného čestným predsedom Únie slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí, predsedom kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov, členom Slovenského ústavu, členom PEN Centre of Writers in Exile a v slobodných pomeroch v roku 1992 – 1995 členom Predsedníctva Matice slovenskej.

Tvorba

Pred emigráciou prispieval literárnymi príspevkami, publicistikou, glosami, úvahami a recenziami do mnohých slovenských periodík (Rozvoj, Elán, Kultúra, Slovák, Slovenská pravda, Národné noviny, Napred, Katolícke noviny, Verbum a iné), počas emigrácie publikoval články, preklady, recenzie, úvahy a glosy vo viacerých exilových časopisoch (Most, Rozhľady, Proměny, Slovák v Amerike, Jednota, Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma, Literárny almanach Slováka v Amerike, Horizont a iné). Prvé knižné literárne dielo vydal v roku 1955. Boli to verše slovenských básnikov prepašované z väzenia, ktoré vyšli pod názvom Modlitby v putách v Mníchove už v čase jeho exilu. Po Nežnej revolúcii pokračoval v publikovaní literárnych príspevkov, publicistiky, recenzií, úvah a glos v časopisoch Koridor, Literárny týždenník, Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady, Katolícke noviny a ďalšie.

Ocenenia

Dielo

V emigrácii (výber)

Dielo po roku 1989 (výber)

  • 1990 – V čakárni dejín, výber z vlastnej publicistiky
  • 1994 – Starý národ, mladý štát
  • 1999 – V čakárni dejín: Obrazy slovenských osudov
  • 2004 – Viera a vzdor v slovenských dejinách
  • 2004 – Úteky z tiesne. V tôni dvoch totalít, autobiografia

Literatúra o autorovi