Iracký Kurdistan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Región Kurdistan
Vlajka Kurdistanu Znak Kurdistanu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Ey Reqîb
Iraqi Kurdistan on world map.png
Miestny názov  
 • dlhý هه‌رێمی کوردستان
 • krátky
Hlavné mesto Arbíl
36°11′ s.š. 44°00′ v.d.
Najväčšie mesto Arbíl
Úradné jazyky Kurdčina, Arabčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
autonómna oblasť
Masoud Barzani
Nechervan Barzani
Vznik 1991
Susedia Irán, Irak, Sýria, Turecko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
78 736 km²   
? km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2014)
 • hustota (2014)
 
8 350 000

/km²
Mena Iracký dinár (IQD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+3)
(UTC+3)
Internetová doména .krd
Smerové telefónne číslo +964

Iracký Kurdistan, niekedy aj Južný Kurdistan je autonómna oblasť Kurdov v severovýchodnom Iraku, ktorú tvorí guvernorát Halabdža, Sulajmáníja, Arbíl a Dahúk. V oblasti s rozlohou asi 36 000km² žije 4 864 000 obyvateľov (zhruba 20 % populácie Iraku). Na východe susedí s Iránom, na severe s Tureckom, na západe sa Sýriou a na juhu s Irakom. Hlavným mestom regiónu je Arbíl. Úradnými jazykmi sú kurdčtina a arabčina, okrem kurdskej väčšiny tu žijú Asýrčania, Arméni a irackí Turkméni. Väčšina obyvateľov sú moslimovia, z ktorých je viac sunnitov než šítov; významné náboženské menšiny tvoria kresťania a jezídovia. Fakticky ale iracký Kurdistan kontroluje oveľa väčšie územie než sú tri vyššie spomínané guvernoráty. K ďalším územím ovládaným Irackým Kurdistanom náleží aj guvernorát Kirkúk.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kurdi žijú na území Kurdistanu už niekoľko tisícročí. Až do konca prvej svetovej vojny boli podriadení iránskym Šáhom alebo osmanským sultánom. Od polovice 19. storočia začali zakladať politické združenia a požadovali aspoň určitú formu autonómie. V roku 1917 začali Briti okupovať územie Iraku. V kurdských oblastiach najprv dosadzovali vhodných správcov, ale neskôr okupovali aj toto územie. Kurdi stále požadovali svoju samostatnosť, v čom ich podporovala Iracká komunistická strana založená roku 1934. V roku 1945 vznikla Kurdská demokratická strana Iraku (KDS).

KDS uvítala štátny prevrat roku 1958, kedy bolo zvrhnuté Iracké kráľovstvo a nastolená republika. Od novej vlády očakávala, že ich podporí v snahe o osamostatnenie. Tieto nádeje sa ale ukázali ako falošné a vzťahy medzi Kurdmi a centrálnou vládou sa začali zhoršovať, čo nakoniec vyústilo v nerozhodnú vojnu, ktorá trvala s prestávkami až do roku 1975.

V roku 1970 vydala baasistická vláda manifest, ktorý uznával legitímnosť kurdskej národnosti a sľuboval Kurdom jazykové práva, účasť vo vláde aj autonómne riadenie vo svojich oblastiach. Kurdská oblasť mala byť určená sčítaním ľudu, ku ktorému ale nedošlo. Iracká vláda sa tak s Kurdmi prela okrem iného o mesto Kirkúk a jeho okolie, v ktorom bola kurdská väčšina, ale iracká vláda si ho chcela ponechať kvôli náleziskám ropy. Keď v roku 1974 vyhlásil režim autonómna oblasť, konflikty o územie vyústili v otvorený boj, kedy proti sebe stálo vyše 50 000 bojovníkov kurdských milícií Pešmerga a na strane štátnej moci asi 90 000 mužov, 1 200 tankov a 200 lietadiel. Pri vojne, ktorá skončila ešte v tom roku podpisom Alžírskej dohody, získavali Kurdi podporu vo forme dodávok zbraní od Iránu.

Po skončení bojov nasledovali násilné presuny Kurdov z odľahlých oblastí irackého Kurdistanu do tých pod väčšou kontrolou centrálnej vlády alebo dokonca mimo autonómnu oblasť do iných častí Iraku. Týmto spôsobom bolo presídlených približne 250 000 ľudí. V roku 1975 založil prezident Iraku Džalál Talabání Vlasteneckú úniu Kurdistanu (VSK), ktorá odvtedy bojuje o popredné postavenie v kurdskom hnutí s KDS. Ku koncu Iránsko-irackej vojny v roku 1987 vymenoval Saddám Husajn svojho bratranca Alího Hasana al-Madžída guvernérom severnej časti Iraku . Al-Madžíd sa rozhodol vyľudniť oblasť Kurdistanu a v roku 1988 začal genocídu kurdského obyvateľstva známu pod názvom al-Anfál, pri ktorej využíval aj chemické zbrane. Počas asi pol roka nechal zničiť takmer 4 000 dedín a zabiť približne 150 000 Kurdov. Ďalších asi 150 000 ušlo do Turecka a Iránu.

Porážka Iraku vo Vojne v Zálive vo februári 1991 podnietila Kurdmi a Śítov k vzbure proti režimu. Kurdskej jednotky Pešmerga sa postupne zmocnili väčšiny územia Kurdistanu. Iracká armáda na vzburu odpovedala tvrdým protiútokom, pri ktorom zomrelo asi 300 000 ľudí (Kurdov a Šítov dohromady) a ďalších až 2,5 milióna ušlo do Turecka a Iránu. V apríli 1991 si Spojené kráľovstvo a OSN vynútili zriadenie bezletovej zóny nad irackým Kurdistanom. Oblasť postupne opustili iracká armáda a irackí úradníci a stala sa tak de facto autonómnou oblasťou.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irácký Kurdistán na českej Wikipédii.