Izgorialoto giune
| Izgorialoto giune (Изгорялото гюне) | |
| Chvojnata | |
| spravovaná rezervácia | |
 na území rezervácie
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Plovdiv |
| Okres | Kričim |
| Obec | Kričim |
| Pohorie | Rodopy – Bataška planina |
| Nadmorská výška | 400 m n. m. |
| Súradnice | 42°01′42″S 24°28′13″V / 42,028203°S 24,470231°V |
| Rozloha | 0,3256 km² (33 ha) |
| Rastlinstvo | Juniperus excelsa |
  | |
| Wikimedia Commons: Izgoryaloto giune | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Izgorialoto giune (bulh. Изгорялото гюне),[1][2][3][4][5] známe aj pod názvom Chvojnata (bulh. Хвойната)[2][4][6] je chránené územie so štatútom spravovanej rezervácie v plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku[1][2][3][4][6][5]. Nachádza sa v pohorí Rodopy.[2][3][4][6][5]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Spravovaná rezervácia Izgorialoto giune sa nachádza v plovdivskej oblasti, južne od mesta Kričim[2][5], v centrálnej časti pohoria Západných Rodop[5][3], na teritóriu ich podcelku Batašskej planiny[5]. Rezervácia leží na pomedzí samotného pohoria a Hornotráckej nížiny[3], na ľavom brehu rieky Văča.[5][3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Rozloha nadmorská výška a reliéf[upraviť | upraviť zdroj]
Rezervácia sa rozprestiera na ploche 32,56 hektára[7][5][4] v nadmorskej výške medzi 200 m n. m.[5][3] až 400 m n. m.[5][4][3]
Terén na území rezervácie je strmý až veľmi strmý.[3][4] Na mnohých miestach je tvorený horskými hrebeňmi a dolinami.[5]
Na území prevažujú hnedé lesné pôdy a škoricové lesné pôdy.[4]
Vymedzenie a rozmery[upraviť | upraviť zdroj]
- východnú hranicu rezervácie predstavuje automobilová cesta na trase Kričim – Devin, ktorá kopíruje tok rieky Văča[5][3]
- západnú hranicu rezervácie predstavuje nespevnená cesta v pohorí Rodopy, ktorá vedie paralelne s automobilovou cestou, ktorá tvorí východnú hranicu rezervácie[5][3]
- južná hranica je tvorená hlbokou roklinou[5][3]
- severnú hranicu predstavuje začiatok mesta Kričim[5][3]
Dĺžka rezervácie dosahuje približne 1,7 kilometra, priemerná šírka oblasti je 200 metrov.[5][3]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Rezervácia bola vyhlásená v roku 1949.[7][3][6] Oblasť bola zapísaná medzi chránené územia v kategórii rezervácia.[6] V rokoch 1956 došlo k redukcii plochy rezervácie na rozlohu 29,3 hektára.[7] V roku 1999 došlo k zmene kategorizácie a Izgorialoto giune bolo v rámci registra bulharských chránených území preradené do kategórie spravovaná rezervácia.[6] V roku 2013 bola rozloha územia rezervácia rozšírená na súčasných 32,56 hektára.[7]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Dreviny[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejším zástupcom drevín na území rezervácie je borievka druhu Juniperus excelsa. Územie rezervácie je jediným pôvodným náleziskom tohto druhu na území Rodop a jej výskyt tak bol dôvodom vyhlásenie rezervácie.[5][4][3] Výskyt je pomerne riedky a výška exemplárov na území rezervácie kolíše medzi jedným až štyrmi metrami.[4] Celkovo sa na území rezervácie nachádza približne 300 kusov tejto dreviny, no ďalšie exempláre sa nachádzajú aj jej v blízkom okolí.[3] Rastie predovšetkým na skalnatých miestach a zvyčajne v malých skupinkách.[6]
Medzi ďalšie významné dreviny v rezervácii patria predovšetkým borovica čierna (Pinus nigra), dub balkánsky (Quercus frainetto),[4][3] jaseň mannový (Fraxinus ornus)[4][3][6] a hrab východný (Carpinus orientalis).[4][3] Bežne sa v nej vyskytujú dub plstnatý (Quercus pubescens), hrab obyčajný (Carpinus betulus), topoľ biely (Populus alba), topoľ čierny (Populus nigra) a lipa malolistá (Tilia cordata).[6]
Z krovín sa najčastejšie vyskytujú jazmín krovitý (Jasminum fruticans), paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi), paliurus tŕnitý (Paliurus spina-christi), ruža šípová (Rosa canina), orgován obyčajný (Syringa vulgaris), drieň obyčajný (Cornus mas), mechúrnik stromkovitý (Colutea arborescens) a pistácia terebintová (Pistacia terebinthus).[6]
Byliny[upraviť | upraviť zdroj]
Územie rezervácie je husto pokryté trávnymi porastami, ktoré sú tvorené predovšetkým kostravou valeskou (Festuca valesiaca), Luzulou forsteri a ostricami (rod Carex).[4]
Medzi vzácne a chránené druhy bylín v rezervácii patria napríklad Haberlea rhodopensis, Trachelium rumelianum, alebo Alkanna stribrnyi.[3]
Hojne rozšírenými bylinami v rezervácii sú napríklad Coronilla cretica, Achillea clypeolata, slez lesný (Malva sylvestris), horčica biela (Sinapis alba), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), kuklík mestský (Geum urbanum), lastovičník väčší (Chelidonium majus), niekoľko druhov pakostov rodu Geranium, hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys), alebo prvosienka jarná (Primula veris).[6]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Zo živočíchov je území rezervácie Izgorialoto giune registrovaných 144 druhov bezstavovcov, z toho napríklad 25 druhov mäkkýšov. Obojživelníky a plazy zastupuje 11 druhov, registrovaných je taktiež 21 druhov vtákov a 28 druhov cicavcov, z toho 7 druhov netopierov.[5]
Cicavce[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšími cicavcami vyskytujúcimi sa v oblasti rezervácie sú vlk dravý (Canis lupus), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), zajac poľný (Lepus europaeus), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina), lasica myšožravá (Mustela nivalis) a jeleň lesný (Cervus elaphus).[4]
Vtáky[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšími zástupcami vtákov na území rezervácie sú sokol myšiar (Falco tinnunculus), drozd trskota (Turdus viscivorus),[4] skaliarik okrový (Oenanthe hispanica), strakoš červenohlavý (Lanius senator)[3] a strakoš obyčajný (Lanius collurio),[3][6] ďalej sú rozšírené aj skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe), strnádka žltá (Emberiza citrinella), alebo drozd čierny (Turdus merula).[6]
Plazy[upraviť | upraviť zdroj]
Z plazov patria k najvýznamnejším zástupcom vretenica rožkatá (Vipera ammodytes),[3] jašterica múrová (Lacerta muralis) a jašterica zelená (Lacerta viridis).[6]
Kategorizácia a predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: spravovaná rezervácia[1][2][6][3][4][5]
Zodpovedná organizácia: RIOSV Plovdiv[6][5]
Predmet ochrany: lokalita sa ochraňuje ako prirodzené nálezisko,[1][2][5][4][3] terciárneho reliktu,[4] borievky druhu Juniperus excelsa,[1][2][5][4] pričom Izgorialoto giune je jediným miestom na území pohoria Rodopy, kde sa tento druh prirodzene vyskytuje[2][4][3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
informačná tabuľa -
informačná tabuľa -
pohľad zvrchu na časť územia rezervácie -
lesná cesta, ktorá vymedzuje západnú hranicu rezervácie Izgorialoto giune – rezervácia sa na snímke nachádza naľavo od cesty -
na území rezervácie -
na území rezervácie -
na území rezervácie -
na území rezervácie -
na území rezervácie -
na území rezervácie -
na území rezervácie -
na území rezervácie -
na území rezervácie -
na území rezervácie
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Регистър на ЗТ и ЗЗ [online]. eea.government.bg, [cit. 2023-06-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 236. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa CONEV, Rosen. Zaštiteni teritorii i opazvane na biologičnoto raznoobrazie. Sofia : Universitetsko izdatelstvo „Sv. Kliment Ochridski“. 2020. 360 s. ISBN 9789540749235. S. 283 – 284. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u PAVLOVA, Ekaterina; BEZLOVA, Diľanka. Zaštiteni prirodni teritorii. Sofia : Izdatelska kăšta pri Lesotechničeski universitet. 2003. 208 s. ISBN 9548783835. S. 124. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 100. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KOLEKTÍV AUTOROV. Zaštitenite teritorii v Plovdivski region. RIOSV Plovdiv – Fondacija Obštopolezni proekti. 80 s. S. 13 – 15. (po bulharsky)
- ↑ a b c d eea.government.bg, [cit. 2023-06-11]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Izgorialoto giune
