Jan Víšek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jan Víšek
Narodenie13. máj 1890
Jistebnice, Česko
Úmrtie6. jún 1966 (76 rokov)
Brno, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jan Víšek

Jan Víšek (* 13. máj 1890, Jistebnice, Česko – † 6. jún 1966, Brno, Česko) bol český architekt.

Na vývoj modernej slovenskej architektúry pozitívne pôsobili po viacerých stránkach koncepčnej tvorby vyspelejší predstavitelia českej avantgardy. Tento vplyv sa prejavil tak na vývoji architektonického konceptu, ako aj na vývoji riešenia teoretických problémov. Takýto kontakt s českou avangardou dokumentuje napríklad i prednáška Jana Víška, významného brnianskeho predstaviteľa Klubu architektov, v Bratislave v roku 1926. [1]

Charakter tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Jan Víšek má v dejinách českého moderného stavebného umenia výnimočné postavenie. Patrí k popredným predstaviteľom českého purizmu a konštruktivizmu. Jeho puristický minimalizmus možno dokonca porovnávať s obdobnými tendenciami súčasnej architektúry. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov brnianskej i českej architektúry druhej štvrtiny 20. storočia. Stal sa jedným z prvých českých architektov pracujúcich v intenciách modernej estetiky. Vynikal homogenitou tvorby, ktorá vychádzala z dôsledného premýšlania aktuálnych problémov architektúry, no zároveň bola charakteristická určitým odstupom a umiernenosťou, čo vyplývalo z Víškovej dôvery v klasické princípy umenia stavby. Tu mal korene jeho klasicizmus. Všetko bolo napokon zaklenuté puristickou estetikou. Výrazný dôraz kládol na harmóniu, úmernosť, čistotu a poriadok.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký vplyv prevažne na Víškove urbanistické projekty má štúdium talianskej klasickej architektúry a talianskeho racionalizmu (medzi jeho priateľmi mu údajne hovorili "Giovanni"). V mladosti bol veľmi ovplyvnený svojím učiteľom prof. Theodorom Petříkom (údajná spolupráca na Petříkovom návrhu brnianskeho divadla v období pred 1. svetovou vojnou). Najprv pôsobil v Prahe, kde jeho tvorba vrcholí prestavbou Zemědělského muzea v Kinského sadech. Tá Víškovi zaistila uznanie i ďaleko za hranicami. V roku 1924 sa v Brne pridáva k celému radu nadaných architektov. Ako jediný český reprezentant vystupuje s prednáškou "Zásady nové architektury" v rámci brnianskeho prednáškového cyklu "Za novou architekturu". Prednášali tu i Jacobus Johannes Pieter Oud, Walter Gropius, Le Corbusier, A. Ozenfat a Adolf Loos. Neskôr absolvuje študijnú cestu do Paríža a následne i ďalšie stretnutie s A. Loosom, Le Corbusierom a Auguste Perretom a zakladá v roku 1926 v Brne vlastnú architektonickú kanceláriu. Navrhuje rad diel nesúcich jeho osobitý rukopis. V roku 1928 sa spolupodieľa na návrhu úsporného dvojdomu na vytvorenie výstavnej Kolonie Nový dům. Nepochybne nejvýznamnejším Víškovým stavebníkom bol MUDr. Václav Šilhan, pre ktorého Víšek navrhol známe sanatórium v Brne a niekoľko letných sídel v okolí Ivančíc. Najviac úsilia venoval návrhu českého Národního divadla (dnes Janáčkova) v Brne. To bohužial nemohol v dobách nástupu komunizmu kvôli svojmu členstvu v slobodomurárskej lóži realizovať podľa svojich predstáv. Zároveň bolo v roku 1948 zabránené jeho menovanie za riadneho profesora na ČVUT v Prahe, kde po vojne krátko prednášal.

  • 1910-14 - štúdium na ČVUT v Prahe; študijné cesty po Rakúsku a Nemecku
  • 1919-23 - asistentúra na ČVUT v Prahe (u prof. Theodora Petříka)
  • 1922 - študijná cesta do Rakúska, Nemecka a Talianska
  • 1924-26 - zmluvný architekt Státního pozemkového úřadu, kancelária pre výstavbu Masarykovej univerzity v Brne;
    iniciuje založenie pobočky Klubu architektov
  • 1925 - študijná cesta do Nemecka, Švajčiarska a Francúzska, stretnutie s Le Corbusierom a A. Perretom
  • 1926 - študijná cesta do Francúzska, stretnutie s A. Loosom
  • 1926-49 - samostatný architekt v Brne; študijné cesty do Talianska, Juhoslávie, Dánska, Švédska a Fínska.
  • 1937 prvá študijná cesta zameraná na divadelnú architektúru (Nemecko, Holandsko, Francúzsko a Švajčiarsko)
  • 1937-42 - projektant Družstva pro výstavbu Českého národního divadla v Brně
  • 1946-48 - externý učiteľ na ČVUT v Prahe (dvakrát týždenne lieta medzi Brnom a Prahou kvôli konzultáciam so študentmi); po komunistickom puči mu bolo ďalšie pôsobenie na ČVUT znemožnené
  • 1947 - študijná cesta zameraná na divadelnú architektúru do Francúzska, Švajčiarska, Talianska, Dánska, Švédska, Holandska, Belgicka a Anglicka
  • 1949-58 - Stavoprojekt, Brno
  • 1956-57 - generálny projektant Státního divadla v Brně; penzionovaný, ďalej pôsobí ako externý expert pri stavbe divadla

Realizácie a projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla, M., Moravčíková, M.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava 2002, str. 478
  • Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939, Vydavateľstvo spolku architektov Slovenska 1993, str. 85
  • http://www.archiweb.cz

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Výťah z tejto prednášky - O podstate architektury - uverejnil časopis Stavba (V. 1926/27)