Jazídíja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jezídi
Êzîdî
Populácia
700 000–1 000 000[1][2]
Krajina s významnou populáciou
Irak Irak 500 000 (odhad 2018) [3]
Nemecko Nemecko 200 000 (odhad 2019 ) [4][5]
Rusko Rusko 40 586 (sčítanie 2010) [6]
Belgicko Belgicko 35 000 (odhad 2018) [7]
Arménsko Arménsko 35 272 (sčítanie 2011) [8]
Gruzínsko Gruzínsko 12 174 (sčítanie 2014) [9]
USA USA 10 000 (odhad 2017) [10]
Francúzsko Francúzsko 10 000 (odhad 2018) [11][12]
Sýria Sýria 10 000 (odhad 2017) [13][14]
Švédsko Turecko 6 000 (odhad 2018) [15]
Turecko Turecko 5 000 (odhad 2010) [16][17]
Austrália Austrália 2 738 (odhad 2019) [18]
Kanada Kanada 1 200 (odhad 2018) [19]
Jazyk(y)

kurdčina, arabčina, arménčina

Náboženstvo

jazídíja

Jazídskí muži v tureckom Mardine koncom 19. storoči
Svätyňa a hroba šejka Adího v irackom meste Lališ, najposvätnejšie miesto jazídov.

Jazídíja[20] alebo jezídíja[20] je islamská sekta[21], ktorá má dualistické[22] a synkretické[23] črty. Jej príslušníci sú označovaní ako jazídi[20], jezídi[24] alebo jezidi[25] (sg. Jazíd[26], jazíd, jezíd, jezid); žijú (stav 2012) najmä v severnom Iraku, menšie skupiny v severnej Sýrii, východnom Turecku, Arménsku a Gruzínsku[27].

Sami používajú etnonymum Dásim alebo Dawásim (dosl. poslední).[20]

Jazídi sa považujú za Kurdov, časť, ktorá žije v diaspóre a Arménsku, za samostatnú etnickú skupinu. Až na niekoľko skupín, ktorých jazyk je arabčina, je kurdčina ich materinský a obradový jazyk.[28]

Väčšina súčasných jazídov odmieta akúkoľvek súvislosť medzi jazídíjou a islamom.[28]

Všeobecná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Jazídíja obsahuje prvky[28][21][27][23]:

Islamské prvky sú však najvýraznejšie: obriezka, pôst, púť, a množstvo sufijských prvkov.[21]

Náuka je silne dualistická: svet stvoril Boh, ktorý je však absolútne transcendentný a je príliš vysoko nad stvorením, takže sa oň viac ďalej nestará.[20][21][23] Jeho vplyv na svet reprezentujú stvorené bytosti - sedem anjelov, z ktorých najvyššie postavený je Páví anjel (Malak Tá’ús), okolo uctievania ktorého sa jazídíja sústreďuje.[28] Ten sa pôvodne vzbúril voči Bohu, ale kajal sa a svojimi slzami uhasil plamene pekla.[21][23] Jazídíja verí v reinkarnáciu.

Okrem Boha, siedmych archanjelov uctievajú aj svätcov, z ktorých časť má rovnaké meno ako osobnosti raného sufizmu.[28] Ich učenie sa prenáša najmä ústnym podaním, v podobe príbehov a posvätných hymnov.[28]

Často ich neprávnom považujú za uctievateľov diabla (Iblís).[23][27]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci niektoré zdroje udávaju vznik v 7.-8. storočí po Kr.,[27] potvrdená je až existencia jázidíje v horách pred rokom 1111. Ich náboženstvo bolo pravdepodobne iránskeho pôvodu. Sufijský mystik Adí ibn Musáfír al-Umawí založil v mieste Láliš (severne od Mosulu) svoj sufijský rád. Tento mal nasledovníkov aj mimo Kurdistanu. Po smrti Musáfíra v roku 1162 sa vedúcim rádu stal Hasan ibn Adí a kurdské skupiny, ktoré k nemu patrili sa postupne začínali líšiť od ostatných členov rádu. Narastajúce rozdiely ich odcudzovali od väčšinovej moslimskej populácie a k prvému väčšiemu konfliktu došlo v roku 1414.[28] Mocné kurdské kmene, ktoré sa k jazídíji pripojili, mali významnú mocenskú úlohu v miestnej politike. Postupne ich moc slabla a od 16. storočia čelili narastajúcim perzekúciam. V 19. storočí časť jazídov emigrovala do Arménska a Gruzínska a následne počas 2. polovice 20. storočia najprv tureckí a potom aj irackí jazídi imigrovali do západnej Európy,[28] čo sa zosilnelo po 3. vojne v Perzskom zálive a najmä po vzostupe Islamského štátu[29].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Who are the Yazidis and why is Isis hunting them?. The Guardian, 11 August 2014. Dostupné online [cit. 2019-02-25]. Estimates 700,000
  2. ↑ The 'forgotten' people of an unforgettable story. BBC News Middle East, 5 September 2018. Dostupné online [cit. 2019-02-25]. Estimates under 1,000,000
  3. ↑ Surviving Islamic State: The Plight Of The Yazidi Community. Nikita Malik. Dostupné online [cit. 2019-01-13].
  4. ↑ ALKAIDY, Gohdar. Mir Tahsin Said Beg: Oberhaupt der Jesiden stirbt im deutschen Exil [online]. 28 January 2019, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
  5. ↑ MEYER, Natalie Lydia. Geschichten vom Leid der Verfolgung [online]. . Dostupné online. (po nemecky)
  6. ↑ Statistics of Russia [online]. Statistics of Russia, [cit. 2018-08-22]. Dostupné online. (Russian)
  7. ↑ Exhibition in Brussels on the Yazidi community in Iraq [online]. 10 January 2018, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  8. ↑ 2011 Armenian census [online]. . Dostupné online.
  9. ↑ Ethnic Composition of Georgia [online]. CSEM, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
  10. ↑ Iraqis a fast-growing group in Nebraska | netnebraska.org [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ La communauté Yézidie en France [online]. [Cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  12. ↑ Non, les Yézidis ne sont pas voués à disparaître [online]. 1 August 2018, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  13. ↑ The Yazidi people: who are they and why are they on the run?. Explainer (SBS), 22 August 2017. Dostupné online [cit. 2019-02-25]. (po anglicky) Archivované 2020-08-04 na Wayback Machine
  14. ↑ Andrea Glioti. Yazidis Benefit From Kurdish Gains in Northeast Syria. al-monitor, 18 October 2013. Dostupné online [cit. 2014-04-01].
  15. ↑ Många yazidier fortfarande försvunna [online]. 9 January 2018, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online. (Swedish)
  16. ↑ Turkey [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ International Religious Freedom (2010): Annual Report to Congress. [s.l.] : DIANE Publishing. Dostupné online. ISBN 9781437944396. (po anglicky)
  18. ↑ Statement on ABC Four Corners reporting [online]. . Dostupné online.
  19. ↑ For a Yazidi refugee in Canada, the trauma of ISIS triggers rare, terrifying seizures [online]. 1 December 2018, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  20. ↑ a b c d e jazídíja. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 441.
  21. ↑ a b c d e jazídíja. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 115 – 116.
  22. ↑ DUALISM. In: JONES, Lindsay, ed. Encyclopedia of Religion. 2nd ed. Detroit : Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0-02-865733-0. S. 2514.
  23. ↑ a b c d e jazídija. In: OSTŘANSKÝ, Bronislav. Malá encyklopedie islámu a muslimské společnosti. 1. vyd. Praha : Libri, 2009. 255 s. ISBN 978-80-7277-404-3. S. 97.
  24. ↑ jezíd. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 546.
  25. ↑ jezidi. In: Slovník vedeckého ateizmu. Bratislava : Ústav vedeckého ateizmu SAV, 1983. 735 s. S. 284.
  26. ↑ Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka. Ed. Anna Rácová, Martina Bucková, Jozef Genzor. Bratislava : Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press, 2018. 134 s. ISBN 978-80-89607-70-9. S. 111.
  27. ↑ a b c d jezídové, jezídíja. In: PAVLINCOVÁ, Helene, a kol. Slovník : judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1994. 469 s. ISBN 80-204-0440-6. S. 390.
  28. ↑ a b c d e f g h YASĪDĪ . In: DONZEL, E. van den, ed. The Encyclopaedia of Islam : XI W – Z. New ed. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12756-9. S. 313 – 316.
  29. ↑ LATTA, Boris. Irackí jezídi netrpia len dnes [online]. Bratislava: Pravda, 14.08.2014, [cit. 2015-12-28]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KUBÁLEK, Petr. Jezídi. In: GEBELT, Jiří, a kol. Ve stínu islámu : menšinová náboženství na Blízkém východě. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2016. 444 s. ISBN 978-80-7429-692-5. S. 351 – 379.
  • ČERNÝ, Karel. Jezídové : komunita na útěku. Vyd. 1. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny; Metropolitní univerzita Praha, 2016. 229 s. (Blízký východ na křižovatce.) ISBN 978-80-7422-589-5.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazídíja

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ALLISON, Christine. YAZIDIS i. GENERAL, Encyclopædia Iranica, online edition [online]. New York: Center for Iranian Studies Columbia University, July 20, 2004, rev. 2004-07-20, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online.
  • KREYENBROEK, Philip G. YAZIDIS ii. INITIATION IN YAZIDISM, Encyclopædia Iranica, online edition [online]. New York: Center for Iranian Studies Columbia University, August 11, 2005, rev. 2005-08-11, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online.
  • Yazīdī [online]. Encyclopædia Britannica, rev. 2015-05-15, [cit. 2015-12-31]. Dostupné online.
  • „PODOBY“ ISLÁMU: SMERY, PRÚDY, SKUPINY, FRAKCIE [online]. Brno: Masarykova univerzita, [cit. 2015-12-28]. S. 12. Dostupné online.
  • ŽIVICKÁ, Bronislava. Jezidizmus – najstaršie naboženstvo [online]. Navýchod.cz, [cit. 2020-06-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-22 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jazídíja&oldid=7711866“