Jean-Claude Brialy
| Jean-Claude Brialy | |
| francúzsky herec, režisér, scenárista a spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 30. marec 1933 Aumale, Alžírsko |
|---|---|
| Úmrtie | 30. máj 2007 (74 rokov) Monthyon, Francúzsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Jean-Claude Brialy |
Jean-Claude Brialy (* 30. marec 1933, Aumale, Alžírsko – † 30. máj 2007, Monthyon, Francúzsko) bol francúzsky herec, režisér, scenárista a spisovateľ, držiteľ Césara.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa do rodiny dôstojníka francúzskej armády v vtedajšom Francúzskom Alžírsku,[1] v roku 1942 rodina presídlila do Francúzska. Pôvodne začal študovať na vojenskej strednej škole, maturoval však na konzervatóriu v Štrasburgu a s tamojším umeleckým súborom sa potom zúčastnil turné po juhovýchodnom Francúzsku.[1] Následne absolvoval u armádnej filmovej služby základnú vojenskú službu,[1] v roku 1954 sa presťahoval do Paríža[2] a po krátkom vystupovaní v miestnom divadle Daunou[1] hneď v roku 1954 debutoval v krátkometrážnom filme Paris, mon copain.
Čoskoro sa stal jedným z najvýraznejších hercov francúzskej novej vlny[2] a do svojich filmov ho obsadili najvýzamnejší režiséri tohto smeru, napríklad Éric Rohmer, Jean-Luc Godard, Louis Malle, François Truffaut, Agnès Varda či Jacques Rozier, najmä ale Claude Chabrol, ktorý si ho v päťdesiatych rokoch vybral do svojich filmov Krásny Serge (1958) a Bratranci (1959). Jeho typickou rolou potom bola rola milovníkov alebo uhladených, šarmantných a väčšinou i cynických alebo ironických mužov. Odklon od tohto typu postáv znamenalo až účinkovanie v Rohmerovom filme Klárino koleno (1970).
Herecká kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1972 debutoval ako režisér filmom Églantine z detského prostredia, za ktorý získal ocenenie na Filmovom festivale v San Sebastiane. Odvtedy režíroval ešte niekoľko málo filmov, ktoré sa však už nestretli s tak priaznivým ohasem.
V sedemdesiatych rokoch sa stal jedným z najobsadzovanejších francúzskych filmových hercov. V roku 1976 vytvoril komediálnu úlohu v poslednom Gabinovom filme Svätý rok a stvárnil úlohu cynického prokurátora Villedieua v Tavernierovom filme Sudca a vrah, za ktorú bol nominovaný na Césara. Z ďalších významných režisérov spolupracoval napríklad s Rogerom Vadimom, Claudom Lelouchom, alebo Luisom Buňuelom. V osemdesiatych rokoch pokračoval v bohatej filmovej kariére a v roku 1988 získal Césara za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe za postavu homosexuálneho dirigenta vo filme Les Innocents.
Jeho posledným filmom bol televízny film Monsieur Max (2007) v ktorom stvárnil úlohu homosexuálneho žida, ktorý konvertuje na katolícku vieru, napriek tomu však neskôr zomiera v koncentračnom tábore.[2]
Počas celého svojho života hral rovnako v divadle, kde sa predstavil napríklad v hrách Georgesa Feydeaua a v niekoľkých drámach francúzskeho divadelníka Sacha Guitryho. Jedna z jeho najúspešnejších divadelných kreácií bola práve v Guitryho hre Iluzionista v roku 1989.[2] Neskôr sa stal riaditeľom parížskeho divadla Hébertot a v roku 1986 divadla Bouffes-Parisiens.[1] Taktiež riadil divadelný festival v Anjou[2] a istú dobu mal vlastnú televíznu reláciu kam si pozýval osobnosti francúzskeho umenia a kultúry.[1]
Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]
Vydal dve autobiografické knihy Le Ruisseau des singes (2000) a J'ai Oublie de vous dire (2004) a neskôr o sebe prezradil, že je bisexuál.[3] Bol nositeľom niekoľkých vysokých francúzskych štátnych vyznamenaní (Čestná légia, Rad za zásluhy, Rád umenia a literatúry) a monackého kultúrneho vyznamenania Ordre du Mérite Culturel.[4] V rokoch 1974 a 1984 bol hosťom na filmovom festivale v Karlových Varoch.[1]
Zomrel na rakovinu.[2] Na jeho pohrebe na parížskom cintoríne Montmartre bol prítomný vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a mnoho významných osobností francúzskeho filmu a kultúry.[5]
Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]
Herecká filmografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- Filmy
- 1956: Elena et les hommes, réžia Jean Renoir
- 1958: Krásny Serge (Le Beau Serge), réžia Claude Chabrol
- 1958: Christine, réžia Pierre Gaspard-Huit
- 1958: Milenci (Les Amants), réžia Louis Malle
- 1958: Výťah na popravisko (Ascenseur pour l'échafaud), réžia Louis Malle
- 1959: Bratranci (Les Cousins), réžia Claude Chabrol
- 1959: Le Chemin des écoliers, réžia Michel Boisrond
- 1959: Nikdo mě nemá rád (Les Quatre cents coups), réžia François Truffaut
- 1960: Paříž patří nám (Paris nous appartient), réžia Jacques Rivette
- 1961: Amours célèbres, réžia Michel Boisrond
- 1961: Vanina Vanini, réžia Roberto Rossellini
- 1961: Une femme est une femme, réžia Jean-Luc Godard
- 1962 : Adieu Philippine, réžia Jacques Rozier
- 1962: Arsene Lupin kontra Arsene Lupin (Arsène Lupin contre Arsène Lupin), réžia Edouard Molinaro
- 1962: Cléo od pěti do sedmi (Cléo de 5 à 7), réžia Agnès Varda
- 1962: Ďábel a desatero (Le Diable et les dix commandements), réžia Julien Duvivier
- 1962: Les Petits matins, réžia Jacqueline Audry
- 1962: Les Sept péchés capitaux, viac režisérov
- 1963: Carambolages, réžia Marcel Bluwal
- 1963: L'Amour à la mer, réžia Guy Gilles
- 1963: Les Veinards, viac režisérov
- 1963: Le Glaive et la balance, réžia André Cayatte
- 1964: Honba na muže (La Chasse à l'homme), réžia Edouard Molinaro
- 1964: La Ronde, réžia Roger Vadim
- 1964: Pán ze společnosti (Un monsieur de compagnie), réžia Philippe de Broca
- 1965: Prachy a smůla (Cent briques et des tuiles), réžia Pierre Grimblat
- 1965: Io la conoscevo bene, réžia Antonio Pietrangeli
- 1966: Srdcový král (Le Roi de cœur), réžia Philippe de Broca
- 1967: Le Plus vieux métier du monde, viac režisérov
- 1968: Manon 70, réžia Jean Aurel
- 1968: La Mariée était en noir, réžia François Truffaut
- 1970: Le Genou de Claire, réžia Éric Rohmer
- 1974: Láska v dešti] (Un amour de pluie), réžia Jean-Claude Brialy
- 1974: Přízrak svobody (Le Fantôme de la liberté), réžia Luis Buñuel
- 1976: Barocco, réžia André Téchiné
- 1976: Soudce a vrah (Le Juge et l'assassin), réžia Bertrand Tavernier
- 1976: Svatý rok (L'Année sainte), réžia Jean Girault
- 1977: Julie pot de colle, réžia Philippe de Broca
- 1978: La Chanson de Roland, réžia Frank Cassenti
- 1980: La Banquière, réžia Francis Girod
- 1981: Les Uns et les autres, réžia Claude Lelouch
- 1982: Noc ve Varennes (La Nuit de Varennes), réžia Ettore Scola
- 1983: Papy fait de la résistance, réžia Jean-Marie Poiré
- 1983: La Ragazza di Trieste, réžia Pasquale Festa Campanile
- 1983: Edith a Marcel (Édith et Marcel), réžia Claude Lelouch
- 1983: Mortelle randonnée, réžia Claude Miller
- 1983: Zločin (La Crime), réžia Philippe Labro
- 1985: L'Effrontée, réžia Claude Miller
- 1985: Le 4eme pouvoir, réžia Serge Leroy
- 1985: Le Téléphone sonne toujours deux fois, réžia Jean-Pierre Vergne
- 1986: Inspecteur Lavardin, réžia Claude Chabrol
- 1986: Muž a žena po 20 letech (Un homme et une femme, 20 ans déjà), réžia Claude Lelouch
- 1987: Maladie d'amour, réžia Jacques Deray
- 1990: Prohnilí proti prohnilým (Ripoux contre ripoux), réžia Claude Zidi
- 1990: S'en fout la mort, réžia Claire Denis
- 1994: Královna Margot (La Reine Margot), réžia Patrice Chéreau
- 1994: Il Mostro, réžia Roberto Benigni
- 1995: Une femme française, réžia Régis Wargnier
- 1995: Les Cent et une nuits de Simon Cinéma, réžia Agnès Varda
- 1996: Beaumarchais, l'insolent, réžia Edouard Molinaro
- 1996: Les Caprices d'un fleuve, réžia Bernard Giraudeau
- 1996: Portraits chinois, réžia Martine Dugowson
- 2000: Herci, réžia Bertrand Blier
- 2001: South Kensington, réžia Carlo Vanzina
- 2002: C'est le bouquet!, réžia Jeanne Labrune
- 2004: People Jet Set 2), réžia Fabien Onteniente
- Televízia
- 1980: Arsène Lupin joue et perd, seriál, réžia Alexandre Astruc
- 1995: Sandra, princezna rebelka (Sandra princesse rebelle), seriál, réžia Didier Albert
- 1998: Le Comte de Monte Cristo, réžia Josée Dayan
- 2000: La Bicyclette bleue, seriál, réžia Thierry Binisti
- 2004: Le Président Ferrare: L'affaire Pierre Valéra, réžia Alain Nahum
- 2005: Les Rois maudits, seriál, réžia Josée Dayan
- 2006: Le Président Ferrare: L'affaire Denise Chabrier, réžia Alain Nahum
- 2006: Le président Ferrare: L'affaire Gilles d'Aubert, réžia Alain Nahum
Réžia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]
- BRIALY, Jean-Claude. Le Ruisseau des Singes. [s.l.] : [s.n.], 2000. ISBN 978-2-26-611126-3. (francouzsky)
- BRIALY, Jean-Claude. J’ai oublié de vous dire. [s.l.] : [s.n.], 2004. ISBN 978-2-84-563158-8. (francouzsky)
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1988: César pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe za film Les Innocents
- Komandér Rádu čestnej légie[2]
- Komandér Rádu za zásluhy[2]
- Komandér Rádu umenia a literatúry[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g FIKEJZ, Miloš. Slovník zahraničních filmových herců konce XX. století. Zväzok 1. Praha : Volvox Globator, 2002. 2 zv. (1500 s.) ISBN 80-7207-489-X. S. 199 – 200.
- ↑ a b c d e f g h i BERGAN, Ronald. Jean-Claude Brialy [online]. The Guardian, 2007-06-01, [cit. 2013-12-23]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Têtu, júl-august 2007, s. 22. ISSN 1265-3578. (francúzsky)
- ↑ Ordonnance Souveraine n° 15.565 du 18 novembre 2002 portant promotions ou nominations dans l'Ordre du Mérite Culturel [online]. 2002-11-18, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Obsèques de Jean-Claude Brialy: des centaines d'anonymes, des stars et le président Sarkozy [online]. 2007-06-04, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. (francúzsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Claude Brialy
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Michael Lonsdale v Internet Movie Database (po anglicky)
- Michael Lonsdale v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Michael Lonsdale v Kinoboxe
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jean-Claude Brialy na českej Wikipédii.