Jacques Deray

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jacques Deray
francúzsky režisér, scenárista a herec
Rod. menoJacques Desrayaud
Iné menáJ. Deray
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie19. február 1929
Lyon, Francúzsko
Úmrtie9. august 2003 (74 rokov)
Boulogne-Billancourt, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Známy vďakaDobrodruh (film, 1983), Borsalino (film, 1970), Traja muži na zabitie (film, 1980), Bazén (film, 1969)
Profesiarežisér, scenárista
Aktívne roky1960 – 2000
ManželkaNicole Jones (1955 – 1997), Agnès Vincent-Deray (1998 – 2003)
DetiLaurence Deray
Hrob Jacquesa Deraya (cintorín Garches 92).

Jacques Deray (* 19. február 1929, Lyon, Francúzsko – † 9. august 2003, Boulogne-Billancourt, Francúzsko) bol francúzsky filmový režisér, scenárista a herec.[1][2] Jeho obľúbencom bol herec Alain Delon, ktorého režíroval v desiatich jeho filmoch.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jacques Deray chodil na hodiny drámy na Cours René Simon.

Jacques Deray začínal ako asistent Marcela Camusa, Gillesa Grangiera, Luisa Buñuela a Julesa Dassina v päťdesiatych rokoch. V roku 1960 režíroval svoj prvý celovečerný film Le Gigolo, s návštevnosťou (vo francúzskych kinách) skoro jeden milión divákov.[4] Jeho ďalšia produkcia Rififi à Tokyo (1961), bola úspešná, vďaka čomu sa dostal do povedomia filmových divákov. Jacques Deray dosiahol vrchol svojho umenia v roku 1968, keď natočil Bazén s Alainom Delonom a Romy Schneider. Je to medzinárodný úspech. Ide o prvý zo série celovečerných filmov vyrobených a v hlavnej úlohe s Alainom Delonom, ako napríklad Borsalino (1970), film ktorý sa stal legendárnym pre dvojicu Belmondo-Delon. Potom režíroval komédiu s Alainom Delonom a Paulom Meurisse Hlavne v pokoji! (1971), ktorá skončila neúspechom. V tomto období sa tiež zoznámil so scenáristami a autormi dialógov ako napr.: Jean-Claude Carrière alebo Michel Audiard, ktorí mali zdokonaliť jeho prácu. Po pôsobení v Spojených štátoch kvôli filmu Muž je mŕtvy (1972) sa vrátil do Francúzska, aby adaptoval spomienky slávneho komisára Rogera Borniche v Poviedka o policajtovi (1975), kde opäť zveril úlohu Delonovi. Často je považovaný za filmára, ktorý nemôže dať voľnú ruku svojmu talentu kvôli jarmu svojich producentov, ale film Motýľ na pleci (1978) s Linom Venturom sa stal výnimkou. Výsledok je presvedčivý a film je vzorom precíznosti v produkcii aj v réžii hercov. Strih príbehu je mimoriadne zručný, žiadna scéna nie je zbytočná, vždy plná zmyslu. Jacques Deray, výrazne ovplyvnený americkou kinematografiou, režíroval najmä žánrové filmy ako Netchaïev est de retour v hlavnej úlohe s Yvesom Montandom.

Pred prechodom na réžiu získal Jacques Deray niekoľko malých úloh v divadle a kine. V roku 1981 predsedal porote 34. ročníka filmového festivalu v Cannes.

Niekoľko mesiacov trpel rakovinou pankreasu, na ktorú zomrel 9. augusta 2003, je pochovaný na cintoríne Garches.[5]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Režisér[upraviť | upraviť zdroj]

Scenárista[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jacques DERAY [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
  3. TRAVERS, James. Biography and filmography of Jacques Deray [online]. frenchfilms.org, 2002-01-01, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Box office Jacques DERAY - BOX OFFICE STORY [online]. www.boxofficestory.com, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
  5. Jacques Derayest mort [online]. L'Obs, 2003-08-20, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online. (po francúzsky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]