Jodid zinočnatý
| Jodid zinočnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | ZnI2 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biely prášok alebo kryštáliky | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 319,2 u | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 319,1889 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 446 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 624 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 4,740 g/cm3 (20 °C) 4,7346 g/cm3 (25 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 430,6 g/100 ml (0 °C) 432,0 g/100 ml (18 °C) 437,7 g/100 ml (30 °C) 446 g/100 ml (40 °C) 468,0 g/100 ml (60 °C) 488,0 g/100 ml (80 °C) 510,0 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol Etanol v nepolárnych rozpúšťadlách: Pyridín 12,9 g/100 ml (18 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota vznietenia | 625 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 52,3 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 367 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | -208,2 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 161,4 J K-1 mol-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | -209,3 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 10139-47-6 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 3260 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 233-396-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||
Jodid zinočnatý (ZnI2) je anorganická zlúčenina zinka a jódu, dobre rozpustná vo vode. Má celkom neobvyklú štruktúru kryštálov, v podobe trojuholníkového štvorstena.
Výroba[upraviť | upraviť zdroj]
Jodid zinočnatý sa spravidla vyrába reakciou jódu s kovovým zinkom. Reakcia je veľmi efektívna. Pri nasypaní práškového zinku na kúsok pevného jódu za krátku dobu začne rýchla reakcia, ktorá je vysoko exotermická. Reaktanty sa preto ohrievajú a dochádza tým k výraznejšiemu urýchlenie reakcie. Po krátkej dobe sa teplota zvýši natoľko, že jód začne sublimovať za vzniku fialových par. Fialové škvrny vzniknuté desublimací jódu možno vyčistiť etanolom.
Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid zinečnatý na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |