Preskočiť na obsah

Jodid vápenatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jodid vápenatý
Jodid vápenatý
Jodid vápenatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CaI2
Vzhľad Biely hygroskopický prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 293,9 u (bezvodný)
311,9 u (monohydrát)
365,9 u (tetrahydrát)
402,0 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť 293,8869 g/mol (bezvodný)
311,9022 g/mol (monohydrát)
365,9481 g/mol (tetrahydrát)
401,9786 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia 783 °C
Teplota varu 1 100 °C
Hustota 3,596 g/cm3 (bezvodný)
2,55 g/cm3 (hexahydrát)
Rozpustnosť vo vode:
182,4 g/100 ml (0 °C)
194 g/100 ml (10 °C)
209 g/100 ml (20 °C)
223 g/100 ml (30 °C)
242 g/100 ml (40 °C)
285 g/100 ml (60 °C)
354 g/100 ml (80 °C)
426 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
Metanol
126 g/100 ml (20 °C)
Etanol
Acetón
Glycerol
v nepolárnych rozpúšťadlách:
Dietyléter (málo)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 53,5 J/g
Entropia rozpúšťania -398,8 J/g (18 °C)
Štandardná zlučovacia entalpia -534,7 kJ/mol (bezvodný)
-2 931 kJ/mol (hexahydrát)
Štandardná entropia 142 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia -529,7 kJ/mol
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H H315, H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P280, P302+352, P305+351+338, P321, P332+313, P362
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R36/38
Vety S S26
NFPA 704
0
2
1
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10102-68-8 (bezvodný)
71626-98-7 (monohydrát)
13640-62-5 (tetrahydrát)
7774-34-7 (hexahydrát)
EINECS číslo 233-276-8
Číslo RTECS EV1300000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Jodid vápenatý (CaI2) je anorganická zlúčenina vápnika a jódu. Táto biela hygroskopická pevná látka sa výborne rozpúšťa v vode. Jodid vápenatý má podobné vlastnosti ako príbuzné soli, napríklad chloridu vápenatého. Používa sa vo fotografickom priemysle.[1]

Henri Moissan ako prvý izoloval v roku 1898 čistý vápnik redukciou jodidu vápenatého čistým sodíkom:[2]

CaI2 + 2 Na → 2 NaI + Ca

Jodid vápenatý možno získať pôsobenia kyseliny jodovodíkovej na uhličitan, oxid alebo hydroxid vápenatý:[3]

CaCO3 + 2 HI → CAI2 + H2O + CO2

Na vzduchu jodid vápenatý pomaly reaguje s kyslíkom a oxidom uhličitým a uvoľňuje jód, ktorý je zodpovedný za žltkasté sfarbenie nečistých vzoriek.[4]

2 CaI2 + 2 CO2 + O2 → 2 CaCO3 + 2 I2

Jodid vápenatý sa používa vo fotografii (pri výrobe fotocitlivých emulzií)[5], v lekárstve (ako zdroj jódu a expektorans)[6] a ako prídavná látka do potravín (emulgátor, označenie E916).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TURNER, Francis Mills, Jr.; BEROLZHEIMER, Daniel Deronda; CUTTER, William Parker, et al. The Condensed Chemical Dictionary: A Reference Volume for All Requiring Quick Access to a Large Amount of Essential Data Regarding Chemicals, and Other Substances Used in Manufacturing and Laboratory Work. 1. vyd. New York : Chemical catalog Co., Inc., 1920. Dostupné online. S. 127. (po anglicky)
  2. MELLOR, Joseph William. Modern Inorganic Chemistry. New York : Longmans, Green, 1912. Dostupné online. S. 334. (po anglicky)
  3. GOOCH, Frank Austin; WALKER, Claude Frederic. Outlines of Inorganic Chemistry. New York : Macmillan, 1905. Dostupné online. S. 340. (po anglicky)
  4. JONES, Harry Clary. Principles of Inorganic Chemistry. 3. vyd. New York : Macmillan, 1906. Dostupné online. S. 365. (po anglicky)
  5. Kanisawa, et al. Process for preparing silver halide photographic emulsions [online]. USA: USPTO, 1981-09-08, [cit. 2015-04-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. EAGLESON, Mary. Concise encyclopedia chemistry. [s.l.] : Walter de Gruyter, 1994. Dostupné online. ISBN 3110114518. S. 164. (po anglicky)

Iný projekt

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid vápenatý na českej Wikipédii.