Jodid zinočnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jodid zinočnatý
Jodid zinočnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec ZnI2
Vzhľad Biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 319,2 u
Molárna hmotnosť 319,1889 g/mol
Teplota topenia 446 °C
Teplota varu 624 °C
Hustota 4,740 g/cm3 (20 °C)
4,7346 g/cm3 (25 °C)
Rozpustnosť vo vode:
430,6 g/100 ml (0 °C)
432,0 g/100 ml (18 °C)
437,7 g/100 ml (30 °C)
446 g/100 ml (40 °C)
468,0 g/100 ml (60 °C)
488,0 g/100 ml (80 °C)
510,0 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
Metanol
Etanol
v nepolárnych rozpúšťadlách:
Pyridín
12,9 g/100 ml (18 °C)
Teplota vznietenia 625 °C
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 52,3 J/g
Entropia varu 367 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia -208,2 kJ/mol
Štandardná entropia 161,4 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia -209,3 kJ/mol
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H H315, H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P280, P302+352, P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R36/38
Vety S S36/37/39
Ďalšie informácie
Číslo CAS 10139-47-6
Číslo UN 3260
EINECS číslo 233-396-0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Jodid zinočnatý (ZnI2) je anorganická zlúčenina zinka a jódu, dobre rozpustná vo vode. Má celkom neobvyklú štruktúru kryštálov, v podobe trojuholníkového štvorstena.

Výroba[upraviť | upraviť kód]

Po reakcii jódu so zinkom, sú viditeľné fialové škvrny od par jódu

Jodid zinočnatý sa spravidla vyrába reakciou jódu s kovovým zinkom. Reakcia je veľmi efektívna. Pri nasypaní práškového zinku na kúsok pevného jódu za krátku dobu začne rýchla reakcia, ktorá je vysoko exotermická. Reaktanty sa preto ohrievajú a dochádza tým k výraznejšiemu urýchlenie reakcie. Po krátkej dobe sa teplota zvýši natoľko, že jód začne sublimovať za vzniku fialových par. Fialové škvrny vzniknuté desublimací jódu možno vyčistiť etanolom.

Zn + I2 → ZnI2

Externý odkaz[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid zinečnatý na českej Wikipédii.