Preskočiť na obsah

Jozef Achilles Puchała

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Achilles Puchała
kňaz, rehoľník a mučeník
fotografia okolo roku 1938
fotografia okolo roku 1938
Biografické údaje
Narodenie18. marec 1911
Kosina, Poľsko
Úmrtie19. júl 1943 (32 rokov)
Borovikovshchina, Bielorusko
Svätenia
CirkevRímskokatolícka cirkev
Rehoľník
RehoľaRád menších bratov konventuálov
Vstup27. september 1927 (16 rokov)
Večné sľuby22. máj 1932 (21 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka5. júl 1936 (25 rokov)
Svätec
Blahorečenie13. jún 1999 (88 rokov)
Varšava
Ján Pavol II.
Sviatok12. jún
Atribútykňazské rúcho
Odkazy
Spolupracuj na Commons Jozef Achilles Puchała

Jozef Achilles Puchała (* 18. marec 1911[1] Kosina, Poľsko – † 19. júl 1943, Borowikowszczyzna, dnes Bielorusko) bol poľský františkánsky mních z kláštora Ivianiec. Bol umučený a zabitý nacistami počas druhej svetovej vojny a blahorečený pápežom Jánom Pavlom II v roku 1999.

Raný život a štúdiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Puchała sa narodil 18. marca 1911[2] v obci Kosina v Poľsku. V ten istý deň bol aj pokrstený.[3] Jeho rodičia boli František a Žofia, rodená Olbrychtová.[4] Išlo o roľnícku rodinu, v ktorej dominovala katolícka a tradicionalistická výchova.[5] Jozef mal sedem súrodencov.[6]

Keďže miestny kňaz videl, že sa Jozef dobre učí, presvedčil jeho rodičov, aby ho poslali na štúdiá.[5] Preto v roku 1924 vstúpil do nižšieho seminára vo Ľvove, ktorý spravovali františkáni.[7] Ako 16-ročný bol v roku 1927 prijatý do rehole františkánov konventuálov.[2] Noviciát začal v Lagiewniku v Krakove. V kláštore prijal 21. septembra 1927 rehoľné meno Achilles.[4] V rokoch 19321937 študoval filozofiu a teológiu v Krakove. Dňa 22. mája 1932 zložil Achilles rehoľné sľuby. Vysvätený za kňaza bol 5. júla 1936.[8] Po ukončení štúdia vstúpil Achilles do františkánskeho kláštora v Grodne.[9] V roku 1939 sa stal druhým vikárom v Ivianieci v dnešnom Bielorusku.

Služba počas vojny

[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 2. svetovej vojny bol Achilles v septembri 1939 z Ivianieca presunutý do farnosti sv. Márie Magdalény v neďalekej obci Pershai (poľ. Pierszaje),[1] keďže tam nemali diecézneho kňaza.[5] Po piatich mesiacoch mu pridelili pomoc – do farnosti prišiel Karol Herman Stepień,[5] pretože farnosť zahŕňala asi päť tisíc veriacich.[6] V ťažkých vojnových časoch sa Achilles staral o ľudí, rozdával jedlo alebo inú materiálnu pomoc a nevyžadoval peniaze za vysluhovanie sviatostí.[5]

V Pershai vytvorili nacisti vojenskú stanicu. Hromadne zatýkali, lebo hľadali partizánov a ľudskú silu na práce v Nemecku. Achilles Puchała sa snažil o prepustenie zadržaných ľudí. Mnohí ľudia, vrátane detí a dievčat, boli jeho zásluhou ušetrení od pracovných táborov.[5]

Operácia „Hermann“

[upraviť | upraviť zdroj]

V Ivanieci v júni 1943 koordinovane prepadli miestni partizáni nemecký konvoj, ktorý smeroval na východný front. Z tohto dôvodu uskutočnili nacisti odvetnú operáciu „Hermann“, ktorej cieľom bolo rozbitie partizánskej skupiny v oblasti Kresov a ich zadržanie. Takto boli zadržaní viacerí vybraní obyvatelia malých obcí v regióne. Boli nahnaní do stodôl, ktoré následne podpálili.[5] (Asi tucet dedín bolo v tomto regióne úplne vypálených.)

Do Pierszaja vstúpili príslušníci SS 19. júla 1943. Zatiaľ čo miestne obyvateľstvo (zhruba dvesto-tristo ľudí spolu s utečencami)[6] bolo zhromaždené na námestí, obaja františkáni vraj dostali možnosť sa ukryť.[5][6] Hoci mal Puchała príležitosť, rozhodol sa neutiecť a namiesto toho zostal so svojimi farníkmi, aby im mohol poskytovať duchovnú pomoc v nebezpečenstve smrti.[1]

Najprv chceli nacisti zabiť všetkých zadržaných. Oddelili mužov od žien a nahnali ich do dvoch budov. K mužom sa pridal aj Achilles a Herman Stepień.[1] Podľa niektorých svedectiev sa vraj kňazi pokúšali s Nemcami vyjednávať, avšak neúspešne. Po pár hodinách prišli policajti, ktorí nariadili vyviesť zadržaných. Nemci následne nahnali zajatcov do dediny Borowikowszczyzna.[5] Achilles i Herman boli oddelení od ostatných a v ten večer zavraždení v stodole, ktorú následne podpálili.[6] (V niektorých verziách boli kňazi zabití strelou do hlavy, v inej tomu predchádzalo kruté mučenie).[5]

Vojaci sa potom obliekli do františkánskych habitov, vrátili sa do dediny a parodovali svätú omšu. Preživší pozbierali na druhý deň zuhoľnatené pozostatky a uložili ich do spoločnej truhly.[6] Ich hrob je pri kostole v Pershai.[5]

Uctievanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1999 ho vyhlásil za blahoslaveného pápež Ján Pavol II. v rámci 108 mučeníkov druhej svetovej vojny vo Varšave počas svojej apoštolskej cesty.

Podľa rímskeho martyrológia si na neho Rímskokatolícka cirkev spomína spolu s Hermanom Stępieńom 19. júla, v deň ich popravy.[10] Spolu s ďalšími poľskými mučeníkmi je pripomínaný 12. júna.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d 108 Błogosławionych Męczenników II wojny światowej [online]. Lipiec - Sierpień: Ateneum Kapłańskie, 1999, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po poľsky)
  2. a b Saints and Blesseds: Achilles, O.F.M. Conv. [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
  3. KLAUZA, Karol; NAPIÓRKOWSKI, Stanisław Celestyn; PEK, Kazimierz. Więksi i mniejsi prorocy Europy Środkowo-Wschodniej XX wieku. Lublin : Wydawn. KUL, 2003. ISBN 978-83-7363-133-5. (po poľsky)
  4. a b CHLUMSKÝ, Jan. blah. Achiles Puchala a Herman Stępień [online]. catholica.cz, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i j k Błogosławiony Achilles Puchała,prezbiter i męczennik [online]. zbawiciel.ostroleka.pl, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
  6. a b c d e f Bł. Achilles Puchała i Herman Stępień OFM [online]. Modlitwa w drodze, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po poľsky)
  7. ANASTPAUL. Saint of the Day – 19 July – Blessed Józef Achilles Puchala OFM Conv (1911-1943) Martyr [online]. 2018-07-19, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. BRUNO, Anthony Vincent. Courage. [s.l.] : [s.n.], 2018-08-22. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Achilles Puchala [online]. prabook.com, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. (po latinsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jozef Achilles Puchała na anglickej Wikipédii a Achilles Puchała na poľskej Wikipédii.