Jozef Achilles Puchała
| Jozef Achilles Puchała | |
| kňaz, rehoľník a mučeník | |
 fotografia okolo roku 1938 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 18. marec 1911 Kosina, Poľsko |
| Úmrtie | 19. júl 1943 (32 rokov) Borovikovshchina, Bielorusko |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Rád menších bratov konventuálov |
| Vstup | 27. september 1927 (16 rokov) |
| Večné sľuby | 22. máj 1932 (21 rokov) |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 5. júl 1936 (25 rokov) |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 13. jún 1999 (88 rokov) Varšava Ján Pavol II. |
| Sviatok | 12. jún |
| Atribúty | kňazské rúcho |
| Odkazy | |
 Jozef Achilles Puchała | |
Jozef Achilles Puchała (* 18. marec 1911[1] Kosina, Poľsko – † 19. júl 1943, Borowikowszczyzna, dnes Bielorusko) bol poľský františkánsky mních z kláštora Ivianiec. Bol umučený a zabitý nacistami počas druhej svetovej vojny a blahorečený pápežom Jánom Pavlom II v roku 1999.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Raný život a štúdiá
[upraviť | upraviť zdroj]Jozef Puchała sa narodil 18. marca 1911[2] v obci Kosina v Poľsku. V ten istý deň bol aj pokrstený.[3] Jeho rodičia boli František a Žofia, rodená Olbrychtová.[4] Išlo o roľnícku rodinu, v ktorej dominovala katolícka a tradicionalistická výchova.[5] Jozef mal sedem súrodencov.[6]
Keďže miestny kňaz videl, že sa Jozef dobre učí, presvedčil jeho rodičov, aby ho poslali na štúdiá.[5] Preto v roku 1924 vstúpil do nižšieho seminára vo Ľvove, ktorý spravovali františkáni.[7] Ako 16-ročný bol v roku 1927 prijatý do rehole františkánov konventuálov.[2] Noviciát začal v Lagiewniku v Krakove. V kláštore prijal 21. septembra 1927 rehoľné meno Achilles.[4] V rokoch 1932 až 1937 študoval filozofiu a teológiu v Krakove. Dňa 22. mája 1932 zložil Achilles rehoľné sľuby. Vysvätený za kňaza bol 5. júla 1936.[8] Po ukončení štúdia vstúpil Achilles do františkánskeho kláštora v Grodne.[9] V roku 1939 sa stal druhým vikárom v Ivianieci v dnešnom Bielorusku.
Služba počas vojny
[upraviť | upraviť zdroj]Na začiatku 2. svetovej vojny bol Achilles v septembri 1939 z Ivianieca presunutý do farnosti sv. Márie Magdalény v neďalekej obci Pershai (poľ. Pierszaje),[1] keďže tam nemali diecézneho kňaza.[5] Po piatich mesiacoch mu pridelili pomoc – do farnosti prišiel Karol Herman Stepień,[5] pretože farnosť zahŕňala asi päť tisíc veriacich.[6] V ťažkých vojnových časoch sa Achilles staral o ľudí, rozdával jedlo alebo inú materiálnu pomoc a nevyžadoval peniaze za vysluhovanie sviatostí.[5]
V Pershai vytvorili nacisti vojenskú stanicu. Hromadne zatýkali, lebo hľadali partizánov a ľudskú silu na práce v Nemecku. Achilles Puchała sa snažil o prepustenie zadržaných ľudí. Mnohí ľudia, vrátane detí a dievčat, boli jeho zásluhou ušetrení od pracovných táborov.[5]
Operácia „Hermann“
[upraviť | upraviť zdroj]V Ivanieci v júni 1943 koordinovane prepadli miestni partizáni nemecký konvoj, ktorý smeroval na východný front. Z tohto dôvodu uskutočnili nacisti odvetnú operáciu „Hermann“, ktorej cieľom bolo rozbitie partizánskej skupiny v oblasti Kresov a ich zadržanie. Takto boli zadržaní viacerí vybraní obyvatelia malých obcí v regióne. Boli nahnaní do stodôl, ktoré následne podpálili.[5] (Asi tucet dedín bolo v tomto regióne úplne vypálených.)
Do Pierszaja vstúpili príslušníci SS 19. júla 1943. Zatiaľ čo miestne obyvateľstvo (zhruba dvesto-tristo ľudí spolu s utečencami)[6] bolo zhromaždené na námestí, obaja františkáni vraj dostali možnosť sa ukryť.[5][6] Hoci mal Puchała príležitosť, rozhodol sa neutiecť a namiesto toho zostal so svojimi farníkmi, aby im mohol poskytovať duchovnú pomoc v nebezpečenstve smrti.[1]
Najprv chceli nacisti zabiť všetkých zadržaných. Oddelili mužov od žien a nahnali ich do dvoch budov. K mužom sa pridal aj Achilles a Herman Stepień.[1] Podľa niektorých svedectiev sa vraj kňazi pokúšali s Nemcami vyjednávať, avšak neúspešne. Po pár hodinách prišli policajti, ktorí nariadili vyviesť zadržaných. Nemci následne nahnali zajatcov do dediny Borowikowszczyzna.[5] Achilles i Herman boli oddelení od ostatných a v ten večer zavraždení v stodole, ktorú následne podpálili.[6] (V niektorých verziách boli kňazi zabití strelou do hlavy, v inej tomu predchádzalo kruté mučenie).[5]
Vojaci sa potom obliekli do františkánskych habitov, vrátili sa do dediny a parodovali svätú omšu. Preživší pozbierali na druhý deň zuhoľnatené pozostatky a uložili ich do spoločnej truhly.[6] Ich hrob je pri kostole v Pershai.[5]
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1999 ho vyhlásil za blahoslaveného pápež Ján Pavol II. v rámci 108 mučeníkov druhej svetovej vojny vo Varšave počas svojej apoštolskej cesty.
Podľa rímskeho martyrológia si na neho Rímskokatolícka cirkev spomína spolu s Hermanom Stępieńom 19. júla, v deň ich popravy.[10] Spolu s ďalšími poľskými mučeníkmi je pripomínaný 12. júna.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d 108 Błogosławionych Męczenników II wojny światowej [online]. Lipiec - Sierpień: Ateneum Kapłańskie, 1999, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ a b Saints and Blesseds: Achilles, O.F.M. Conv. [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ KLAUZA, Karol; NAPIÓRKOWSKI, Stanisław Celestyn; PEK, Kazimierz. Więksi i mniejsi prorocy Europy Środkowo-Wschodniej XX wieku. Lublin : Wydawn. KUL, 2003. ISBN 978-83-7363-133-5. (po poľsky)
- ↑ a b CHLUMSKÝ, Jan. blah. Achiles Puchala a Herman Stępień [online]. catholica.cz, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k Błogosławiony Achilles Puchała,prezbiter i męczennik [online]. zbawiciel.ostroleka.pl, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Bł. Achilles Puchała i Herman Stępień OFM [online]. Modlitwa w drodze, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ ANASTPAUL. Saint of the Day – 19 July – Blessed Józef Achilles Puchala OFM Conv (1911-1943) Martyr [online]. 2018-07-19, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BRUNO, Anthony Vincent. Courage. [s.l.] : [s.n.], 2018-08-22. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Achilles Puchala [online]. prabook.com, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. (po latinsky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Achilles Puchała
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jozef Achilles Puchała na anglickej Wikipédii a Achilles Puchała na poľskej Wikipédii.