Kamea

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kamea zobrazujúca rímskeho cisára Octavia Augusta, rok 14 alebo 20, British Museum, Londýn

Kamea[1][2] (zastarano: kamej[2]; tal. cammeo alebo cameo, franc. camée) je druh drobnej glyptickej rytiny s nízkym reliéfom vystupujúcim nad základnú plochu materiálu, vybrúsená alebo vyrytá obvykle v skle, polodrahokame či kameni používaná ako ozdoba alebo šperk. Častejšie než s kameou sa možno stretnúť s gemou alebo intalgliou, kde je motív negatívne vyrezaný alebo vyrytý do hĺbky materiálu. Využívajú sa rôznofarebné vrstvy materiálu, prípadne priesvitných alebo polopriesvitných polodrahokamov či skla, aby došlo ku kontrastu medzi portrétom a pozadím. Najčastejším námetom je portrét alebo potom mytologické, biblické, hagiografické či alegorické scény, ďalej znaky, emblémy, iniciály a ornamenty. Kamea, ako drobná sochárska a šperkárska práca, sa používa už od staroveku a najväčšiu obľubu si našla hlavne v antike, renesancii ale aj v 18. a 19. storočí.[3][4][5][1]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Termín kamea označuje druh drobného nízkeho reliéfu vystupujúceho nad základnú plochu materiálu. Slovo pochádza pravdepodobne zo starofrancúzskeho slova camaieu alebo z latinského slova cammaeus, ktorý ma neznámy pôvod. Pravdepodobne pochádza z arabského slova قمعيل (kámijál), čo znamená puk kvetu alebo z perzského slova چوماهان (chumáhán), čo znamená achát.[6]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Tzv. Gemma Augustea zobrazujúca apoteózu Augustovu, rok 9 – 12, Kunsthistorisches Museum, Viedeň

Kamea nadväzuje na staršie typy rytín do polodrahokamov, ako sú pečatidlá alebo gemy, ktoré sa objavujú od 4. storočia pred Kr. v Mezopotámii a Egypte. Veľkú obľubu si kamea získala počas vlády Ptolemaiovcov, odkiaľ sa rozšírila do Grécka a Ríma, kde sa stali predmetom zberateľstva, na túto tradíciu neskôr nadviazala najmä renesancia. Niekedy sa touto technikou zhotovovali aj nádoby. Často sa zasadzujú do zlatých lôžok príveskov, spôn, brošní a niekedy prsteňov. Grécke kamey z rôznofarebných kameňov boli čisto len dekoratívne na rozdiel od intaglia, ktoré sa používalo ako pečať. Dosahovali vysokú umeleckú úroveň. Rímske kamey boli predovšetkým zo sardónyxu, ónyxu a sklenenej pasty. Najčastejší motív bol portrét na pamiatku významnej osobností alebo mytologická scéna. Na niektorých kameách nájdeme aj podpisy umelcov. Po páde Západorímskej ríše prežila výroba kamey až do konca stredoveku v Byzantskej ríši, odkiaľ sa často dovážali do západnej Európy. V stredoveku sa často umiestňovali do väzieb evanjeliárov, žaltárov alebo na relikviáre. K oživeniu výroby kamey došlo až v renesancii, hlavne v Taliansku a Francúzsku. Kvôli zvýšenému záujmu o antické umenie sa zdokonalila technika výroby. Najčastejším námetom je portrét, ktorý sa rovnako používal na pamiatku osobnosti ako v staroveku, alebo potom mytologické, biblické, hagiografické či alegorické scény, ďalej znaky, emblémy, iniciály a ornamenty. Kamey boli mimoriadne cenené predmety často ako kráľovské dary. Po celý novovek kamea zažila ďalšiu vlnu záujmu, hlavne v 18. a 19. storočí (klasicizmus, biedermeier a secesia), vďaka zvýšenému záujmu o klasické antické umenie. V tomto období vznikajú pri veľkých európskych kráľovských dvoroch (Paríž, Viedeň, Londýn, Petrohrad, Berlín, Drážďany) bohaté zbierky. V 18. a 19. storočí kamey zdobili šperky ako diadémy, opasky, brošne a náramky.[7][8][9]

Kamea je druh drobnej glyptickej rytiny s nízkym reliéfom vystupujúcim nad základnú plochu materiálu, pri ktorého zhotovovaní sa využívajú rôznofarebné polodrahokamy, kamene či sklo. Najčastejšími polodrahokamami sú achát, ónyx, sardónyx alebo karneol. Prípadne sa používajú neobvyklé materiáli, ako korytnačina alebo perleť. Využívajú sa rôznofarebné vrstvy materiálu, prípadne priesvitných alebo polopriesvitných polodrahokamov či skla, aby došlo ku kontrastu medzi portrétom a pozadím. Kamea sa v podobe jednostranného reliéfu používa najmä ako drobná sochárska práca v šperkárstve.[7][1][10]

Medzi významné kamey patrí výtvor gréckej glyptiky v zbierke Kunsthistorisches Museum vo Viedni, ktorá zobrazuje Ptolemaia II. Filadelfa a jeho manželku Arsinoé I. K nej sa radí kamea v Petrohradskej Ermitáži, ktorá rovnako zobrazuje Ptolemaia II. Filadelfa a jeho manželku Arsinoé I. Z rímskych kameí je najznámejšia Gemma Augustea v zbierke Kunsthistorisches Museum vo Viedni, predstavujúca apoteózu Augustovu. Vo Francúzskej národnej knižnici sa nachádza kamea, na ktorej je zobrazený rímsky cisár Tiberius spolu s jeho rodinou.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c kamea In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. a b kamea In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  3. kamej In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 142.
  4. gema In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 99.
  5. gema In: BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 70.
  6. cameo | Search Online Etymology Dictionary [online]. www.etymonline.com, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  7. a b Cameo | jewelry [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2021-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b Kameje In: Ottův slovník naučný. Zväzok 13. Praha : Jan Otto, 1898. S. 841.
  9. gema In: NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. A kolektív. S. 262 – 263.
  10. kamea - Encyklopedia PWN - źródło wiarygodnej i rzetelnej wiedzy [online]. encyklopedia.pwn.pl, [cit. 2021-01-31]. Dostupné online. (po poľsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamea

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]