Karpatský spolok
Karpatský spolok (nem. Karpathenverein), bol turistický spolok, ktorý založili po zániku Uhorského karpatského spolku nemeckí turistickí nadšenci v roku 1920 v Kežmarku.
Z histórie
Po založení spolku sa jeho členovia usilovali o priame pokračovanie v činnosti svojho predchodcu. Ministerstvo pre správu Slovenska s tým nesúhlasilo. Stalo sa tak preto, lebo bolo potrebné najskôr preskúmať jeho činnosť v rámci celoštátneho Hlavného zväzu nemeckých horských a turistických spolkov v Československu, ktoré malo svoje sídlo v Ústí nad Labem. Na znaku Karpathenvereinu bol podobný plesnivec ako na znaku Uhorského karpatského spolku a bol v ňom rok jeho založenia - 1873. Zakrátko boli na Slovensku zriadené odbočky spolku. Medzi inými v Krompachoch, Bratislave, Leviciach, Nálepkove, Rudňanoch, Kremnici, Handlovej. Spolok mal až 51 odbočiek a miestnych skupín na Slovensku, v Čechách, Morave i na Podkarpatskej Rusi.[1]
Vysokohorské chaty
Spolok obhospodaroval niektoré chaty vo Vysokých Tatrách. Sliezsky dom, Chatu pri Zelenom plese a do roku 1931 aj Téryho chatu. Neďaleko Hrebienka, na mieste vyhorených Studenopotockých kúpeľov postavil Guhrovu chatu. Spolok spravoval Karpatské múzeum v Poprade.[1]
Noviny a časopisy
Od roku 1920 vydával časopis Turistik, Alpinismus und Wintersport (1924 – 1933), ktorého predchodcom bol časopis Uhorského karpatského spolku Turistaság és Alpinizmus (Turistika a Alpinizmus). V rokoch 1934 – 1943 bol pokračovateľom Turistik, Alpinismus und Wintersport časopis Die Karpathen s podtitulom Turistik, Alpinismus und Wintersport. Zodpovedným redaktorom bol od začiatku vydávania v roku 1920 Julius Andreas Hefty. Článkami propagoval turistiku, horolezectvo a zimné športy. Vydával ročenky Karpatského spolku (Karpathen-jahrbuch). Spolok po roku 1945 zanikol.[1]
Referencie
- ↑ a b c BÁRTA, Vladimír; KANDL, Ladislav. História turistiky na území Slovenska. 1.. vyd. Slovenská Ľupča : Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov, 2015. 95 s. ISBN 978-0-9719-9-1 Chybné ISBN.